piatok, 30. mája 2014

91 - ročný grécky vojnový hrdina s veľkým úspechom v Eurovoľbách

JEROME ROOS | Roar Mag
Manolis Glezos, známy strhnutím svastiky z Akropoly v roku 1941 získal kreslo v Európskom parlamente preplnenom neonacistami


Nad Európou sa znovu raz kopia čierne mračná. Včera sme sa dozvedeli výsledky volieb do Európskeho parlamentu a extrémna pravica zaznamenala desivo vysoké čísla vo Francúzsku, Rakúsku, Dánsku, Maďarsku a Grécku, mimo iných krajín. Ale kým sklamaní občania naprieč kontinentom vyslali ich ultranacionalistických, protofašistických a dokonca otvorene neonacistických zástupcov do Bruselu a Štrasburgu, jedným z kandidátov, ktorý pomohol zabezpečiť drvivé víťazstvo tu v Grécku bol Manolis Glezos, legendárny 91 – ročný hrdina odporu počas druhej svetovej vojny, ktorý 30. mája 1941 ako 19 – ročný, len niekoľko týždňov po nacistickej invázii a následnej okupácii jeho krajiny, vyliezol na Akropolu pod rúškom noci a spolu s jeho priateľom Apostolosom Santasom z nej strhli svastiku.

Na obrázku a videu, zaznamenaných počas natáčania prvého ROAR dokumentu, Utópia na horizonte (2012), nám pán Glezos ukázal posledné slová jeho brata Nikosa Glezosa, ktorý 10. mája 1944 – počas jeho uväznenia nacistami – napísal srdcervúcu správu na rozlúčku svojej mame na vnútornej strane svojej helmy: „Najdrahšia mama, bozkávam a objímam Vás. Dnes budem popravený, padnem za gr. ĽUDÍ.“ Pán Glezos nám vysvetľuje, prečo je slovo „gréckych“ skrátené a slovo „ľudí“ zvýraznené veľkými písmenami: jeho brat tým chcel povedať, že padne nie pre nejaké nacionalistické zaslepenie, ale za ľudí celej Európy a sveta; tých, ktorí si zvolili bojovať za slobodu, spravodlivosť a samourčenie kdekoľvek na svete.

Je absolútnou hanbou, že dnes, v 21. storočí, legendárny hrdina odporu v druhej svetovej vojne ako Manolis Glezos, ktorý bol trikrát uväznený (najskôr nacistami a neskôr dvoma následníckymi pravicovými diktatúrami), ktorý strávil 11 rokov života za mrežami a 4 a pol roka v exile za jeho činy odporu a radikálne demokratické presvedčenie, len aby bol napokon bitý a zasiahnutý slzotvorným plynom špeciálnou políciou počas protiškrtových protestov v roku 2011, bude dnes musieť zaujať miesto v Európskom parlamente preplnenom desiatkami nacionalistov, fašistov a neonacistov, ktorí berú svoje ohavné ideológie od tých istých monštier, ktoré kedysi zavraždili jeho brata a milióny ďalších po celom kontinente – i mimo neho. Už len toto by malo stačiť, aby sa jeden zháčil.

V minulosti sme my v ROAR vyjadrili náš skepticizmus ohľadom SYRIZY – strany, ktorej je pán Glezos členom – a parlamentárnej politiky všeobecne. Ja osobne stále verím, že radikálna sociálna zmena a skutočná demokracia sú tvorené zospodu, ako vždy boli, a že voľby, hoci občas okrajovo užitočné, sú zväčša preceňované (a niekedy dokonca nebezpečne zavádzajúce) ako nástroj pre skutočné demokratické splnomocnenie. Ale uprostred oživenia týchto temných síl v Európe dnes, víťazstvo pána Glezosa je zaiste jedným z najsilnejších symbolických vyjadrení proti fašistickej hrozbe a na obranu demokratických hodnôt a praxe. Pán Glezos je naviac dobre známy obranca priamej demokracie a robotníckej kontroly a aktívne experimentoval s demokraciou zhromaždení ako starosta svojej dediny Naxos.

Ako také je volebné víťazstvo pána Glezosa svedectvom ducha odporu, ktorý stále charakterizuje gr. ĽUDÍ i dnes, po neľahkých piatich rokoch depresie, ktorá zanechala takmer polovicu domácností v krajine snažiacich sa dostať spod hranice chudoby. Napriek faktu, že neonacistický Zlatý úsvit je dnes treťou najsilnejšou politickou silou, a že Aténčanom sa akosi podarilo zvoliť starostu PASOKu späť do funkcie, ďalšie oslabovanie vládnucich strán poskytuje záblesk nádeje, že lepšie časy nás ešte čakajú. Tu, kde „demokracia“ započala jeden z najdôležitejších bojov o jej budúcnosť, dnes znovu prebieha – a už sa aj rozširuje. Európa a svet si nemôže dovoliť stáť bokom a zatvárať oči. Čo sa deje v Grécku, by nás malo zaujímať všetkých.

„Za mier, slobodu a demokraciu. Nikdy viac fašizmus. Milióny mŕtvych nám pripomínajú.“

zdroj: RoarMag.org

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára