streda, 4. júna 2014

Autori knihy Spirit Level: prečo je spoločnosť nerovnejšia ako kedykoľvek predtým

RICHARD WILKINSON, KATE PIKETT | The Guardian
Päť rokov po The Spirit Level hovoria jeho autori Richard Wilkinson a Kate Pickett, že výskum potvrdzuje ich pohľady na nespravodlivosť a nerovnosť

Veľa sa toho udialo odkedy sme vydali našu knihu The Spirit Level. New Labour brala naďalej akosi príliš uvoľnene, že sa ľudia stávajú „odporne bohatými“. A bol tu predpoklad, že nerovnosťou sa treba zaoberať iba vtedy, ak zvyšovala chudobu, a že pre väčšinu ľudí bola „reálna“ chudoba vecou minulosti.

No toľko sa toho zmenilo. V dôsledku finančného krachu a vzniku hnutia Occupy došlo k obnoveniu záujmu o nerovnosť. Približne 80% Angličanov si teraz myslí, že rozdiel v príjmoch je príliš veľký, a tento odkaz prebrali svetoví lídri.

Podľa Baracka Obamu je príjmová nerovnosť „rozhodujúcou výzvou našej doby“, kým pápež František vyhlasuje, že „nerovnosť je koreňom spoločenských neduhov“.

Za nečakaným úspechom The Spirit Level je viac šťastia ako úsudku. Hoci sa vážne odborné knihy sotva dobre predávajú, na týždeň či tak sme dokonca predčili Jeremyho Clarksona. Dnes sa cítime tak ako pes, ktorým vrtí jeho chvost: za uplynulých päť rokov sme usporiadali asi 700 seminárov a prednášok na konferenciách. Hovorili sme s akademikmi, náboženskými skupinami, think-tankami ako pravice, tak ľavice, a s medzinárodnými agentúrami ako OSN, WHO, OECD, EÚ a ILO.

Pravdou je, že ľudia majú hlboko zakorenené psychologické reakcie na nerovnosť a spoločenskú hierarchiu. Tendencia stotožňovať vonkajšie bohatstvo s vnútorným schopnosťami znamená, že nerovnosť ovplyvňuje naše sociálne vnímanie. To vyvoláva pocity nadradenosti a menejcennosti, dominancie a podriadenosti – čo ovplyvňuje spôsob akým sa vzťahujeme k a zaobchádzame s druhými.

Keď sme sa pozreli na dáta, bolo jasné, že tak ako zdravie a násilie, takmer všetky problemy, ktoré sú častejšie na spode sociálneho rebríčka, sú častejšie v nerovnejších spoločnostiach – vrátane duševných chorôb, drogovej závislosti, obezity, straty spoločenského života, väzenia, nerovných príležitostí a horšej duševnej pohody detí. Dopady nerovností sa neobmedzujú len na chudobných. Stále viac výskumov ukazuje, že nerovnosť škodí sociálnej štruktúre celej spoločnosti. Keď sme zistili ako ďaleko na stupnici príjmov došli zdravotné dopady nerovnosti, opísal harvardský professor Ichiro Kawachi, jeden z najpoprednejších výskumníkov v tejto oblasti, nerovnosť ako spoločenského znečisťovateľa. Zdravotné a sociálne problémy, na ktoré sme sa pozreli, sú dva až 10-krát častejšie v nerovných spoločnostiach. Rozdiely sú tak veľké preto, lebo nerovnosť zasahuje veľkú časť populácie.

Pre politických obhájcov nerovnosti bola myšlienka, že je priveľká nerovnosť prekážkou pre lepšiu spoločnosť strašným návrhom. Obvinili nás z vytvárania klamlivých dôkazov.

No od našej knihy sa výskum potvrdzujúci základnú schému a sociálne mechanizmy rozšíril. Nie sú to len bohaté krajiny či štáty USA, kde je väčšia nerovnosť prospešná, ale je to taktiež dôležité pre chudobnejšie krajiny. Dokonca i rovnostárskejšie provincie Číny si vedú lepšie ako tie menej rovné.

Najdôležitejšie bolo rýchle hromadenie dôkazov potvrdzujúcich psychosociálne procesy, prostredníctvom ktorých sa nerovnosť dostane pod kožu. Keď sme písali, opierali sa dôkazy o príčinnej súvislosti často o psychologické experimenty, ktoré ukazovali ako mimoriadne citliví sú ľudia na to, keď je na nich nazerané zhora a sú považovaní za menejcenných.

Ukázali, že sociálne vzťahy, neistoty týkajúce sa spoločenského postavenia a to, ako nás vidia druhí, majú silný dopad na stres, kognitívnu výkonnosť a emócie. Takmer absentovali štúdie priamo prepájajúce príjmovú nerovnosť s týmito psychologickými stavmi v celej spoločnosti. No nové štúdie teraz túto medzeru zaplnili. To, že nerovnosť poškodzuje rodinný život ukazujú vysoké miery zneužívania detí, a zvýšená statusová kompetitívnosť pravdepodobne vysvetlí vyššie miery šikanovania na školách v krajinách s väčšou nerovnosťou.

Ukázali sme, že duševné choroby sú častejšie v nerovných spoločnostiach: to teraz bolo potvrdené špecifickými štúdiami depresie a schizofrénie, ako aj dôkazom, že vaše príjmové zaradenie je lepším prognostikom rozvinutia sa choroby než váš absolútny príjem.

Posiľňovaniu komunitného života bráni obtiažne prelamovanie ľadov medzi ľuďmi, no väčšia nerovnosť posilňuje dojem, že niektorí ľudia sú omnoho hodnotnejší ako iní, čo nám robí starosti o to, ako sme videní a hodnotení my. Niektorí sú tak zachvátení nedostatkom dôvery, že sa pre nich spoločenská zmluva stáva utrpením. Iní sa namiesto toho snažia zvýšiť sebaprezentáciu, a to, ako sa javia druhým. Americké dáta tiež ukazujú, že narcizmus sa zvyšuje v jednej línii s nerovnosťou. Ekonomické dopady nerovnosti získali tiež viac pozornosti. Výskum ukázal, že väčšia nerovnosť vedie ku kratším obdobiam ekonomickej expanzie a častejším a silnejším cyklom konjunktúra-krach, ktoré robia ekonomiky náchylnejšie ku krízam. Medzinárodný menový fond ukazuje, že zníženie nerovnosti a posilnenie dlhodobejšieho ekonomického rastu môže byť „dvoma stranami jednej mince“. A experti na rozvoj poukazujú na to ako nerovnosť ohrozuje znižovanie chudoby.

Napokon, nerovnosť sa berie ako dôležitá environmentálna téma; pretože poháňa stav hospodárskej súťaže, zintenzívňuje konzumerizmus a prispieva k osobným dlhom.

V Anglicku sú jednými zo znakov skutočného pokroku komisie férovosti zriadené v mnohých mestách miestnymi samosprávami, ktoré odporúčajú spôsoby ako znížiť nerovnosť.

Čiastočne v dôsledku toho dnes mnoho miestnych orgánov a firiem platí minimálnu mzdu. Ale koaličná vláda nedokázala zvrátiť pokračujúcu tendenciu, kedy najbohatšie 1% bohatne rýchlejšie ako zvyšok spoločnosti. The Equality Trust odhaduje, že najbohatších 100 ľudí v Anglicku má dnes toľko bohatstva ako najchudobnejších 30% domácností. Platové pomery tých hore voči tým dole sú asi 300:1 vo FTSE 100 spoločností a neznižujú sa.

Ťažko si predstaviť účinnejší spôsob ako povedať ľuďom dole povedať, že sú takmer bezcenní než im platiť tretinu percenta toho, čo dostáva riaditeľ ich spoločnosti. Politici si musia uvedomiť, že zníženie nerovnosti sa týka zlepšenia psychosociálneho blaha celej spoločnosti.

Zdroj: theguardian.com

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára