piatok, 21. marca 2014

Kto to vlastne volil Smer a kto volil Fica za prezidenta?

Ožíva pnutie medzi neustále sa rozrastajúcou množinou chudobnejúceho obyvateľstva a početne nadmieru zoslabnutou strednou vrstvou.


Kto bol tak hlúpy a volil Smer? Uvedenú otázku vyslovilo na Slovensku už bezpočetné množstvo úst. Pravicoví voliči sa podozrievavo obzerajú okolo seba, cítia sa obkľúčení a zároveň v sebe pestujú vedomie o vlastnej predurčenosti k ochrane politickej racionality. Voliči Smeru zatajujú svoj skutok, podobne ako previnilec neprezrádza svoj zločin. Pri konfrontácii aj oni nechápavo dvíhajú plecia, bezvýsledne hľadajú vinníka, vyjadrujú znepokojenie nad budúcim vývojom našej malej, ale malebnej a tradíciami nasiaknutej krajiny. Spolu s ostatnými márne hľadajú bláznov privábených do mučiarne volebnej miestnosti mámivou silou sľubov, vo vnútri však nesú bodavú vinu.

Ak získame odpoveď na východiskovú otázku našej nedlhej úvahy, táto nám bude nápomocná aj pri porozumení výsledkom prezidentských volieb. Pretože voľbe Smeru predchádzala racionálna úvaha a tá vyústila vo výber politického subjektu. Akokoľvek sa toto tvrdenie javí nepravdepodobné ba fantastické, je pravdivé. Istotne je racionalita voličov Smeru povrchná a krátkozraká, zameraná na dosiahnutie a pozdržanie skupinových výhod; preto sa ničím neodlišuje od spôsobu rozhodovania príslušníkov modrej formácie. Avšak popísané uvažovanie poukazuje na vznik síl, vyrastajúcich z hlbokých základov spoločenskej štruktúry. Do modernej spoločnosti sa totiž nepozorovane navracia takmer zabudnutý triedny konflikt. Ožíva pnutie medzi neustále sa rozrastajúcou množinou chudobnejúceho obyvateľstva a početne nadmieru zoslabnutou strednou vrstvou. Ak prvá skupina, vo svojej ekonomickej bezbrannosti, požaduje silnú výpomoc od sociálneho štátu, jej politický odporcovia odmietajú z neustále klesajúcich príjmov priplácať na prežitie neúspešných. Preto väčšinová populácia, poberajúca takmer minimálne mzdy, volila rétoriku sociálnych istôt pred nezvratnosťou sociálnych škrtov. Na výber bol prísľub budúceho zníženia príjmových rozdielov alebo ich zaručené vystupňovanie. Volili tak spomalenie klesania životnej úrovne a dočasné uniknutie chudobe. Aj keď na úkor živnostníkov a drobných podnikateľov, týchto posledných a neprimerane daňovo zaťažených prispievateľov do štátnej pokladne. A tak kolízia kolektívnych záujmov skupín, čoraz viac sa od seba vzďaľujúcich nielen príjmovo ale aj spoločensky, začína stále väčšmi pripomínať nestabilné obdobie na začiatku minulého storočia.

Volebná kampaň pravicových subjektov vypovedala o izolovanosti ich predstaviteľov od ekonomických pomerov väčšinového obyvateľstva. Propagovali „Riešenia pre stredné vrstvy“, úplne slepí voči vychyľovaniu majority populácie k chudobe. Ponúkané riešenia pravdepodobne adresovali členom strany a ich rodinným príslušníkom, pevne zabezpečeným nadštandardnými príjmami a peniazmi pochádzajúcimi z rozpredaja štátneho majetku. Ale voliči Slovenska sa podučili. Kedysi v minulosti volili modrú koalíciu, zvábení vidinou dvojnásobného navýšenie mzdy. Následné trpké precitnutie je doteraz zamlčiavanou boľavou spomienkou Slovenského národa. Dnes voličom stačí sľub o udržaní posledných zvyškov životnej úrovne. Volebná racionalita tak bola redukovaná na výber medzi pochybnými a nejasne definovanými sociálnymi istotami a spoľahlivou pauperizáciou. V takto definovanom sociálnom a politickom kontexte možno len ťažko kritizovať voličov superstrany Smer.

Deň po voľbách do parlamentu vrchný maliar mienkotvorného denníka publikoval ilustráciu zobrazujúcu mapu Slovenska. Celý geografický priestor krajiny vyplnil logom korporácie vyrábajúcej najpopulárnejší sladený nápoj na svete, no Bratislavský okres zvýraznil mnohovravnou modrou. Popísaný obrázok možno vnímať ako nekomplikovanú polarizáciu uvedomelých a hlúpych. Správne treba nahliadať popísanú ilustráciu ako opozíciu ekonomicky dominantného centra voči podriadenej periférii, protiklad príjmov stredných tried voči chudobe. Pretože koncentrácia bohatstva v centre je výsledkom nielen podnikateľskej vynaliezavosti a nezlomnej individuálnej iniciatívy, ale najmä geograficky a mocensky výhodného umiestnenia riadiaceho aparátu korporácií a následného poberaniu nadproduktu z práce periférie.

Preto aj výsledky voľby prezidenta nebudú v súlade s očakávaniami reziduálnych stredných vrstiev, zabarikádovaných vo svojej mentalite výkonu a individuálneho úsilia. Budú vypovedať o frustrácii chudobnejúcej väčšiny obyvateľstva a investovaní posledných zvyškoch politickej dôvery do hesiel sľubujúcich úľavu od neistoty zajtrajška. Dôveru vkladajú do rúk jednému, tak ako mnohokrát predtým. Následné rozčarovanie však nevyhnutne povedie k úplnému rozpadu viery v demokratické riadenie spoločnosti a nárastu atraktívnosti radikálnej pravice. Z Banskej Bystrice už teraz dolieha hlas s novým prísľubom: „Nesklamem!“...


Martin K.

Podporte klikom na vybrali.sme

6 komentárov:

  1. Fica volia zamestnanci Rušňového depa a Carga, je až neskutočné ako sa tam šafári a každý si robí čo chce. Fasujú štátny materiál a predávajú za hotové, robia si súkromné zákazky. na zvracanie, keď vidím, ako mňa štát naháňa na daniach, odvodoch, 6 mesačnej daňovej nezmyseknej účelovej kontrole. Tu pomôže len strieľať.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Osobná zásť býva silnejšia ako argumenty.
      V perexe to máte v skrátenej podobe.
      Škoda, že musíme bojovať medzi sebou a hádať sa o farbičky (červená-modrá), namiesto upriamenia pozornosti na kapitálových vinníkov (roz. oligarchov a systém, kt. ich vytvoril).

      Pravicové riešenie je hasenie smädu morskou vodou.
      Viac pravice -> väčšia obrana voči úpadku do chudoby
      a teda viac "Fica".
      Viac pravice -> viac zúfalstva (na oboch stranách).
      Viac pravice = ultrapravica.

      Odstrániť
  2. Čo by som za to dal, ak by súčastná zlodejská "pravica" vyšla s takým sloganom ako dvojnásobné platy. Hoci aj ako nesplnitelný sľub, ale aspoň majúci nejaké raciónalne jadro, ktoré odzrkadluje jeden z problémov spoločnosti. Lebo je to vždy lepšie ako bla, bla, bla, lebofico, bla, bla, bla.

    Ani prezidentský kandidát Kiska sa nesnaží voči nám komunikovať nič okrem fráz. Keď sa ho primátor Ftáčnik pýtal na rozchádzajúce sa socíalne nožnice, tak to Kiska uzavrel do frázy, že predsa nemôžeme trestať úspešných zvýšením daní.
    Nedá mi len zopakovať, zlaté dvojnásobné platy.

    Ak by sa "pravica" vrátila k svojim dvojnásobným platom, učite by popri tom dokázala "ľavica" prepašovať nejaký svoj nápad, napríkad na zvýšenie minimálnej mzdy na takých pekných okrúhlych 500 eur. A spokojné by boli oba nezmieritelné politické brehy a pre občana by to bola jasná win-win situácia.

    Ale "pravica" sa snaži konzervovať súčasný stav a "ľavica" je plne vyťažená obhajovaním ruského imperializmu (asi "ľavičiarom" imponuje tá 13 percentná ruská firemná daň čo netrestá úspešných).

    Nebojme sa ľuďom ponúknuť čo im patrí, tak ako im boli ponúknuté dvojnásobné platy. Lebo niekto príde a ponúkne im zástupné témy ako ... do plynu ...

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Len taká malá formálna poznámka k textu. V Slovenskej republike žijú aj iné "národy" ako ten Slovenský a preto by bolo lepšie sa odvolávať na občanov Slovenska a nie na "Slovenský národ".

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ľudia volia Fica možno nie preto, že by verili, že im dá istoty, takí naivní nie sú. Volia ho preto, lebo dôverujú pravici a veria jej, že skutočne dodrží to, čo sľubuje - a keďže to je pre nižšie vrstvy totálne deštruktívne, nie je proste na výber.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Nie som anonym, to len pre zjednodušenie. Neviem kto si Martin K., ale pod svoj príspevok sa môžeš smelo podpísať. Takúto kvalitnú analýzu súčasnej situácie som dávno nečítal. Máš talent správne analyzovať a vyvodiť rozumné závery. Keď mladého na hrad tak s takýmto myslením a nie Procházku. Som hrdý že ešte na Slovensku sú takíto rozumní ľudia.
    RNDr. Branislav Lipták

    OdpovedaťOdstrániť