utorok, 11. februára 2014

Keby žraloci boli ľuďmi

BERTOLT BRECHT
Svoje malé rybky by učili tomu, že medzi nimi a malými rybkami patriacimi iným žralokom je obrovský rozdiel.


„Keby boli žraloci ľuďmi,“ opýtalo sa pána Keunera dievčatko jeho pani domácej, „boli by k menším rybkám milšie?“

„Určite,“ povedal. „Keby žraloci boli ľuďmi, postavili by malým rybkám v oceáne obrovské nádoby s rôznymi druhmi jedla, ako zeleninou, tak mäsom. Starali by sa o to, aby tieto nádoby vždy mali čestvú vodu, a vôbec by tam vytvorili všetky druhy sanitárnych opatrení. Ak by si napríklad malá rybka zranila plutvu, okamžite by bola obviazaná, aby nezomrela a nebola vydaná napospas žralokom skôr, ako na to bude vhodný čas. A aby malé rybky neboli smutné, organizovali by sa čas od času veľké vodné festivaly; pretože šťastné ryby chutia lepšie ako tie smutné.

„Vo veľkých nádobách by, samozrejme, boli aj školy. V týchto školách by sa malé rybky naučili ako vplávať do žraločích čeľustí. Museli by, napríklad, poznať geografiu, aby mohli nájsť veľkých žralokov, ktoré si niekde nečinne polihujú. Hlavným predmetom pre malé rybky by, pochopiteľne, bola mravná výchova. Učili by sa, že najlepšou a najkrajšou vecou na svete by bolo, ak by sa malé rybky s radosťou samé obetovali a že všetky musia veriť žralokom, hlavne ak im hovoria, že pre ne chystajú krásnu budúcnosť. Malé rybky by sa učili, že táto budúcnosť im môže byť zaistená iba vtedy, ak sa naučia poslušnosti. Malé rybky sa musia vyvarovať všetkých primárnych, materialistických, egoistických a marxistických sklonov, a ak sa niektorá z nich dopustí takýcho sklonov, musia to okamžite nahlásiť žralokom.

„Keby žraloci boli ľuďmi, mohli by, samozrejme, viesť medzi sebou vojny, aby dobyli nádobky iných rýb a iných malých rýb. Vojny by viedli ich vlastné malé rybky. Svoje malé rybky by učili tomu, že medzi nimi a malými rybkami patriacimi iným žralokom je obrovský rozdiel. Vyhlasovali by, že malé rybky sú známe tým, že sú ticho, no sú ticho v úplne rozličných jazykoch a preto je pre nich nemožné si navzájom rozumieť. Každá rybka, ktorá by vo vojne zabila zopár iných malých rybiek od tých nepriateľských, mlčiacich svojim vlastným jazykom, by dostala malé vyznamenanie z morských rias a bola by ocenená titulom hrdina.

„Ak by žraloci boli ľuďmi, mali by, samozrejme, aj umenie. Boli by tu krásne obrázky, na ktorých by boli v nádherných farbách zobrazené žraločie zuby a čeľuste ako číre záhrady radosti, v ktorých sa dá skvele vyvádzať. Divadlá na dne mora by ukazovali hrdinské malé rybky nadšene plávajúce do žraločích čeľustí, a hudba by bola taká krásna, že za doprovodu jej zvukov vedených orchestrom by malé rybky zasnene plávali do žraločích čeľustí, ukolísané tými najpríjemnejšími myšlienkami.

„Bolo by tu tiež náboženstvo, keby žraloci boli ľuďmi. Kázalo by, že malé rybky začínajú naozaj skutočne žiť až v žraločích bruchách.

„Ďalej, ak by žraloci boli ľuďmi, bol by koniec všetkej rovnosti malých rybiek, ako je tomu dnes. Niektoré by dostali dôležité úrady a boli by postavené nad ostatných. Tým, ktoré by boli len o trochu väčšie by bolo dovolené jesť tie menšie. To by pre žralokov bolo celkom príjemné, keďže oni sami by častejšie dostávali žrať tie väčšie kusy. A väčšie malé rybky by na svojich miestach zabezpečovali medzi malými rybkami poriadok, stali sa učiteľmi, úradníkmi, inžiniermi v stavbe nádob, atď.

„Skrátka, keby žraloci boli ľuďmi, po prvýkrát by do oceána priniesli kultúru.“


Výňatok je z Brechtovej knihy Príbehy pána Keunera.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára