sobota, 21. júna 2014

Repetitórium Marxovej filozofie



Marxova filozofia je kritikou ideológie a štruktúrálnych obmedzení trhu.




1. Ideológia zastiera triedny charakter spoločnosti.
Hovorí sa o rovnosti a slobode, no nástroje nadvlády sú len v rukách niektorých, a moc ostáva naďalej koncentrovaná. Na pracovisku rozhoduje o osude zamestnancov šéf/majiteľ. Domácnosť závisí od živiteľa. Školská trieda od učiteľa. Spása od kňaza.

Nerovný vzťah pôsobí odcudzujúco a škodí aj druhej strane, ktorá má moc. Šéf sa nadradzuje nad zamestnancov, živiteľ nad živených, učiteľ nad študenta, kňaz nad veriaceho.

Cieľom kritiky ideológie je odhaliť vytvorenosť, menlivosť a vývoj týchto vzťahov. Zabezpečiť skutočnú rovnosť a slobodu preto môže iba vedomé vytvorenie "slobodného združenia výrobcov", teda stavu, kde majú všetci prístup k výrobným prostriedkom, ako prostriedkom svojej existencie a môžu tak realizovať svoje ciele. Doterajší stav dokážu prekonať iba jednotlivci, ktorí nemajú vlastníctvo a sú nútení predávať svoju pracovnú silu - jedným slovom proletariát.

2. Komodifikácia vytvára z ľudí tovar
Z ľudskej práce sa stáva tovar hodnotený z hľadiska času a peňazí nutných na vytvorenie čo najväčšieho zisku. Všetka produkcia je podriadená trhovým zákonom konkurencie, kvantifikácie, racionalizácie. Z toho dôvodu sa medzi ľuďmi vytrácajú hodnoty spolupatričnosti, spolupráce a empatie. Do úzadia sa dostáva individuálna sebarealizácia, pocit z dobre vykonanej práce a plnohodnotne strávený voľný čas.

Neustále hromadenie kapitálu, ako krvný obeh kapitalizmu, si vyžaduje stále väčší tlak na pracovnú silu, nezamestnanosť (rezervnú pracovnú silu) a podriaďovanie ďalších vecí trhu.

Nástrojom oslobodenia je vzájomná solidarita pracujúcich (bez ohľadu na národ, rasu, pohlavie, štát, vek, vieru), ako i vylúčených z pracovného procesu; a dekomodifikácia – t.j. zmenšovanie priestoru pre ďalšie hromadenie kapitálu.

-------------- -------------- -------------- -------------- -------------- -------------- -------------- 

NAJČASTEJŠIE OTÁZKY (FAQ)

Prečo minulý režim zakazoval vycestovať za hranice, strieľal ľudí na hraniciach, vypočúval ľudí?
  • Nič z toho nevyplýva z Marxovej filozofie. Komunizmus je rozšírením demokracie do ekonomickej sféry. Tieto negatívne javy vyplynuli z podmienok studenej vojny, počas ktorej dochádzalo medzi východným a západným blokom k vzájomnému podozrievaniu sa, odpočúvaniu a pretekom v zbrojení. Aj keď ku skutočnej vojne medzi nimi nedošlo, socialistické krajiny i Západ mali svoje vojenské spolky Varšavskú zmluvu a NATO.

Komunizmus, ako sociálne spravodlivá spoločnosť, je síce pekná myšlienka, ale nefungovala.
  • Ťažko určiť jednotné kritérium pre fungovanie nejakej myšlienky (ideológie, náboženstva, filozofie). Kapitalizmus je dnes až na pár krajín na celej Zemi, no napriek tomu zomrie každý deň kvôli chudobe 22 000 detí. Takmer polovica obyvateľov Zeme žije z $2,50 denne, pričom 80% ľudí žije v prostredí, kde sa rozdiely ešte zväčšujú.
  • Budovanie komunizmu trvalo 80 rokov, kapitalizmus 300-400 rokov. Dejiny kapitalizmu sú poznačené vyháňaním ľudí z ich pôdy, kolonizáciou, drancovaním prírody, 12-16 hodinovou pracovnou dobou, vojnami, detskou prácou, mučením, nedôstojným zaobchádzaním, odopieraním zdravotnej starostlivosti, negramotnosťou, chudobou, antidemokratizmom, podporovaním fašistických režimov a uprednostňovaním peňazí pred človekom.
  • Marxova filozofia nie je utopickou filozofiou. Marx vychádza z opisu kapitalistického systému, ktorý funguje na neprestajnej akumulácii kapitálu a konkurencii, čím v spoločnosti vytvára rozpory, ktoré idú proti nemu. Marx dáva dôraz na dynamiku a prax, nie teóriu, ktoré vedú k zmene.

Trh tu bol stále a individualizmus je prirodzený.
  • Marx nehovorí o zrušení výmenného (barterového) obchodu, ale trhu kapitalistického, kde výrobné prostriedky vlastní len určitá, úzka skupina ľudí, a tak technologický rozvoj ostáva nevyužitý v prospech všetkých ľudí. Tieto podmienky zužujú a zhoršujú podmienky pre prácu. Kapitalisti si musia konkurovať rovnako ako pracujúci a tak potrebujú vyrábať lacnejšie, rýchlejšie a s menšou pracovnou silou ako ich konkurenti.
  • Marxovi, ani komunistom nejde o zrušenie individuality, ale uvedomenie si prepojenosti ľudí v sociálnych vzťahoch. Ľudia žijú vo vzťahoch, ktoré vytvárajú a len spoločne ich môžu aj zmeniť. Sebeckosť a výlučná orientácia na seba (taktiež) vyplývajú z tovarovo-peňažných a konkurenčných vzťahov kapitalizmu. V kapitalizme sa potlačená prepojenosť ľudí prejavuje napr. aj zachraňovaním bánk z peňazí všetkých, teda socializáciou strát pri individualizácii ziskov. Ekonomicky rovnostárskejšia spoločnosť má zabezpečiť proklamovanú rovnosť a dôstojný život pre ľudí, spoluprácu, rozšírenie voľného času, zamestnanosť a viac priestoru pre sebarealizáciu.

Nie je komunizmus to isté ako nacizmus – s tým rozdielom, že nepriateľa netvorí iná rasa, alebo národ, ale triedny nepriateľ?
  • Komunisti nie sú proti osobám kapitalistov, ale systému a vzťahom, ktorý ich vytvára. Nacizmus i fašizmus udržiavajú vzťahy nadvlády, kým komunisti ich chcú zrušiť alebo prekonať.

Na akých hodnotách stojí komunizmus?
  • V skratke: pokrok a rovnosť. Využitie pokroku v prospech všetkých.

Znamená komunizmus, že všetci budú mať všetko spoločné?
  • Komunizmus Marx definoval ako hnutie, ktoré prekoná terajší stav. Zároveň ide o spoločnosť, kde sú výrobné prostriedky v rukách ľudí, čo znamená, že vytvorený prebytok nejde do rúk jednotlivcov, ale vracia sa do spoločnosti, ktorá ho využíva v spoločný prospech (zdravotníctvo, školstvo, poľnohospodárstvo, doprava, bývanie, pracovné príležitosti, životné prostredie atď.).
  • Zároveň znamená prechod od spoločnosti "kde je každý odmeňovaný podľa svojich schopností" a pracuje pod tlakom sebazabezpečenia, k spoločnosti, kde je dostatok, "každý dostáva podľa svojich potrieb" a možnosť sebarealizácie. Táto myšlienka však nie je nová a objavuje sa aj v Biblii, v Skutkoch apoštolov, verše 4:32-35: Množstvo tých, čo uverili, bolo jedno srdce a duša a nikto nepokladal za svoje nič z toho, čo mu patrilo, ale všetko mali spoločné. Apoštoli s veľkou mocou vydávali svedectvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša a na všetkých spočívala veľká milosť. Nikto totiž medzi nimi netrpel biedou, pretože všetci, čo mali polia a domy, ich predávali a čo za ne utŕžili, prinášali a kládli k nohám apoštolov a každý dostal podľa toho, koľko potreboval.

7 komentárov:

  1. Zdravím, chcel by som sa v rámci svojho vzdelávania spýtať, či je možné predstavovať si spoločné vlastníctvo výrobných prostriedkov ako podnik vedený zamestnancami (napr. rozhodovanie o prijatí nových pracovníkov atď., čiastočne napr. Mondragon)? Alebo tu je nejaké lepšie priblíženie? Ďakujem

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Vďaka za otázku. Kolektívnym vlastníctvom môže byť pôda, zdroje alebo kapitál. V kooperatívoch/družstvách sa na rozhodovaní/volení podieľajú všetci pracujúci, príp. vlastnia ich podiely.
      Záleží však tiež na podmienkach, v ktorých sa nachádzajú - či musia konkurovať ostatným, aká je ich právna podpora od štátu, alebo či ich možno vytvoriť v tých najchudobnejších a najvykorisťovanejších komunitách sveta. To teda znamená, že predstavujú dôležitý krok k prekonaniu odcudzenia, vykorisťovania, rovnosti a môžu byť aj úspešnejšie, prospešnejšiem, spravodlivejšie a lepšie pre život a prácu.

      Odstrániť
    2. ...podla mna iba v tom pripade, ak za zamestnanca povazujete aj riaditela podniku...
      ...viest podnik moze len na to kvalifikovny pracovnik, pretoze to je narocna cinnost, cize nie je rozumne, aby sa do riadenia podniku miesali "vsetci" zamestnanci, vsetci ti, ktori budu mat prave pocit, ze maju co do toho povedat, ani len v otazke prijimania novych zamestnancov...
      ...viem si predstavit taku ucast v nejakych spornych pripadoch, kedy by mohol zavazit nazor vacsiny, ale urcite nie tak, ze permanentne by vsetci zamestnanci mali sledovat vsetko, co sa v podniku deje a mali, mohli by spolurozhodovat - to by si nik nerobil poriadne svoju pracu...
      julianBosakSt

      Odstrániť
    3. Áno, takto som svoju otázku myslel. Je mi jasné že deľba práce by ostala takmer rovnaká, ale predpokladám rovnejšie rozdelenie výsledkov práce a, a toho sa týkala aj moja otázka, zmenu najvyššej autority. Hoci riaditeľ by podnik aj naďalej riadil, nebol by už majiteľ - kapitalista ten, ktorý má posledné slovo, ale toto by zrejme spočívalo na organizovaných zamestnancoch (napr. odboroch?) vo firme (resp. vyššej inštancií?), tí by asi mali posledné slovo v konfliktných situáciách prípadne možnosť odvolať riaditeľa prípadne iného funkcionára - demokratizácia pracoviska. Je toto tým, čo sa myslí pod spoločným vlastníctvom?

      Odstrániť
  2. ...Marx-Leninska ideologia odkryva triedny charakter kapitalistickej spolocnosti...
    ...kapitalisticke vyrobne vztahy vytvaraju z cloveka tovar, cize dochadza ku komodifikacii cloveka...
    ...na pracovisku rozhoduje šéf, domácnosť závisí od živiteľa, skolsku triedu formuje učiteľ, kňaz ovlada ovecky - potial je to pochopitelne, ale z toho este nutne nevyplyva, ze séf sa nadradzuje nad zamestnancov, živiteľ nad živených, učiteľ nad študenta, kňaz nad veriaceho...
    ...k vyrobnym prostriedkom mat pristup nestaci, dolezite je ich "vlastnit", ci lepsie povedane, nebyt prostrdnictvom nich vykoristovany...
    ...v suvislosti s volnym pohybom cez hranice ma napadlo, preco tak malo ludi zo Zapadu k nam chodilo za socializmu?...
    ...v socializme nebolo zakazane vycestovat za hranice, ale bolo trestne tam ostat bez vratenia nakladov investovanych do vzdelania cloveka...
    ...negativa studenej vojny nevyplyvaju ani Marx-Leninskej filozofie...
    julianBosakSt

    OdpovedaťOdstrániť
  3. marián vitkovič23. júna 2014, 23:10

    ... celkom slušný výklad toto, ... inak 99 % tých " dilem " reálnosti / reálneho / socializmu je dávno , dokonca mainstreamovou ekonómiou , zoperacionalizovaných ...

    ... podstatný je ten úpný " biblický " / teda tak pre židov ako i časť kresťanov nie až tak " kóšer " záver zo Skutkov apoštolských " / - " ... pretože všetci čo mali domy a polia ich predávali ... " . Len to treba doplniť/ dokončiť o 4: 36 - 37 vhodnou " slovenskou " adaptáciou , napr. takto :

    " 36. Jedným z takýchto darcov bol napríklad Jozef / Tkáč / , ktorého / syna / apoštoli / aj z JeToTak-u / naz/ý/vali / Patrik / Barnabáš , to znamená syn potešenia . Bol / Jozef / z rodu Léviho / teda levitov - výbercov daní ako veľké zviera na MF SR za muftího Mečiara / , ale / syn / sa / ako keby / narodil na Cypre ...

    37. / A tu , ľaľa / Ten predal pole / Ja a Tato Group , Towercom , Poštovú banku , mýto, Eustream , River Park Kempinski ... aj Kellnera s rodinou ... / a peniaze odovzdal apoštolom / aj z JeToTak- u - ale len malilinkú časť týmto - lebo veľmo ho vystrašil príklad Ananiáša a jeho manželky Zafíry v hned nasledovnom 5 : 1 - , ktorí chceli polovicu z peňazí ponechať si pre seba a pre " občiansku spoločnosť " - a rovno pred apoštolmi - ich potom piclo / ...

    ... ako povzbudenie k odhodlaniu sa k tomuto naplňaniu " Nádeje / ešte / pre každého " zo Skutkov apoštolských pre slovenských " reform - tycoons " aspoň takýto veľmi prístupný / základný / text :

    Petra Brýlová : Znárodnení a konfiskace podle dekretu prezidenta republiky " . Diplomová práce, Právnická fakulta , Západočeská univerzita v Plzni . 2012 .

    ... tuším vám tu s Bosákom ml. stočíme zopár obzvlášť vypečených " Politických kaviarní " , nech to trocha pritiahne publikum, škoda aby ľudia nečítali takéto dobré a poctivé veci .

    ... ale už stačilo - zachvíľu dofrčí PH / tiež z JeToTak- u / a znova ma " zostudí " cca 669 - obvinením z mizogýnie ... holt , tá " zaľúbenosť " k nezávislému intelektirizírúvaniu je fakt sviňa ...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dobré ukončenie :) A vďaka nielen zaň. PT

      Odstrániť