utorok, 27. mája 2014

Európa: starý, senilný kontinent

Hrozba
 nie je v tom druhom, číha v nás

Hrozba nie je v tom druhom, číha v nás. No snažíme sa ju všemožne poprieť ako Geert Wilders farbením si vlasov na blond, aby mu popri brojení proti prisťahovalcom nepripomínali vlastné indonézske korene. Chceme príšeru zjemniť a okrášliť ako Marine Le Pen stranu svojho antisemitského otca, pričom z problémov krajiny naďalej obviňuje druhých. No to najvzácnejšie rodinné striebro, podľa ktorého Francúzsko poznáme, má prisťahovalecký pôvod: šansóny Edith Piaf, Je t´aime Jane Birkin a Sergea Gainsbourga, Belmondove a Godardove filmy, akordeónové soundtracky Yanna Tiersena, Zidanove góly, nobelovka Curie-Sklodowskej, nehovoriac o francúzskej literatúre a filozofii (Derrida, Lévinas, Apollinaire, Zola, Camus...). To cudzie je naše a to naše je cudzie, ide len o to, či vidíme celok alebo výnimky, z ktorých sa skladá. A ako vieme, nie je to len prípad Európy. To, s čím sa bojíme konfrontovať sme my sami.

Populistické strany nehľadajú riešenie, dokonca ani nevidia problém, ich politika je tovarom – veľké reči, lákavý obal, výhodná cena. Jacques Ranciére delí takéto tradicionalistické politiky uzavretých komunít a vonkajších nepriateľov na archepolitiku (spoločenský organizmus napádaný cudzincom) a ultrapolitiku (sociálny boj proti „Nim“). V tomto smere je dnes v kurze strach z islamu a moslimov. Keď však vidíme ako sa poslanec Škripek na pôde slovenského parlamentu odvoláva na Bibliu, nemali by sme sa skôr báť inej hrozby sekularizmu, iného náboženského fundamentalizmu? Príšera je tu, v nás. Škripek sa netají tým, že je jeho politika previazaná s jeho náboženstvom a tak, namiesto rozboru a analýzy problémov, v parlamente štátu neviazaného na žiadne náboženstvo, doslovne káže morálku. Stačí však pokarhať ľudí za to, že nechali nebankové subjekty spreneveriť svoje peniaze? Veď na princípe nebankového subjektu, či pyramídovej hry, je založený celý kapitalistický systém, tak kde sa možno odhlásiť? Peniaze plodia peniaze dovtedy, kým sa niekto neopýta, aké je ich reálne krytie. Vtedy balóniky bánk, akcií a nehnuteľností praskajú a v tichu, ktoré nastáva, všetci priznávajú, že dolár je nahý. Príšera číha v nás.

Podobne moralisticky -v duchu individualistického protestantizmu- je vnímaná i kríza: aktívni finančníci a bankári si za podstupované riziko údajne zaslúžia bonusy, kým tí, čo si nedokázali nasporiť na to následne doplácajú. Peniaze sú všadeprítomným Bohom, ktorý bezprostredne a bezpodmienečne tresce i odmeňuje. Problém spočíva už len v tom, že sa poprená a zavrhnutá spoločnosť vracia (ako návrat vytesneného) v podobe zachraňovania bánk a socializácie strát. Nakoniec aj tak platíme všetci, takže nás luxus nespoločnosti vychádza dosť draho. Politika škrtov sa neosvedčila v Grécku, ani Írsku, a pokiaľ sa existenčné riziko nebude zdieľať, z krízy sa nedostaneme. Príšera je v nás. Ľudské vzťahy, komodifikované trhom a nahradené vzťahmi kúpy a predaja, sa zas vracajú v deformovanej podobe rodinkárstva, mafií a klanov. Český expremiér Nečas, ktorý sa zaviazal bojovať proti korupcii, výborne zamestnal svoju milenku z verejných peňazí. To ľudské nemožno úplne poprieť. Príšera sme my.

Do europarlamentu sa dostali nacionalisti a euroskeptici, ktorých heslom by mohla byť ironická poznámka Kurta Cobaina „nenavidím sa a chcem zomrieť“. Keď sa doteraz, tak ako Richard Sulík, sťažovali, že Európska únia nemá legitimitu na svoje rozhodnutia, akú legitimitu majú oni sami na svoju deštrukčnú a xenofóbnu politiku? Podľa humanitárnej organizácie Červený kríž padli od začiatku krízy v Európe do chudoby milióny ľudí. Protekcionizmus, múry a obmedzenia prisťahovalectva však žiadne problémy neriešia, akurát ich konzervujú. Najviac kresiel vo voľbách získali ľudovci a socialisti, teda stredové strany, ktoré opraty nášho úpadku držali doposiaľ. Ich postpolitika bola a je založená na strategických kompromisoch a obchodných vyjednávaniach. Momentálne sa tak pohybujeme na osi technokratizmus-populizmus, v horizonte, ktorý nevie a nedokáže pretaviť požiadavky nespokojných, pretože to neumožňuje a pretože ani oni sami nevedia artikulovať to, čo chcú.

Popri demokracii ako parapolitike (politická súťaž v určitých stanovených hraniciach), je tu ešte iný typ modernej politiky, a tou je metapolitika. Metapolitika funguje na protiklade, boji, ktorý stojí za spomínanou, domnelou politikou. V marxizme sa to týka ekonomickej sféry, kde triedny boj tvorí spôsob jej ovplyvňovania (politická ekonómia). Pre dnešnú postpolitiku je však charakteristická jasne vymedzená distribúcia moci a funkcií v spoločnosti, ako aj ich legitimita. V podmienkach, kde je dané kto a za akých podmienok môže rozhodovať o veciach verejných (tzv. polícia), chýba priestor skutočnej politiky. Skutočná (meta)politika nie je len demokraciou, pretože sa dotýka všetkých, ktorí si v stanovenom politickom rámci (parapolitickej demokracii) nevedia nájsť miesto a neprijímajú jeho poňatie spravodlivosti/nespravodlivosti. Slovo "proletár" alebo "robotník" v tomto zmysle nepomenúva určitú kodifikovanú politickú skupinu (kresťan, moslim, pravičiar, zelený, žena, homosexuál...), ale odstup od týchto vymedzených charakteristík a zároveň niečo spoločné - prácu. Aby sme týchto ľudí prepojili, potrebujeme repolitizáciu ekonomickej sféry, teda novú demokratickú politiku, ktorá je skutočným odkazom Európy

11 komentárov:

  1. marián vitkovič28. mája 2014, 17:18

    ... no jo , zase najlepšie čo som čítal / aj ked čítam stále menej , je to nuda jak Brno / na Slovensku za posledného cca 1/4 roka ... jasné , prd si za to kúpite .

    Až na pár detailov niet čo vytknúť - aj správne použitý Lacan - aký to kontrast so samosazauzlovacími šarkozyho " total / preventive / social - a neskor i personal paralysis " blábolmi na Týždni ... No , čo dalej ? Asi to bude chcieť niečo väčšieho , čosi ako : " čo robiť , ked sa zle vedie tejto zemi / ked je zle vedená ? " ... Azda sa do toho pustím , len doladiť nudné " technické detaily " definitívneho samopožrania sa dnešného globálneho pseudokapitalizmu ... A dať to patrične " vychytralo " - aj s cestou von z toho , niečo ako : " T- Systems naruby a ľavicový Pinochet s povesťou Matky Terezy ... " . Je to sakra oriešok - asi ako prejsť načisto a naraz nožom sklo aby ho neroztrieštil a potom vyzeral že je
    natretý maslom ... Ale, ved na niečo / ako vždy doteraz / azda prídem ... Zatiaľ som rád , že takíto chytrí a reálne vzdelaní mladí ľudia vytvárajú správny playfield . Ten " Stalingrad " raz budeme musieť tak či tak znova vyhrať .

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Pán Vitkovič, zabudli ste na video. Dnes si teda dovolím vybrať za vás :)))
      https://www.youtube.com/watch?v=AO43p2Wqc08

      Odstrániť
    2. Oproti tebe, čo sa bojíš podpísať, sme veru stále väčší frajeri :)
      http://www.youtube.com/watch?v=vMKZquwU1ag
      PT

      Odstrániť
    3. Frajeri čo nazývajú ženy štetkami :))) Proste komunisti :)))

      Odstrániť
    4. Keby si to myslel vážne, aj by si tak písal a podpísal sa ;)
      Tak si uľav.
      PT

      Odstrániť
    5. Uľaviť? To akože mám nazvať nejakú ženu štetkou?
      Páči sa vám nazývať ženy štetkami? Cítite sa potom ako chlap?

      Odstrániť
    6. Čo si to dovoľujete, klamať a ešte urážať komunistov z mizogýnie? Zetkin, Luxemburg, Kollontai boli významné socialistky. MDŽ je socialistický sviatok pracujúcich žien. Lenin podporoval emancipáciu a participáciu žien na politike. Jeho žena, Nadežda Krupská bola feministka a neskôr sa ministerkou vzdelávania.
      Je pre vás úctivé nepodpísať sa pod svoje urážky? S kým sa bavím?
      Ak sa nepredstavíte, debata skončila. PT

      Odstrániť
    7. Čo si vy dovoľujete urážať ženy? Zaplaťte si kurz slušného správania, keď vás už rodičia nevychovali k úcte k ženám.

      Odstrániť
    8. Kto a kde uráža ženy? Už bolo povedané, pokiaľ sa nepredstavíte, nemožno hovoriť o debate.. PT

      Odstrániť
  2. Očividne ti robí dobre opakovať to dookola dennodenne po viacerých diskusiách. Daj si to vytetovať na čelo ty exibicionistický dement. Okrem toho tvoje pôvodné tvrdenie je klamstvo. Si primitív, ktorý nediskutuje, nič netvorí, len smrdí od vlastných výkalov. Svoje prázdno v hlave si si zaplnil, nepriateľa našiel. Nájdi si iného.

    OdpovedaťOdstrániť