štvrtok, 5. júna 2014

Telenovela, ktorou žijeme

Boj medzi strážcami morálky a laxnými ironikmi je najdlhšia telenovela na svete. Sám som jej už x-krát prepadol, no v každom diely je to o tom istom. Slzy i smiech sú síce skutočné, no prečo to radšej nevypnúť a nezačať sa zaoberať svojimi vlastnými životmi?

Nachádzame sa v nevídanej situácii, kedy sa stará spoločnosť rozpadá, ale nová ešte nestojí. Aj by sme sa pohli ďalej, ale kam, keď nad priepasťou ešte nedostavali most? Koho v takej chvíli počúvnuť – odvážneho blázna alebo opatrného zadubenca? Som za postavenie mosta, a to na pilieroch tých dvoch popletencov. Mosta kresťanstva a slobody.

Totiž jediná vec, ktorej toto hašterenie pomáha je udržanie zmätku, strachu a boja. Ak by sa dali škriepky bokom, hrozilo by, že sociálnu roztrieštenosť a rozdelenosť prekoná sociálna solidarita. A tá by mohla všetko zmeniť - k lepšiemu! Zatiaľ to však vyzerá tak, že tento chaos obom stranám vyhovuje. Ale prečo? Zrejme sa ich problémy netýkajú.

Byť tak politik, oligarcha, miliardár-filantrop(!), tajná služba, podporujem obe strany, nie len jednu. Jedna strana by ma totiž dokázala ohroziť. Chcel by som, aby bazírovali na svojich rozdieloch, chcel by som, aby svoje odlišnosti zvýraznili čo najviac. A presne tak to robí ako jedna, tak i druhá strana.

Kým konzervatívci trvajú na zachovaní výlučnosti (jedinečnosti) manželstva, (tradičnej) rodiny, náboženstva, liberáli lipnú na individualite, neopakovateľnosti, a odlišnosti jednotlivca. V tej detinskej trucovitosti by sa možno jeden v druhom našli. Kedy vlastne stratili schopnosť hovoriť spoločným jazykom?

Samozrejme, spája ich strach. Strach o svoju identitu, strach o svoje práva. Cítia príchod zmeny a v tejto neistote sa necítia dobre. Tak jedni ťahajú doľava, druhí doprava. Vysiľujú sa, potia, zlostia. Niet cesty von, veď ak jedna strana pustí lano, druhá zvíťazí. A to sa nesmie stať.

Spor, ktorý niekde a niečím začal, však musí aj skončiť. Možno pretiahnutím druhej strany na tú svoju, možno krvou, ak sa pri tom porušia pravidlá zápasu. A možno by mohol skončiť uvedomením, že koniec lana nedrží druhá strana, ale mocní a bohatí z oboch strán za nimi...

Podporte na vybrali.sme

4 komentáre:

  1. Mne sa najviac páčila tá časť telenovely, kde bratislavský tajomník kresťansko-demokratického hnutia počas svojho pôsobenia na úrade dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu, si vstúpil do svedomia a stal sa z neho kovaný komunista :o)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne tak by to malo byť u každého kresťana.

      Odstrániť
    2. Proste niet nad birmovaného komunistu. Birmovka je teraz u komunistov dosť cenená. Predstavuje vysoké adaptačné schopnosti súdruha, čo sa cení. Nájsť charakterného komunistu bez birmovky, je ako nájsť štvorlístok ...

      Odstrániť
    3. A kto má ešte birmovku?

      Odstrániť