piatok, 28. februára 2014

Prezidenti, s.r.o.

Kandidáti s ručením obmedzeným: Veľké ambície, žiadne záruky, bez koncepcie. Fico nie, no ak je on ich jediným programom, mali by sme byť ostražití, čím nás dokážu prekvapiť tieto neriadené strely.

Milan Kňažko - demokracia ako divadlo pre chudobných

Milan Kňažko začal debatu so skeptickými občanmi seriózne - mentorsky o slobode, ktorú si nevážime. Ľudia prikyvovali, pretože to je fráza, ktorou sa treba navzájom ubezpečovať, aby náhodou nevznikol planý dojem, že je nám taká sloboda bez peňazí na dve veci. Mal som pocit, že asi takto to vyzeralo, keď medzi poddaných raz za čas prišiel ich ľahtikársky kráľ a vzbudil v nich dojem dôležitosti aspoň tej handry na topánky. Áno, slobodu si vážime, až keď o ňu prídeme, no neplatí to isté aj o socializme?

Bol svet bez bezdomovcov, život degradujúcej biedy, či potupného zaobchádzania na úradoch práce, tak bežný, že nikomu nenapadlo, že vybudovanie podnikov, nemocníc, bytov a škôl nie je vo svete samozrejmosťou? Máme si dnes podľa nových demokratov odvyknúť od určitého životného štandardu, na ktorý máme ako aktívni participanti pokročilej techonologizovanej civilizácie nárok a privykať si na deti odcestované v cudzine, nedostatočné služby pre našich chorých rodičov, na drahé bývanie a lacné jedlo?

Kňažko ako známy aktér zamatovej revolúcie stavia všetko na kartu demokracie. Je to jednoduché: Ak sa nemáme dobre, môžeme si za to sami, kto iný? Ľudia prikyvujú. Nemali sme experimentovať. Opäť prikyvujú. Lenže experimentovať s čím? Aby ľudia neprespávali vonku ako zvieratá, alebo aby mali čo najspravodlivejšie podmienky pre svoj úspech? Nie je práve kapitalizmus nejakým podivuhodným, šialeným experimentom, tlačiacim ľudí na doraz, ktorý sa úplne vymkol spod kontroly?

Ako to, že sa pravidelne varí len 70 -aj to pripálených- obedov, keď jesť potrebuje všetkých 100 krkov? Mnohí sa síce pokúšali stať kuchármi, no potom zistili, že z kuchyne záhadne zmizli potraviny a hotové jedlá končili v žalúdkoch nenažrancov, ktorým také obedy nestačia ani tri. "Demokratovi" Kňažkovi nepríde divné, že on si zatiaľ s kamarátmi hraje golf a dobrosrdečne si praje, aby ho mohli hrať všetci. Možno myslel vidličkou na tanieri. Nie, problém nie je v demokracii - našich stravovacích návykoch, teda v tom, že uprednostníme mäsité pred zeleninou, ale v tom, že nám na výber ostali už iba tie kosti a mastné.

Prezidentskému kandidátovi sa okrem demokracie hodilo odviesť pozornosť od reálnych problémov aj patetickým pospomínaním si na niekdajšiu dobrotu ľudí, vďaka ktorej si kedysi ani nezamykali domy. Ako ktosi poznamenal, bránky sa začali zamykať až po novembri ´89. Po tejto skutočnosti sa horko-ťažko nástojí na prirodzenej ľudskej zlobe, nečestnosti a chamtivosti. Nedozvieme sa, čo by na to vymyslel tribunista Kňažko, no zdôvodnenie, že sa ľudia začali utiechať k okrádaniu preto, že je demokracia akosi nedáva zmysel.

Andrej Kiska - alias Keška

Denník Pravda poukázal na zavádzanie Andreja Kisku pri onlineovej diskusii, že pôžičkový katalóg Quatro, na ktorom zbohatol, fungoval na 10% navýšení ceny. V skutočnosti mohol zákazník ročne preplatiť 30 až 70% požičanej sumy. Napokon, bývalý majiteľ aj sám priznal, že jeho pôžičky boli drahšie ako pri klasickej banke. Spotrebiteľský katalóg Triangel sa programovo orientoval prevažne na dediny, kde ľudia tak často nechodia nakupovať do hypermarketov. Z tohto pohľadu možno povedať, že žmýkal ľudí, ktorí nemali inú možnosť.

Čo teda nalákalo zákazníkov do pavučiny nevýhodného nakupovania na splátky s úrokmi? Podľa Kisku to bola špecifická emócia ponúkanej značky, s ktorou sa teraz snaží zapôsobiť aj pri prezidentských voľbách. Popri nedostatočnom štátnom sociálnom zabezpečení sa každá charitatívna činnosť založená na princípe "pomôž, ale zas nie veľmi," stáva populárnou a pochvaľovanou aktivitou. Náš vyvolávač emócii sa spropagoval prostredníctvom značky Dobrý anjel, ktorou sprostredkúval peniaze druhých ľudí na pomoc chorým. Skrátka, zviditeľnil sa na cudzej pomoci druhým.

Utrpenia a nešťastia ako zákerné choroby, či prírodné katastrofy sú podľa Andreja Kisku objektívnymi príčinami, kvôli ktorým si ľudia nemohli pomôcť sami a pomoc im má byť poskytnutá.

Čo však tzv. nesolventní klienti, ktorí prišli o prácu, alebo ju nedokážu nájsť, a ktorým nepožičia rodina, ani banka - tu nejde o objektívne príčiny? Čo s tými, čo sú následne odkázaní na úžernícke pôžičky milionárov - nevyžadujú taktiež našu pomoc? A na druhej strane, potrebuje milionár chorý na rakovinu pomoc charity? Veď za ňu taktiež objektívne nemôže. Čo -okrem vyvolania emócie- sa teda takto vyrieši?

Helena Mezenská - prezidentská kampaň ako najväčšia online zoznamka v SR

Vnímate politiku ako nový zážitok, ktorý by mal skúsiť každý? Chcete riešiť problémy spontánne, brainstormingom a spôsobom: čo nám prvé napadne? Hľadáte zoznamku cez net? Jednoducho Helena je tu pre Vás! Podľa podpory, ktorej sa p. Mezenská teší na niektorých portáloch nie je jasné, či jej chcú fanúšikovia darovať hlas alebo kvety a „možno aj niečo viac..“. Niekto hľadá prezidenta na zastupovanie republiky v zahraničí, niekto zas duchovného vodcu na kontakt s mimozemšťanmi. Niekto sľubuje obnovu verejného života, iný zas očistenie duše čistou vodou.

Je výborné, že pani nahlas hovorí o moci oligarchie, o ktorej všetci vieme, no zlomiť väz finančným skupinám nie je ako dohovoriť dcére, aby prestala chodiť s tým pätorkárskym pankhartom zo susednej triedy. A keď sa už jeden na vlastné prekvapenie dostane do parlamentu, nemal by si ho mýliť s rodičovským združením, kde sa hľadá vinník za zlý prospech dieťaťa. Na zmenu skorumpovaného režimu nestačí vykrikovať ako zmyslov zbavený, všetkým dookola sa vyhrážať a potom nejako „začať odznova“.

Bez popisu a uvedomenia si príčiny situácie, v ktorej sme sa ocitli, nás môže náhla zmena vrátiť späť do obdobia barbarstva. Biedu a zúfalstvo, ktoré reálne zažívame, spôsobila kríza, teda obrovské zväčšenie príjmovej a mocenskej nerovnosti (megabohatí versus 99% ostatných). Tento cyklus sa v kapitalizme opakuje pravidelne a naposledy nás jeho dôsledky v podobe strachu a zmätku doviedli k svetovej vojne. Bohatí a chudobní by si naďalej dodnes žili svoje (ne)šťastné osudy keby tu nebolo niečo väčšie, čo nedokáže nikto ovplyvniť, a to tok a akumulácia kapitálu.

Systém, v ktorom fungujeme (pracujeme, bývame, platíme), je bytostne závislý na hromadení bohatstva v stále menej “rukách“. Jediné, čo túto nerovnú tendenciu napráva je (opakujúca sa) kríza a nový vzostup nahor (povojnová konsenzuálna konjunktúra). Ak sa chceme vymaniť z područia tohto otroctva, cirkusu konzumu a zúfalstva, musíme dokázať nerovnosť krotiť v prospech všetkých ľudí. Iba hojnosť robí ľudí štedrými voči druhým, nech sú akýkoľvek. Alebo ako hovorí staré slovenské príslovie: Kde nieto svornosti, tam nieto hojnosti.

Vzájomnému obviňovaniu sa, predsudkom a rasizmu sa najviac darí v biede a obavách. Preto je dnes nanajvýš nebezpečný a minimálne podozrivý nepremyslený a impulzívny prístup pani Mezenskej. Nejde len o jej podráždenosť pri redaktorskej otázke na uvádzanú spojitosť s paňou, ktorá chcela hodiť stoličku do parlamentného pléna. Práca redaktorov totiž spočíva aj v kladení nepríjemných otázok, aby sa odhaľovali rôzne zavádzania, akým je i okázalé zviditeľňovanie sa senzáciami, namiesto riešenia problémov. Oveľa horší je však fakt, že Mezenská na internetovú otázku, či ešte nerozpoznala neonacistov vo svojom okolí odpovedala, že „ľudí rozlišuje(m) podľa srdca.

Neschopnosť konzistentného uvažovania a racionálnej argumentácie, ktoré nahrádza vyhrážanie a vystatovanie sa svedčia o poklese úrovne spoločenského dialógu. Súkromné médiá namiesto udržiavania serióznosti siahajú kvôli zisku z reklamy po každej bizarnosti a senzácii a robia ich normálnymi. Pani Mezenská môže veci cítiť úprimne, no bez ich premyslenia a vážneho overenia s kým politicky flirtuje, sa môže sama stať obeťou veľmi nepekného zneužitia.

Gašparovič sa lúči, gašparkovo ostáva

Zatiaľ čo sa Andrej Kiska do prezidentskej debaty radšej neunúva, Milan Kňažko sa vyjadril, že tak, ako nemôže za ponovembrový vývoj, by ani ako prezident nemal veľký vplyv na politické dianie. Ide teda o prezidentov s ručením obmedzeným - neručia nám za nič. Jediný argument, ktorým dokážu dostatočne hecovať voličov je, že nie sú Robert Fico. Má to byť všetko, alebo čo nám ešte môžu priniesť? Možno by bolo dobré opýtať sa, čím nás môžu prekvapiť.

V prípade zvolenia Fica údajne hrozí, že SMER bude mať v rukách príliš veľa moci. Treba preto zvoliť kohokoľvek, len nie jeho, akoby sa zabudlo, že hanbu robiaci Gašparovič bol iba zdesenou voľbou proti Mečiarovi. Aktuálne ohlásená reforma súdnictva by však mohla ponúknuť zmeny v tejto oblasti prostredníctvom rozšírenia právomocí Súdnej rady a kontroly sudcov. Treba si však uvedomiť, že návrh zakomponovať do previerok sudcov aj rozhodnutie ministra spravodlivosti by ponechal súdnictvo podľa predstáv SMER-u, a to až do doby, kým bude vo vláde. Čiže ak sa návrh príjme, je jedno, či bude Fico prezidentom, pretože vplyv na súdnictvo bude mať tak či tak a protikandidátom tým pádom padá argument za ich zvolenie.

Ján Jurišta - nádej pre slovenskú politiku

Občania po viacerých sklamaniach s politikou strácajú trpezlivosť, takže by o ňu po pár voľbách mohli prísť celkom a na všetko zanevrieť. Obyvateľom Slovenskej republiky by preto mal niekto vysvetliť, čo sa deje a prečo okolo seba vidia úpadok. Práve prezident by to mohol naznačiť a vzbudiť v ľuďoch nádej a dôveru. Kandidát Ján Jurišta zažil počas svojho veľvyslaneckého pôsobenia podobný krach spoločnosti v Latinskej Amerike vo viacerých krajinách. Zapríčinil ho tam neoliberalizmus a bezmedzná nerovnosť spôsobená pažravosťou kapitálu. My na Slovensku, spolu so zvyškom Západu, zažívame tieto dopady dnes. Sme zatlačení do kúta a preto potrebujeme uzrieť svetlo nádeje a ukázať novú politickú cestu. Prezident Ján Jurišta by síce nespravil zázrak, ale viac nás upozornil na to, čo je príčinou našich problémov, ktorú vlastne aj všetci tak trochu tušíme...


Karol Kavoň

13 komentárov:

  1. S tym Juristom to nemozete mysliet vazne. Ked na TA3 blabotal ze riesenim pre Slovensko je vyrabat obojzivelne zachranarske vozidla mal som dost.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. J. Jurišta "neblabotal" o nič viac, ako ostatní kandidáti. Výroba obojživelných záchranárskych vozidiel nie je o nič väčším "blábolom" než reči o slobode a demokracii pána M. Kňažka, napríklad. A hoc Jurišta postráda Kňažkov rečnícky pátos, a vyjadrí myšlienku ako mu príde na jazyk, keďže za svoj život asi hovoril viac španielsky než slovensky, je to jediný kandidát, ktorý prichádza s víziou, nie iba prázdnymi rečami o tom, ako politici "kradnú", akoby to bol hlavný problém Slovenska, odvádzajúc tak pozornosť od systémových problémov, ktorými trpíme.

      Odstrániť
  2. Planuje sa Jan Jurista zucastnit projektu volebnej kalkulacky?
    http://volebnakalkulacka.sk/

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Volebná kalkulačka je práca SME-tiarov. Ich výber oslovených, z ktorých sa skladá údajová základňa tej kalkulačky neobsahuje nimi neprijateľných kandidátov. Otázka patrí preto SME-tiarom, či sú ochotní ho osloviť a zaradiť.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. SME-tiar to je nejaká nová prezývka pre komunistu?
      Ja tam vidím Jurištu v sekcii kandidátov "zatiaľ neodpovedali".
      Či je problém pochopiť čo je to iframe?

      Odstrániť
    2. SME-tiar je redaktor SME. Je problém pochopiť čo je to SME resp. sufix -tiar? Načo by pán Jurišta odpovedal? Aby ho tam okiadzali nekritickým a nedôstojným spôsobom ako v TA3? To by sme mohli každému demokratickému politikovi vyčítať vykorisťovanie krajín tretieho sveta, alebo každému kresťanovi križiacke výpravy.

      Odstrániť
    3. Pravdu máš, komunista je skôr mentálne redardovaný jedinec, čo nedokáže pochopiť že volebná kalkulačka nemá nič spoločné s denníkom SME.

      Ale som rád že sme sa dostali od "Ich výber oslovených..." až k "Aby ho tam okiadzali...", čo ale znamená, že Jurišta neodpovedal a nie že ho "nevybrali". Dosť velký rozdiel.

      Ak sa nejaký kandidát odmieta zúčastňovať takých jednoduchých úkonov ako odpovedanie na jednoduché otázky formou elektronického dotazníka, tak sa netreba čudovať že ľudia o neho nemajú záujem.

      Jurišta ako kandidát Komunistickej strany musí byť pripravený na otázky ktoré sa týkajú nie najlepšej povesti "komunizmu".
      Čo je to za politika, čo sa nevie pripraviť na takú zjavnú vec akou je minulosť. Ako taký politik bude pripravený na budúcnosť, keď ani v prítomnosti nevie kde stojí.

      A tiež je nepochopiteľné, prečo "komunistická strana" používa ten v súčastnosti nie práve najlepšie znejúci názov "komunistická". Aj keby sme si odmysleli všetky obete sovietskeho "komunizmu", stále tu ešte zostáva v pamäti komunistická strana československa. Veď koľko v tejto všeľudovej kariéristicko-prospechárskej strane bolo naozaj presvedčených komunistov?
      Tak načo sa odvolávať názvom k niečomu čo s komunizmom malo spoločné len ten názov. Lebo to čo tu bolo pred rokom 1989 nebol žiaden komunizmus. To bola len taká slabá atrapa socializmu.

      Zbavte sa konečne toho "komunistického" sentimentu. Ten už voľby nevyhráva...

      Odstrániť
    4. https://fbcdn-sphotos-a-a.akamaihd.net/hphotos-ak-prn2/t1/q71/s720x720/1380768_644285185626557_994359539_n.jpg

      Odstrániť
  4. KEĎ už tak "s r. o." = s ručením obmedzeným (pochybujem, že sú kandidáti právnické osoby spol. s r. o.). To neviete ani názov správne napísať?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. V tomto prípade je to jedno, pretože tam takto ostáva význam o politikoch a stranách fungujúcich ako firmy (spoločností)..
      Ešte niečo? Či prečo "ani"...?

      Odstrániť
    2. Lebo napr. uvádzať Pravdu ako spoľahlivý zdroj na Kisku je prehnané. Ale nechcem tu teraz točiť okolo toho. Kňažko ma nezaujíma, ani Mezenská... nechápem napr. prečo tu nie je Procházka (no, to by sa asi ťažko argumentovalo, na Kisku sa niečo nájde - od Fica, - že?).

      Odstrániť
    3. Čo máte k Pravde? Našli ste nejakú nezrovnalosť, tak sem s ňou! V texte je niekoľko odkazov na Trend, Hospodárske noviny, či Topky. Tie sú v poriadku, ak ich vlastní Babiš? Skôr by ma zaujímalo prečo Týždeň a SME nevyšli s Gorilou von, ak o nej vedeli dopredu. Ak teraz majú informácie o ďalšej kauze, budú si ju opäť šetriť len aby nepoškodili svojim?

      Procházka je pravicový politik, ktorý sa profiluje nejednoznačne. Ak chcete kritiku, otvorte oči - vpravo je video o tom, ako chce so svojou ženou žiť tradičnú rodinu, čo v praxi znamená, že on si robí kariéru a ona robí domáce práce ("Na manžela sa nedá spoľahnúť.").
      Písal som to polopate, aby ste nemali pocit, že ste objavili teplú vodu a nikto sa Vašim postrehom nevenuje.
      Tak pekný deň, anonym.
      P. Takáč

      Odstrániť