utorok, 4. marca 2014

Máme trojitú identitu – biologickú, psychologickú a sociálnu

CÉCILE DAUMAS, ELISABETH ROUDINESCO | Verso

Za posledné roky sa do francúzskych titulkov dostalo veľmi hlasité konzervatívne hnutie a vytvorilo mediálny humbuk okolo reakcionárskych hesiel. Po demonštráciách proti sňatkom gayov v 2012 a 2013, údajne veľkej hrozbe, ktorá podkope tradičnú štruktúru rodiny a jej hodnoty, vedú počestní križiaci ďalšiu vojnu proti „gender teórii“ na základných školách, ktorá sa zjavne má snažiť meniť chlapcov na dievčatá a dievčatá na chlapcov. Elisabeth Roudinesco sa k tomu vracia v rozhovore pre Libération a reflektuje tento konzervatívny odpor.


Vzbudilo do značný rozruch. Videli sme sňatky týkajúce sa zle vnímaného konceptu (gender), výbuchy šialenstva a iracionálny strach. Prečo viedol program zameraný na rovnosť, spustený na školách, k predstave, že dievčatá sa zmenia na chlapcov a chlapci na dievčatá? Ako to, že v dôsledku príchodu manželských práv pre všetkých berie časť populácie každý zákon týkajúci sa rodiny za istý druh hrozby pre deti a zničenie rodinnej štruktúry? Historička a psychoanalytička Elisabeth Roudinescová odpovedá na tieto otázky.

Ste prekvapená týmito demonštráciami v mene ohrozenej rodiny?

Nie, nie som prekvapená. Pred rokom, v čase hlasovania za manželstvá párov rovnakého pohlavia, sme videli vznik takejto formy nepriateľstva – ktorá je vlastne symptómov niečoho iného. To, čo sa tu vyjadruje na pozadí krízy a rozšírených sociálnych nepokojov, je strach zo straty národa – a obzvlášť pocit straty suverenity, a to i v zmysle vzťahu otec-dieťa. Keď ekonomika prosperuje, sú premeny dotýkajúce sa rodiny prijímané omnoho pripravenejšie. Obrátene, ekonomická nestabilita plodí strachy a pnutia. Už v devätnástom storočí vyprovokovala industrializácia a jej sprievodná spoločenská transformácia teror týkajúci sa ´feminizácie´, prepojený so vzburami žien na pracoviskách. Zakaždým sú obžalovávaní tí istí: Židia, cudzinci, homosexuáli. V každej dobe sú argumenty rovnaké: rodina upadá, národ je pošpinený, ohrozuje nás nedostatočná sexuálna odlišnosť, rozširujú sa potraty, nebudú sa rodiť deti. Je to veľký strach: strach z budúcnosti, strach z úplného skončenia existencie.

Mali by sme brať tento konzervatívny odpor vážne?

Áno a nie. Mali by sme brať vážne ten silný nepokoj, ktorý vyjadruje, konkrétne to nemať plat, dôchodok, budúcnosť. No v otázkach princípov musíme byť pevní. Nijakým spôsobom nemôžeme akceptovať slogany proti gayom, rovnako ako nemôže byť žiadnej tolerancie voči anti-semitským názorom. Úplne schvaľujem rozhodnutie Manuela Vallsa zakázať Dieudonného anti-semitský program. Toto nie je otázka slobody vyjadrenia, ale skôr prípad podnecovania rasovej nenávisti. No nemyslím si, že bolo nutné na neurčito odkladať zákon o rodine, vzhľadom na to, že dva najspornejšie body, týkajúce sa PMA (lekársky asistovaná reprodukcia) a GPA (náhradné materstvo), z neho už boli vyňaté. Chápem, že tieto dva body je z politických dôvodov možné dočasne podržať. No je iluzórne vzdorovať vedeckému pokroku, než jeho regulácii. Či sa vám to páči alebo nie, o desať rokov bude PMA umožnená lesbám a GPA neplodným párom. V každom prípade sa to udeje prostredníctvom susedných krajín, kde sa to už vykonáva, a uznaním rodičovstva detí, ktoré boli takto splodené.

Opakovaným tvrdením hnutia ´Manif pour tous´ (Demonštrácia za všetkých) je obrana záujmov detí, ich potreby mať matku a otca. Čo si o tom myslíte?

Najväčšia skazenosť je prítomná v rodinách, ktoré sa javia najnormálnejšie. V skutočnosti je prvým zlom, ktorému čelí každé dieťa ekonomická chudoba. To, čo ničí rodinu je, predovšetkým, nezamestnanosť, chudoba, alkoholizmus, násilie, a nerovnosť: to, čo Victor Hugo povedal v Bedároch je dnes stále platné. Druhou základnou potrebou dieťaťa je mať osobnú, citovú naviazanosť na niekoho druhého. To sa zvyčajne pripisuje matke, no môže to napĺňať iná osoba. Táto silná naviazanosť, ktorá formuje dieťa, je to, čo nazývame láskou. Blaho dieťaťa si teda žiada, aby bolo prijaté tak skoro, ako je to len možné, ak sa ocitne v sirotinci, a že s ním nebude ani zle zaobchádzané, ani nebude považované za objekt, ale bude s ním zaobchádzané ako so subjektom.

Prečo vyprodukoval pojem gender (rod) takúto polemiku, takýto zmätok?

Pri tejto téme musíme brániť všetok výskum, ktorý je dôležitý. Gender je hypotéza, ktorá nám umožňuje ukázať, že nie všetko vychádza z prírody. No gender je pojem odkazujúci späť k „pocitu identity“ [prináležitosti], a nemal by sa paušálne aplikovať na každodenný život. Robiť to by bolo nezmyselné. Koncepcia, pojem, nemôže vyjsť do ulíc: pojem ´pes´ nikdy nebreše. Je nezvyčajné vidieť ako dokáže jedna z najsofistikovanejších teórií splodiť takýto hlúpy zmätok. Jeden z najväčších strašiakov, ktorý nás obchádza, je predstava, že nebudeme viac schopní plodiť deti prirodzenými spôsobmi. Podiel homosexuálov medzi populáciou sa odhaduje na asi 7 percent. Všetci nechcú mať deti. Takmer všetky deti budú naďalej počaté rovnakou, starou kopuláciou – môžete si byť určite istí, je to takto omnoho jednoduchšie, vrátane medzi mužskými a ženskými homosexuálmi. Je fantáziou, delíriom, predstavovať si, že naša spoločnosť spochybňuje sexuálne rozdiely, párovanie sa a rodenie detí.

Takže čo je živnou pôdou pre tieto šialené výkriky?

Tie protesty sú prepojené s otázkou manželstiev rovnakého pohlavia. Homosexuáli sa dosť mylne považujú za určitý druh tretieho pohlavia: v skutočnosti má tento termín dlhú históriu. Predstava, že sa chlapci zmenia na dievčatá, a dievčatá na chlapcov, bola vštiepená do tejto myšlienky. Tu sa ocitáme vo svete delíria. Homosexualita je sexuálnou orientáciou, nie tretím pohlavím. Nie je to identitárny konštrukt prepojený s genderom, a homosexuáli, tak ako bisexuáli, sú muži a ženy. Transsexualizmus (presvedčenie, že niekomu náleží iné pohlavie) nemá nič spoločné s homosexualitou, a ide o drobnú menšinu. Sú dve pohlavia, mužské a ženské. Hermafrodizmus je anatomickou anomáliou známou od úsvitu vekov, a androgýnia mýtom: o tejto otázke jestvuje nespočet literatúry. No sexuálna identita je taktiež sociálnym a psychologickým konštruktom, ako to demonštrovala Simone de Beauvoirová a iní. „Ženami sa nerodíme, ale sa nimi stávame,“ ako povedala Beauvoirová. Naša identita je trojitá: biologická, psychologická a sociálna. Osoba je mužom alebo ženou -nevyhnutná biologicko-anatomická skutočnosť- a gender, ako konštrukt, je odlišným typom reality týkajúcim sa toho ´žitého´, existenciálneho.

Ako môžeme opísať tú hlasitú propagáciu takýchto nereálnych tvrdení?

Od roku 2001 a útokov na World Trade Center sa popieranie historickej skutočnosti stalo neustále vracajúcou témou. Popieranie nacistických plynových komôr je všade buď protizákonné alebo odsudzované, no darí sa iným formám popierania. Vidíme nárast nepodložených klebiet, zosilňovaných internetom a mediálnym redukcionizmom. Napríklad: Freud je prezentovaný ako nacista, Marx zodpovedný za gulagy a Einstein za atómovú bombu – teda traja vrahovia. Tieto protiklady pravdy tu budú stále a musí sa im neustále vzdorovať. Tieto útoky sa zameriavajú taktiež na zložitejších mysliteľov. Dotýkajú sa mysliteľov ako Derrida, Foucault a Bourdieu, ktorí sú najrozšírenejšími francúzskymi autormi v Spojených štátoch, ktorí sa venovali týmto otázkam. V týchto hnutiach je zarážajúci anti-intelektualizmus, čo napomáha myšlienke, že akýkoľvek názor, akokoľvek delirický či odporný, má rovnakú cenu ako pravda, rozum alebo rozličné hypotézy tých najserióznejších a inovatívnych prác. No nič z toho nemá vôbec žiadnu hodnotu, navzdory tvrdeniam šialených médií, ktoré chcú postaviť všetko (a je jedno čo) proti sebe, aby si zvýšili sadzby za reklamy a mali články: Židov proti anti-semitom, rasistov proti anti-rasistom, evolucionistov proti kreacionistom, partizánov nepodložených klebiet proti tým, ktorí ich vyvrátili, atď. Musíme znova a znova povedať nie všetkým týmto nezmyslom, a jasne bojovať naše boje.

9. február 2014. 

Do angličtiny preložil David Broder

Zdroj: http://www.versobooks.com/blogs/1525-elisabeth-roudinesco-we-have-a-triple-identity-biological-psychological-and-social

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára