utorok, 20. mája 2014

Dilema, ktorej čelíme v deň volieb po celej Európe je jasná: buď s ľavicou alebo so škrtmi

ALEXIS TSIPRAS | European Left
Alexis Tsipras by mohol byť novým premiérom Grécka. Vlastne, ak by sa dnes konali voľby, tak by ich podľa prieskumov vyhral. V posledných voľbách pred dvoma rokmi sa to takmer aj stalo. Chýbal mu len jeden bod na to, aby sa dostal do vlády. V predbežnej kampani zažiaril s takou silou, že vystrašil pravicu, a to nielen tú grécku, ale i celej Európy. Nato proti nemu vypálila celá ekonomická, politická a mediálna pravica. Bola to špinavá vojna. Tvrdili, že ak Syriza zvíťazí, opustia Eurozónu, euro a že to bude úplný chaos. Bolo to klamstvo. Syriza nechce odísť z Eurozóny, no zmeniť ju zvnútra, obrátiť ju a zdemokratizovať.

Pokúšali sa dehonestovať Syrizu, no Syriza sa napriek tomu šírila ako dobrý príklad toho, že ľavica čeliaca Troike (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka, Európska komisia, ktoré zorganizovali pôžičky vládam Grécka, Írska, Portugalska a Cypru), a jej konzervatívnym a sociálno-demokratickým hospodárom, dokáže vyhrať. Chceli skoncovať s takýmto zobrazením Alexisa, no namiesto toho ho premenili na úsmev a nádej Európy, ktorá sa nezmierila s obmedzovaním slobôd, práv a sociálnych služieb, vzdelávania a verejného zdravotníctva, dôstojných platov... jeho jas presiahol hranice Peloponézskeho poloostrova.

Alexis, vo svojich 39 rokoch, dnes predstavuje hlas Európskej ľavice, jedinej strany, ktorá sa zasadzuje čeliť Troike a chce nanovo založiť Európu a navrátiť ju k demokracii a dať ekonomiku do služieb ľudu, namiesto bánk. Prvou vecou agendy tohto kandidáta je ukončiť škrty a Memorandum. Taktiež predstaviť európsku konferenciu o dlhu, kde by sa zvážilo neplatenie nelegitímneho dlhu, demokratická reorganizácie európskych inštitúcií a ukončila sa kasínovú ekonomiku, ktorá silne ochudobňuje pracujúcich.

Hovorí, že liberalizmus nie je nezničiteľný, že je len dôsledkom vzťahov síl tejto doby, a že keď sa korelácia síl zmení, zmení sa politická ekonómia. Aby sa to stalo, hlási sa Tsipras o hlas pre Európsku ľavicu v tento kľúčový moment, aby mohol zmeniť politiku a neskĺzla do priepasti, kam vedú škrty.


Európska ľavica: Minulý december sa strana Európskej ľavice na svojom sneme a po dlhej debate rozhodla predstaviť kandidáta na prezidenta Európskej komisie. 84% delegátov vám na to dalo oprávnenie s cieľom nahlas sa vysloviť za alternatívu na ukončenie úsporných opatrení v Európe. Ako hodnotíte prácu, ktorá sa za týchto posledných 5 mesiacov urobila?

Alexis Tsipras: Počas posledných piatich mesiacov som mohol stretnúť a hovoriť s bežnými ženami a mužmi na uliciach rozličných väčších a menších miest po Európe. Nezameriaval som totiž svoju predvolebnú kampaň na televízne štúdiá. Neviedol som vôbec žiadnu predvolebnú kampaň. Ani som ľuďom neprednášal za zatvorenými dverami. S istotou cítim, že bol zdelený odkaz nádeje a zmeny Európskej ľavice. Tiež som si istý, že ľudia vedia, že voči neoliberálnej Európe pani Merkelovej dnes jestvuje dôveryhodná alternatíva. Dnes vedia, že Európska ľavica predstavuje realistické alternatívne politiky, ktoré by zodpovedali potrebám Európy 21. storočia. Všetci jasne vedia o skutočnosti, že tento máj volíme naše životy.

EL: Nachádzame sa na rozhodujúcej križovatke, aby sme si zvolili aká bude budúcnosť ľudí Európy, podmienky, v ktorých budeme žiť po kríze a aká bude sociálna, ekonomická a environmentálna európska politika najbližších 5 rokov. V tomto kontexte, aký je váš odkaz pre tých 400 miliónov Európanov oprávnených 25. mája voliť?

A.T.: Všetci by sa na májových voľbách mali zúčastniť. Nemali by ostatných nechať voliť za nich. Obzvlášť ľudia, ktorí chcú dnes ukončiť škrty by mali ísť a hlasovať proti škrtom. Mali by ísť a hlasovať za Európsku ľavicu. Všetci by sme mali povstať a nechať sa zrátať! Pretože tieto voľby sú jedinečné. Sú referendom o našich životoch. Po prvýkrát sú ich výsledky tak rozhodujúce pre Európu, pre naše krajiny, pre úplne každého jedného z nás. Náš hlas ovplyvní smer nielen každej krajiny jednotlivo, ale celého kontinentu. Teraz sa to dá. Teraz je to urgentné. Potlačiť neoliberalizmus a nemeckú Európu. Môžeme a je to urgentné. Spraviť z pani Merkelovej v Európe politickú menšinu. Politicky ju izolovať. Poraziť ju. Ukončiť škrty, aby sme znovu získali demokraciu. Navrátiť Európu.

Európa sa dnes nachádza v historickom zlome. Buď bude ďalej pokračovať so škrtmi, nezamestnanosťou, a chudobou po mnoho rokov. S menšou demokraciou. Alebo zmení smer, oživí rast, spravodlivosť a slušnú prácu. S väčšou demokraciou. Preto je dilema, ktorej čelíme v deň volieb po celej Európe jasná: buď s ľavicou alebo so škrtmi. Buď s ľavicou alebo s Merkelovou. Vo voľbách tohto mája budú buď porazení tí, ktorí sú zodpovední za krízu a inštitucionálny kontext úsporných opatrení bude natrvalo zvrátený. Alebo budú môcť pokračovať akoby sa v Európe za posledné štyri roky nič nestalo; budú pokračovať, so lžami a vysťahovávaním, v zabíjaní ľudí, ako aj budúcnosti Európy. Pre tých, ktorí odmietajú škrty a chcú lepšiu budúcnosť; ktorí chcú nádej pre seba a svoje rodiny; ktorí chcú prácu a prosperitu; je tou budúcnosťou Európska ľavica.

EL: Ak je hlavným cieľom Európskej ľavice znovuzaloženie Európy, kde začať a čo je kľúčom pre túto zmenu?

A.T.: Aby sme boli schopní zmeniť Európu potrebujeme zmeniť rovnováhu politických síl v Európe. To ostáva na ľuďoch Európy s ich hlasom o niekoľko dní. Európa by mala zamieriť doľava, so silným hlasom pre Európsku ľavicu. Mali by sme spraviť rok 2014 rokom zmeny. Potom budú dva spôsoby zmeny: prvá, okamžitý koniec škrtov a všetkých memorand, a druhá, postupná demokratická reorganizácia európskych inštitúcií, zabezpečujúca participáciu na rozhodnutiach, ktoré sa ich dotýkajú, tak, aby sa vyriešil takzvaný „demokratický deficit“.  

EL: Hovoríte, že škrty nefungujú, no fungovali veľmi dobre pre takzvanú „kasínovú ekonomiku“, ktorá, ako ste vyhlásili predtým, využila krízu, aby sa obohatila na zisku zo zníženia nákladov na prácu a privatizácie a predaja verejných zdrojov. Ako budete bojovať proti mocným finančným trhom, ktoré ovládajú svet bez toho, aby vyhrali nejaké voľby?

A.T.: Moc finančných trhov je odvodená a je politická. V tomto zmysle im bola ich moc udelená európskym politickým establishmentom. V tomto kontexte laissez-faire neoliberalizmu znefunkčnili všetky formy priamej a nepriamej kontroly a umožnili, aby bol bankový systém poháňaný likviditou finančných produktov. Konzervatívci, liberáli a sociálni demokrati, všetci tí pripustili, aby sa demokracia zodpovedala trhom a nie naopak. To je neoliberálna politika výberu. Kasínový kapitalizmus je možné skrotiť na európskej úrovni. Avšak, aby sme to dosiahli, mali by sme najprv obrátiť rovnováhu politických síl v Európe v prospech Európskej ľavice. To by nám umožnilo predložiť naše politické návrhy. Napríklad, „európsky Glass-Steagallov zákon“, ktorý je pre náš program ústredný, by samotný skrotil kasínový kapitalizmus v Európe tým, že by oddelil komerčné a investičné bankové aktivity, zabránil takémuto nebezpečnému zlúčeniu rizík do jednej nekontrolovanej entity, a obmedzil zapojenie komerčných bánk do cenných papierov a ďalšie aktivity finančných produktov.   

EL: Aký je váš projekt na vytvorenie zamestnanosti pre 27 miliónov Európanov, ktorí hľadajú prácu, hlavne pre mladých ľudí, s mierami nezamestnanosti, ktoré v Grécku a Španielsku dosiahli 60%?

A.T.: Nevyhnutným, bezprostredným prvým krokom by bolo ukončiť škrty a predstaviť politiku orientovanú na interný dopyt, zameranú na zvýšenie príjmov a, tým pádom, spotrebné možnosti nižších a stredných tried. Paralelným krokom by bol takzvaný „Európsky New Deal“. To jest európsky plán, spočiatku, verejných investícii do oblastí vzdelávania, výskumu a inovácie, nových technológií a infraštruktúry, so silným a vyčleneným európskym financovaním. Dáme prednosť koordinovanému oživeniu európskych ekonomík tak, aby sa Európa prestala točiť okolo pasce recesie, stagnácie a anemického rastu s vysokou nezamestnanosťou.  

EL: Vy a Európska ľavica voláte po európskej konferencii o dlhu a verejných investíciách na vyriešenie problému dlhov krajín v ťažkostiach, ako to bolo v Nemecku v roku 1953, ako prvý krok smerom k ekonomike obnovy. Aké sú návrhy EĽ na to ako si poradiť s problémom dlhu?

A.T.: Náš politický plán na efektívne, dôveryhodne a úplné vyriešenie nadmernej zadĺženosti Eurozóny stojí na troch pilieroch: poprvé, ukončenie škrtov. Úsporné opatrenia totiž zvyšujú dlh vo vzťahu k úrovni HDP. Preto potrebujeme politickú zmenu, aby došlo k rovnovážnemu a životaschopnému rastu. No rast sa neobjaví kým neskončia úsporné opatrenia. Preto je druhým pilierom „európsky New Deal“, ktorý som spomenul vyššie. A, obdobne, tretím pilierom je „európsky konferencia o dlhu“ na vysporiadanie sa s objemom nesplatených dlhov per se. To by mohlo zahŕňať rôzne možné riešenia špecifické pre jednotlivé krajiny, vrátane odpísania výraznej časti nominálnej hodnoty, s „klauzulou rastu“ pre splatenie zvyšnej časti, čiastočnou monetizáciou dlhu Európskou centrálnou bankou, moratóriom na splatenie dlhu, atď.

EL: Taktiež ste trvali na vytvorení najširších možných sociálnych a politických aliancií. Ako tento proces funguje?

A.T.: Zmena Európy je úlohou historických rozmerov, ktorá si žiada zapojenie tak širokých sociálnych a politických síl ako je to len možné. Nestane sa to za noc. Je to proces zahŕňajúci ako bezprostredné zmeny (ekonomická politika), tak postupné reformy na demontovanie neoliberálnych štruktúr ekonomickej vlády Eurozóny, ktoré pani Merkelová a jej politickí spojenci budovali počas rokov krízy. Napríklad, nutné zrušenie takzvaného európskeho fiškálneho kompaktu, ktorý bol ratifikovaný buď referendom alebo prostredníctvom štandardnej parlamentnej procedúry, nemôže byť záležitosťou jedného dňa. Nie je náhoda, že Grécko, ktoré bolo od mája 2010 pokusným králikom nariadení neoliberálnej politiky Európskej únie a, taktiež, začiatkom negatívneho domina na Juhu Európy, by sa dnes mohlo, s vládou SYRIZA, stať začiatkom opačného, pozitívneho domina v Európe; začiatkom ukončenia škrtov a spustenia demokratickej zmeny. To je dôvod prečo je Európska ľavica hlasom pre demokratickú budúcnosť Európy. Mali by sme posunúť rovnováhu politickej sily v Európe za účelom jej zmeny. Neoliberalizmus nie je ani prirodzeným fenoménom, ani nie je nezničiteľný. Je iba výsledkom politickej voľby za historicky špecifickej rovnováhy síl v Európe. Za svoju dlhovekosť vďačí ako vládnucej ekonomickej paradigme, prevažne sociálnym demokratom, ktorí v polovici 1990-tych rokov prevzali politickú stratégiu úplného prispôsobenia sa na jej princípy a politické ciele.

EL: Ďalšie veľké rozhodnutie, ktoré bude podniknuté počas najbližšej európskej legislatívy je schválenie alebo odmietnutie Partnerstva o transatlantickom obchode a investíciách (TTIP), ktoré hlboko podkope naše životy, ekonomiku a demokraciu. Strana Európskej ľavice zastáva voči TTIP veľmi silnú pozíciu. Aké sú najnebezpečnejšie body tejto dohody?   

A.T.: Európska ľavica nikdy neakceptuje obchodnú dohodu, ktorá prispieva k pretekám ku dnu v sociálnych, pracovných, zdravotno-bezpečnostných a environmentálnych štandardoch, ktoré sú zvyčajne prítomné v obchodných dohodách, preteky na dno demokracie. Nikdy neakceptujeme obchodnú dohodu, ktorá umožňuje súkromným spoločnostiam podniknúť právne kroky voči národným vládam v prípade zmien v ekonomickej či investičnej politike, ktoré považujú za škodlivé pre ich záujmy. Toto presahuje všetky precedensy a je to absolútne neprijateľné.

EL: Raz ste na tlačovej konferencii povedali, že ste deň predtým uprednostnili sledovanie futbalového zápasu medzi Realom Madrid a Barcelonou pred TV debatou medzi Schulzom a Junckerom, pretože futbaloví hráči prinajmenšom hrali skutočnú hru. Ako by ste definovali týchto dvoch kandidátov S&D (Pokrokové spojenectvo socialistov a demokratov, orientované sociálno demokraticky) a EPP (Európska strana ľudovcov, orientovaná kresťansko-demokraticky, konzervatívne, stredopravo), Schulza a Junckera?  

A.T.: Môj komentár je len politický. Podľa mojej mienky sa pán Juncker a pán Schulz politicky dopĺňajú. Napriek ich odlišnostiam sú súčasťou rovnakého neoliberálneho konsenzu. To je dôvod prečo venujú čas pred voľbami všeobecnostiam a prianiam, skrývajúc ich skutočnú a spoločnú agendu škrtov.

1 komentár:

  1. Ľavica alebo nič!
    Ľavica vpred!
    Ľavica musí zvíťaziť!

    OdpovedaťOdstrániť