utorok, 11. marca 2014

Liberalizmus; najzúrivejší protivník nášho práva oslobodiť sa od nedostatku

ANNA MUSSO, DOMENICO LOSURDO | l´Humanité
Losurdo nie je žiadnym mediálnym intelektuálom, ale podstatne dôležitým akademikom na tému liberalizmu, jeho vzťahu s komunizmom a jeho emancipačným bojom. Venoval sa politickým dejinám nemeckej filozofie od Kanta po Marxa, prešiel Heideggerom a Nietzschem, odkedy pracoval na politických dejinách liberalizmu (Liberalism: A Counter-History, la Découverte, 2003).


Vo svojej knihe ´Liberalizmus: iná história´ [1], spochybňujete neo-liberálnu ideológiu a spôsob, akým sa stotožňuje s demokraciou a slobodou v protiklade s ´totalitarizmom´. Prečo sa vám to zdá byť naliehavé analyzovať a odsúdiť tento prístup liberalizmu?

Domenico Losurdo. Každá zvrchovaná moc potrebuje na to, aby presadzovala svoju expanziu genalogický mýtus, oslavujúci a transformujúci jej pôvod a históriu, a ktorý vyzýva svojich nepriateľov (alebo potenciálnych nepriateľov) skloniť sa pred morálnou silou a politickou nadradenosťou. Podľa legendy, ktorú prezieravo vytvorila Rímska ríša, nemal Rím len kráľovský, ale i božský pôvod: podľa svojich veľkolepých dejín bol Rím založený zbožným Aeneasom, ktorý zanechal Tróju v plameňoch a bol synom bohyne Venuše a Anchisa – bratranca Trójskeho kráľa. Genealogický mýtus moderného impéria USA sa od toho veľmi neodlišuje: po úteku z netolerantnej a despotickej Európy vkročili zakladajúci otcovia do Nového sveta, aby vztýčili večný pomník slobode v podobe Spojených štátov, údajne najstaršej jestvujúcej demokracii... Moja kniha ukazuje naopak celkom odlišné dejiny: Anglické kolónie v Amerike nasledujúce po Spojených štátoch znamenali vytvorenie najextrémnejšej formy otroctva a úplnú dehumanizáciu otrokov. Prvé desaťročia života od vytvorenia novozaloženej krajiny to boli takmer vždy otrokári, kto zastával prezidentský post, a snažili sa tiež zastaviť emancipáciu otrokov v Santo Domingo a na Haiti, a medzi inými zločinmi je i prenesenie otrokárstva do Texasu a pripojenie si Mexika. Sú to hanebné dejiny, ktoré trvali dlho. Stačí si spočítať (ako to mnoho amerických vedcov aj robí) ako je prenasledovanie černochov na juhu USA v 1930-tych rokoch porovnateľné s prenasledovaním Židov za Tretej ríše. A to nespomíname vyhubenie červených Indiánov a genocídne praktiky charakterizujúce západný kolonializmus vo svojej celistvosti.

Akými spôsobmi presne legitimizovala liberálna ideológia rozličné formy útlaku počas dejín? Je z vášho pohľadu liberalizmus demokraciou, ktorá sa hodí len ´vládnucej triede´...

D.L. Dnes je situácia odlišná. Obdobie, ktoré začalo jakobínskou revolúciou a skončilo boľševickou revolúciou posunulo otázku koloniálneho útlaku na úkor ľudí koloniálneho pôvodu radikálne do popredia. Pritom o Izraeli sa hovorí ako o jedinej ´skutočnej´ demokracii na Blízkom východe. Druhou stranou mince je, že Palestínci môžu byť zatknutí, mučení a podrobení nezákonným popravám bez súdu. To naozaj je ´demokracia, ktorá sa hodí vládnucej triede´! Na globálnej úrovni si Západ sám pripísal suverénne právo začať vojny dokonca bez jediného povolenia Bezpečnostnej rady OSN; prezidenti USA často definujú svoju krajinu ako ´Bohom vyvolený národ´, čo znamená právo riadiť svet. Táto ´demokracia, ktorá sa hodí vládnucej triede´ má nanašťastie podľa všetkého ružovú budúcnosť.

Treba dodať, že liberalizmus ignoruje prepojenie medzi ekonomikou a politikou, ktorej si boli filozofi ako Hegel a Rousseau dobre vedomí. Hlavne Hegel nám ukázal ako je niekto, komu hrozí smrť hladom v skutočnosti subjektom so spoločenským statusom porovnateľným s otrokom.

Niektorí ľudia majú veľké potešenie z porovnávania nacizmu s komunizmom… Ako by ste analyzovali tento koncept totalitarizmu?

D.L. Totalitarizmus má korene v teóriách ´totálnej mobilizácie´ a ´totálnej vojny´, v začlenení celej populácie do diania vyprovokovaného veľkými kapitalistickými mocnosťami a ich snahy dobývať kolónie a globálnej hegemónie. Hitler ašpiroval na pomstu Nemecka, na zotavenie a rozšírenie jeho ´životného (a koloniálneho) priestoru´. Veril, že je dedič koloniálnej tradície, čakajúci na jej radikalizáciu, dovolávajúc sa primárne príkladu USA a usiloval sa vytvoriť ´Ďaleký západ´ vo východnej Európe a zredukovať Slovanov do role otrokov slúžiacich ´pánskej rase´. Nie je náhoda, že tento projekt dospel k svojej rozhodujúcej porážke pri Stalingrade, a že tá istá porážka spôsobila začiatok gigantickej vlny anti-koloniálnych revolúcií.

Aby sme demonštrovali tento úplne ľubovoľný charakter dominantnej ideológie, môžeme spraviť rovnaké porovnanie: začiatkom 19. storočia poslal Napoleon silnú armada do Santo Domingo za účelom znovuzavedenia otroctva po jeho zrušení veľkou černošskou revolúciou vedenou Toussaintom Louverturom. Tu môžeme bezpečne povedať, že počas následnej hroznej vojny neboli útoky napadnutých ´divokejšie´ ako útoky ich agresorov, no bolo by smiešne obviniť jednu alebo druhú stranu z ´divošstva´ či krvavého ´totalitarizmu´.

Vo vašej poslednej knihe ‘La Lotta di classe. Una storia politica e filosofica’ (Triedny boj - politické dejiny a filozofia)[2], ktorá ešte vo francúzštine nevyšla, sa zameriavate na koncept, ktorý je pre filozofiu Marxa a Engels ústredný - triedny boj. Ako nám môže tento koncept pomôcť zanalyzovať, pochopiť a konať v našej spoločnosti?

D.L. Podľa Marxa a Engelsa má triedny boj význam pri deľbe práce na medzinárodnej úrovni, na národnom úrovni a v inštitúcii rodiny. Sú to ľudia, ktorí zvrhli koloniálny systém; nižšie triedy, ktoré bojujú proti kapitalistickému vykorisťovaniu a ženy, ktoré odmietajú byť ´domácimi otrokmi´, čomu ich podrobuje patriarchálna rodina, kto je na frontovej línii boja emancipačných tried. Vo svetle toho všetkého tu sú boje za oslobodenie a národný odpor vedený čínskym ľudom a sovietskym ľudom proti Ríši vychádzajúceho slnka a následne Tretej ríši, ktoré si ich chceli podrobiť alebo ich dokonca premeniť na otrokov, považovaní za veľkolepé víťazstvá triedneho boja. A čo viac, boj krajín a ľudí, ktorí chcú ukončiť západnú monopolizáciu vyspelej technológie (vezmime si hlavne Čínu) a ktorí odmietajú byť obmedzení na podradné diely medzinárodného trhu práce, by mal byť taktiež považovaný za triedny boj.

Ako filozof a komunistický historik potvrdzujete, že dominantná ideológia je manipuláciou histórie a že tvorí prekážku pre boj za emancipáciu. Ako dnes opätovne premyslíme tento boj za emancipáciu? Čo sa podľa vášho názoru stalo komunistickou perspektívou v Európe a vo zvyšku sveta?

D.L. Je potrebné zapojiť tri hlavné piliere triedneho boja. Rád by som upriamil pozornosť na bod, ktorý sa často ignoruje. Nielenže je nemožné byť socialistom, ale je nemožné byť demokratom ak nebojujeme za demokraciu s ohľadom na medzinárodné vzťahy. Nároky malej skupiny krajín prezentovať sa ako vyvolené národy s právom začínať vojny alebo hroziť začatím vojny bez oprávnenia bezpečnostnej rady OSN je manifestáciou kolonializmu či neo-kolonializmu a mali by byť celú dobu napádané. Pokiaľ ide o strategickú perspektívu, mali by sme opisovať komunizmus ako úplné zničenie nielen triednych protikladov, ale tiež štátu a politickej moci, nehovoriac o náboženstve, národe, deľbe práce, trhoch, a každom možnon zdroji konfliktu? Novým preskúmaním mýtu o zrušení štátu Gramsci poznamenal, že občianska spoločnosť je sama istým druhom štátu. Taktiež podčiarkol fakt, že internacionalizmus nemá nič spoločné s nesprávnym chápaním národných identít, keďže takéto identity by dobre prežili i po rozpade kapitalizmu. Čo sa týka trhu, Gramsci mal za to, že by bolo múdrejšie hovoriť o ´riadenom trhu´, skôr ako o trhu v abstraktnej forme. Gramsci nám pomohol premýšľať za hranicami mesianizmu, ktorý by mohol ťažko poškodiť budovanie post-kapitalistického štátu.

Ako analyzujete čínsky model spoločnosti, kombinujúci trhovú ekonomiku so socialistickou perspektívou?

D.L. Čínska ľudová republika vzišla z najväčšej anti-koloniálnej revolúcie našich dejí, a o skutočnom úspechu anti-koloniálnej revolúcie možno hovoriť iba vtedy, ak k politickej nezávislosti možno pridať úspešnú ekonomickú nezávislosť. V tomto ohľade jestvuje medzi Mao Ce-Tungom a Deng Xiaopingom kontinuita. Ten druhý predstavil svoj nový plán za základe dvoch hlavných úvah. Poprvé, veril, že výzva k revolučnému duchu obetovania sa môže uspieť iba vo chvíľach jedinečného politického entuziazmu; v dlhodobom horizonte je nemožné rozvinúť výrobné sily (a tak bojovať proti biede) bez ekonomických motivácií, a preto bez konkurencie a bez trhov. Na vrchole toho všetkého počas obdobia kríz a po rozpade ZSSR, prevzal Západ monopol nad vyspelými technológiami bez toho, aby sa otvoril medzinárodným trhom. Vďaka úspechom zorganizovanom za éry maoizmu (masívnou podporou vzdelávania, vyhubenia infekčných chorôb, atď.), môže nový plán, navzdory jeho do očí bijúcim rozporom, znamenať neuveriteľný úspech: 600 alebo 660 miliónov ľudí (podľa iných odhadov) oslobodených od chudoby, infraštruktúry hodné ekonomiky prvého sveta, rast pri procese industrializácie od pobrežných k vnútrozemským oblastiam, niekoľkoročné rýchle nárasty miezd a rastúci záujem o environmentálne témy. Zameriavaním sa na kľúčovú úlohu týchto úspechov pri zabezpečení nezávislosti a národnej suverenity, a povzbudzovanie starých kolónii pri snahách o vlastnú ekonomickú nezávislosť, je dnes Čínu možné vnímať ako centrum anti-koloniálnej revolúcie, ktorá začala v 20. storočí a v rozličných podobách prebieha dodnes. A pripomínaním kľúčovej role verejnej sféry, ktorú by mala hrať v každej ekonomike, vytvára Čína alternatívu v protiklade k ekonomickému liberalizmu a konsenzu diktovanému z Washingtonu.

Vzhľadom na úsporné opatrenia prebiehajúce v Európe, ako vnímate tieto alternatívy a spôsoby, akými môžeme dosiahnuť emancipáciu?

D.L. Boje proti demontáži sociálneho štátu a proti politike vojny môžu hrať len ústrednú úlohu. Počas druhej svetovej vojny demokrat F.D. Roosevelt popri tradičných slobodách garantovaných liberálnou tradíciou teoretizoval o práve na živoť „oslobodenia sa od nedostatku“ a ´oslobodenia sa od strachu´. Čo sa týka práva žiť bez strachu, tak to je nám zamietané na každodennej báze politikou zastrašovania, hrozbami vojny a Obamovou metódou uchyľovania sa k dronom.


[1] Contre-histoire du libéralisme, Éditions la Découverte, 2013, Liberalism: A Counter-History , Verso Publisher, 2011.
[2] La Lotta di classe. Una storia politica e filosofica, Éditions Laterza, Italie, 2013.

Zdroj: http://www.humaniteinenglish.com/spip.php?article2337

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára