utorok, 10. júna 2014

Funkcia pracovných agentúr v súčasnom kapitalizme

MARTIN K. | Nezávislí
Vznik pracovnej agentúry je výrazom špecifickej konfigurácie ekonomických pomerov súčasnej fázy kapitalizmu. Porozumeniu existencie pracovných agentúr musí však predchádzať pochopenie vývoja trhu práce.

Prvotnú organizačnú štruktúru priemyselných gigantov reprezentoval útvar pyramídy. Na samotnom vrchole stál generálny riaditeľ, zvrchovaný určovateľ vývojových trendov podniku. Tesne pod jeho nohami bol situovaný vyšší manažment, implementujúci zvolené smerovanie. Predposlednou vrstvou bol stredný manažment dohliadajúci na výkon základne, teda radových pracovníkov. Nerovnosť príjmov tak bola legimitizovaná nepomerom zodpovednosti a nutnosťou podať profesný výkon.

Globalizácia popísaný model naštrbila prostredníctvom rôznorodých inovácií: od jednoduchého geografického presunu výrobných kapacít, cez rôznorodé programy manažérskeho riadenia práce, až po premenu organizačnej sústavy, reštrukturalizáciu. Práve posledný uvedený proces je príčinou vzniku pracovných agentúr.

Obrovské nadnárodné korporácie, sledujúce zaistenie dostatočnej návratnosti kapitálu pre investorov, vnucujú pracovníkom čoraz vyššiu úroveň časovej a priestorovej flexibility. Taktiež prenášajú čoraz väčší objem úloh na externých dodávateľov, zamestnávajúcich mnohokrát pôvodných pracovníkov na ich zvyčajných pozíciách. Táto jednoduchá administratívna zmena má nesmierny dopad na radového zamestnanca. Vo vzťahu k materskej firme sa jedná o presun z právomoci zákonníka práce do zákonníka obchodného.

Avšak aktuálne najvyššou úrovňou flexiblizácie pracovnej sily je personálny leasing. Práca jednotlivca v tomto prípade nie je žiadnym spôsobom viazaná na objednávateľa, pretože zamestnávateľom je personálna agentúra. Nejedná sa o žiadny výnimočný prípad, alebo výsledok pôsobenia geograficky špecifických faktorov. Analyzovanú stratégiu využívajú globálne korporácie s obratom v miliardách. Najskôr popíšeme dôsledky popísanej premeny na zamestnanca a následne identifikujeme príčinu daného stavu.

Zamestnanecký pomer prostredníctvom pracovnej agentúry sa vyznačuje oveľa vyššou mierou neistoty v porovnaní s klasickým pracovným vzťahom. Operačný modus pracovnej agentúry jej umožňuje oveľa rýchlejšie rozviazanie kontraktu, pričom nevyhnutným dôsledkom je prekarizácia práce. Strach prestupuje zamestnancov a narúša ich vzájomné vzťahy. Neustále prítomná obava z prerušenia pracovného pomeru neumožňuje dlhodobé plánovanie života, vytvorenie väzby na miesto, budovanie domova a zakladanie rodiny. Mimochodom, práve tu by mali zanietení ochrancovia tradičnej rodiny hľadať príčiny zvyšujúcej sa miery rozvodovosti.

Druhý dôsledkom je redukcia príjmu zamestnanca. Najímanie pracovníkov prostredníctvom pracovnej agentúry je prenosom finančných prostriedkov vyčlenených na mzdy do rúk inej súkromnej spoločnosti. Tieto peniaze sú použité na zabezpečnie chodu pracovnej agentúry a vytváranie zisku pre majiteľov. Nevyhnutným efektom je nielen zníženie mzdy, ale tiež strata statusu firemného zamestnanca s prináležiacimi výhodami.

A teraz sa pokúsime pochopiť aká sila stojí za touto premenou trhu práce. Finálny súčet nákladov firmy na stranu práce by samozrejme favorizoval obvyklý zamestnanecký pomer, teda vytvorenie zamestnaneckého vzťahu so zvolenými pracovníkmi a zodpovedajúcim počtom jedincov na vedenie administratívne agendy. Popísaný stav by bol však pre firmu prílišnou záťažou a zväzoval by jej krídla pri prelete za ďalšími príležitosťami, rýchlo sa objavujúcimi a miznúcimi na globálnom trhu. Tento objem financí, teda peniaze vynakladané navyše v porovnaní s výdavkami na obvyklý pracovný pomer, peniaze slúžiace na bezproblémové fungovanie pracovnej agentúry a zabezpečovanie jej rentability, to je suma platená kapitálom za svoju neviazanosť na lokalitu a zamestnancov, za voľnosť presunúť sa čo najrýchlejšie za vyššími ziskami. Týmito peniazmi si kapitál kupuje svoju flexibilitu, pripláca si na svoju slobodu.

Samotné agentúry nie sú príčinou vykreslenej stiuácie, vznikli na základe snahy veľkých firem zvyšovať flexibilitu pracovnej sily. Peniaze odobraté zamestnancom nekončia u radových pracovníkov agentúr, ale u ich majiteľov. Vystupňovanie flexiblity a konkurencieshopnosti je tak zároveň stratégiou znižovania miezd a budúceho súboju o zvyšné pracovné miesta, pri súčastnom nadbytku voľných pracovných síl. Zároveň je tento stav aj prísľubom ďalšieho ničím neobmedzovaného rastu zisku na strane korporácií.

1 komentár:

  1. Velmi pekny vystizny clanok. Este som o tejto teme pracovnych agentur takto vystizne, presne, strucne v slovencine necital.

    OdpovedaťOdstrániť