pondelok, 17. marca 2014

Za lžami o venezuelských protestoch

GARRY LEECH | Counterpunch

John Kerry: Bojovný diplomat


Minister zahraničných vecí USA, John Kerry, nedávno vyzval Venezuelskú vládu ukončiť “násilné ťaženie voči vlastným občanom”. Kerryho slová sú poslednou snahou USA a mainstreamových médií predstaviť mesiace trvajúce protesty vo Venezuele ako mierumilovné ľudové demonštrácie voči autoritárskemu režimu, ktorý sa uchýlil k represiám, aby potlačil nepokoje. Ako ilustruje Kerry stanovisko, Venezuelská vláda je v dôsledku toho obviňovaná z väčšiny 28 úmrtí, ku ktorým tu došlo. No je toto stvárnenie adekvátne? Bližší pohľad na skutočnú realitu nám ponúka iný obraz. Už od začiatku boli protestujúci ozbrojení, dopúšťali sa podpaľačstva a ich zámerom bolo dosiahnuť nezákonné zvrhnutie demokraticky zvolenej vlády.

Protesty vo Venezuele sa objavili predovšetkým vo štvrtiach siedmich miest krajiny, kde žijú stredné a bohaté vrstvy. Väčšinu týchto štvrtí vedú opoziční starostovia podporujúci protestujúcich. Vlastne všetky druhy protestov sa za posledný mesiac udiali v 18-tich z 335 samospráv krajiny. Tento kontext je dôležitý, pretože médiá vytvorili dojem, že protesty tvoria určitý druh mierumilovného populárneho povstania voči vláde prezidenta Nicolasa Madura. V skutočnosti ide o relatívne malé množstvo ľudí v baštách opozície, kde došlo k pouličným protestom, zatiaľ čo prevažná väčšina Venezuelčanov, obzvlášť v chudobnejších barrios (špan. pouličné štvrte, pozn.prekl.), naďalej žije svoje každodenné životy nedotknuté týmito narušeniami.

Od prvého dňa protestov začiatkom februára boli mnohí demonštranti na improvizovaných pouličných blokádach v Meride a Tachire ozbrojení strelnými zbraňami. Prvý víkend protestov bolo v Meride možné vidieť ako protestujúci v kuklách a mávajúci zbraňami naskakujú do autobusov a nútia pasažierov vystúpiť si. Protestujúci boli tiež videní ako na okoloidúcich motoristov hádžu črepiny. V rovnaký víkend mali traja protestujúci na muške novinárku a hrozili jej smrťou. Medzitým zbili protestujúci v Tachire iného novinára potrubnou tyčou. Počas uplynulého mesiaca použili protestujúci voči vládnym cieľom i zápalné fľaše. Hlavnými terčami sa stali zdravotnícke zariadenia prevádzkované vládou a trhy s potravinami, čo týmto symbolom revolúcie za prvé dva týždne spôsobilo škodu viac ako 1,5 milióna dolárov.

V jednom obzvlášť ohavnom násilnom čine prišiel o hlavu Santiago Enrique Pedroza, 29-ročný vodič motorky , keď pri pouličných blokádach prešiel cez oceľový drôt natiahnutý cez cestu vo výške krku. Táto taktika bola údajne inšpirovaná správami (tzv. tweetmi, pozn.prekl.) penzionovaného armádneho generála Angela Vivasa, ktorý je spojený s opozíciou. Vivas propagoval použitie drôtu na blokádach na „neutralizáciu“ motorkárov, ktorí boli členmi komunitných spoločenstiev podporujúcich vládu. Deň pred tým, ako došlo k incidentu, na tweeteri napísal, „na neutralizáciu zločineckých skupín na motorkách je treba cez ulicu natiahnuť nylónové vlákno alebo pozinkovaný drôt vo výške 1,2 metra.“ Generál tweetoval odporúčania aj pre iné taktiky, vrátane tej „na znefunkčnenie ozbrojených vozidiel diktatúry treba hádzať do motorov áut molotovove koktejly, aby sa zapálil hnací remeň a hadičky, ktoré sa stanú nefunkčnými.“ Deň po incidente nariadila vláda zatknutie Vivasa.

Zatiaľ čo je jasné, že protestujúci používali násilie už od začiatku, reakcii vlády nemožno nič vytknúť. Päť z 28-ich protestujúcich malo byť zabitých bezpečnostnými zložkami štátu. Vláda reagovala zatknutím 14 policajných dôstojníkov a členov národnej stráže za údajné zneužitie a použitie nadmernej sily. Naviac, prezident Maduro opakovane v éteri vyzval podporovateľov vlády, aby sa v reakcii na protesty neutiechali k násiliu. V jednej reči Maduro vyhlásil, „Chcem povedať jasne: nikto, kto si oblečie červené ričko s Chávezovou tvárou a vyberie pištoľ, aby útočil, nie je chávista alebo revolucionár. V tábore chávizmu a bolívarskej revolúcie neakceptujem násilné skupiny.“

Z 28-mich ľudí, ktorí zomreli, boli deviati identifikovaní ako opoziční protestujúci, deviati ako podporovatelia vlády alebo vládni zamestnanci, a zvyšní desiati boli buď nevinní okolostojaci alebo neznámej politickej príslušnosti. Väčšina úmrtí bola pravdepodobne zapríčinená ozbrojenými civlistami spojenými buď s protestujúcimi alebo s vládou. Okrem toho bola drvivá väčšina z 1602 zatknutých v súvislosti s protestami prepustená bez obvinenia, vlastne len 92 ostáva vo väzbe kvôli obvineniam z násilností. Reakcia vlády na krízu len sotva predstavuje „násilné ťaženie voči vlastným občanom,“ ako predpokladá Kerry.

Navzdory tejto skutočnosti opozičná koalícia Democratic Unity Table (MUD) opakovane obvinila vládu z násilia, vyhlasujúc, že „bezpečnostné zložky štátu, sprevádzané paramilitantnými jednotkami, brutálne napadli mierumilovných a bezbranných protestujúcich... zanechali poľutovaniahodný záznam zavraždených, vážne zranených, mučených a zmiznutých občanov.“ Delegitimizácia vlády je dôležitou zložkou opozičnej stratégie, keďže protesty nie sú len prejavmi slobodného vyjadrenia kritiky určitých štátnych politík, ale ide skôr o organizovanú kampaň na dosiahnutie protiústavného zvrhnutia demokraticky zvolenej vlády urýchlením „la salida“ (odchodu) prezidenta Madura.

Opozičný líder Leopoldo Lopez, ktorý je v súčasnosti vo väzení za podnecovanie násilia v raných štádiách protestov, vyhlasil, že ”´Odchod´ sa udeje len vtedy, keď sa ľudia zorganizujú v uliciach, aby sa diktatúra stiahla.” Takteiž požiadal protestujúcich “neopúšťať ulice, kým nebude Maduro vykopnutý.” Inými slovami, opozícia sa prostredníctvom násili a propagandy usiluje dosiahnuť to, že opakovane nedokázala dosiahnuť prostredníctvom volebných urien v slobodných a spravodlivých voľbách.

Prezident Maduro reagoval na protesty zvolaním národného zhromaždenia, aby vytvoril Mierovú komisiu na vyšetrenie tohto násilia a vyhlásením Národnej mierovej konferencie, vrátane komunitných skupín, študentov, a obchodných a náboženských lídrov. Opozičná koalícia MUD odmietla participovať na rozhovoroch o vyriešení krízy s bývalým prezidentským kandidátom Henriqueom Caprilesom, ktorý svoj bojkot vysvetlil slovami, „Táto vláda umiera. Nebudem ako kapela na Titanicu.“ Inými slovami, pre opozíciu, okrem odstavenia vlády od moci, niet o čom vyjednávať.

7. marca sa otázkou Venezuelských protestov zaoberalo 32 členov Organizácie amerických štátov (OAS). Po dvoch dňoch debát bolo vydané vyhlásenie vyjadrujúce solidaritu a podporu Venezuelskej vláde a výzva na dialóg medzi vládou a opozíciou. Deklarácia taktiež odmietla akýkoľvek zásah alebo sankcie členskými štátmi. Dvadsaťdeväť krajín hlasovala za deklaráciu, tými troma, ktoré boli proti nej, boli Spojené štáty, Kanada a Panama.

Hlasovanie USA proti deklarácii OAS nie je prekvapujúce vzhľadom na to, že poskytli desiatky miliónov dolárov na sponzorovanie venezeulských opozičných skupín prostredníctvom americkej Agency for International Development (USAID) a National Endowment for Democracy (NED). Podľa káblov ambasády USA vydaných Wikileaks USA spolupracovali s „miestnymi mimovládnymi organizáciami, ktoré pracovali s baštami chávizmu a chávistickými lídrami... za účelom ich pomalého odvrátenia od chávizmu.“ A minuli milióny dolárov na financovanie univerzitných programov a workshopov pre mladých, bezpochyby taktiež v snahe „ich pomalého odvrátenia od chávizmu.“ Popredná úloha univerzitných študentov v súčasných protestoch naznačuje, že stratégia USA nesie ovocie.

Napokon, predstavitelia USA ako minister zahraničia John Kerry a mainstreamové médiá vážne zdeformovali realitu protestov vo Venezuele. Je zrejmé, že väčšina Venezuelčanov nepodporuje opozičné protesty snažiace sa destabilizovať krajinu za účelom dosiahnutia protiústavného zvrhnutia demokraticky zvolenej vlády krajiny. Zdá sa, že tvárou v tvár piatim rokom Madurovho pôsobenia v úrade, opustila opozícia s krytím USA demokratickú politiku a utiecha sa k násiliu, aby dosiahla svoj cieľ ukončenia Venezuelskej revolúcie.


Zdroj: http://www.counterpunch.org/2014/03/14/behind-the-lies-about-venezuelas-protests/

1 komentár:

  1. Toto je trochu vyváženejší článok: https://www.jacobinmag.com/2014/02/is-venezuela-burning/
    "What has emerged in Venezuela is a new bureaucratic class who are themselves the speculators and owners of this new and failing economy. Today, as the violence increases, they are to be seen delivering fierce speeches against corruption and wearing the obligatory red shirt and cap of Chavismo.
    But the literally billions of dollars that have “disappeared” in recent years, and the extraordinary wealth accumulated by leading Chavistas, are the clearest signs that their interests have prevailed. At the same time, the institutions of popular power have largely withered on the vine. The promises of community control, of control from below, of a socialism that benefited the whole population, have proved to be hollow."

    Protestujúci nie sú mierumilovná opozícia proti tyranii, ale rovnako to nie sú agenti USA a CIA. Sčasti môže ísť o triedny boj, ale hlavným motorom vyzerá byť inštitucionálne zlyhávanie chavizmu - pokrytectvo a korupcia.

    OdpovedaťOdstrániť