utorok, 17. júna 2014

Urán Košice STOP: Stanovisko k novele geologického zákona

LADISLAV ROVINSKÝ | uran-kosice.webnode.sk
Vo vzťahu k zabráneniu ťažbe uránu v Košiciach na Jahodnej

Národná rada Slovenskej republiky dňa 3.6.2014 prijala zákon, ktorý nezakazuje ťažbu rádioaktívnych nerastov vrátane uránu a má mnohé závažné nedostatky.

Súčasný stav v otázke hroziacej ťažby uránu na Jahodnej je nasledovný:
1. Memorandum ministerstva hospodárstva o podpore povoľovacieho procesu smerujúceho k ťažbe uránu na Jahodnej nebolo zrušené napriek výzvam Mestského zastupiteľstva a Zastupiteľstva KSK. Primátor mesta Košice splnil súvisiace uznesenie č. 885/2014 len formálne (viď priložená komunikácia s ministrom hospodárstva).
2. Zákaz ťažby v lokalite Jahodná-Kurišková stále nie je súčasťou územného plánu, hoci príslušné uznesenie MZ č. 710/2013 bolo schválené už 16.9.2013.
3. Prijatá novela geologického zákona ťažbu uránu nezakazuje, len reguluje podmienky jej povolenia (prehľad konkrétnych nedostatkov zákona viď nižšie)


Vďaka dlhodobému úsiliu občanov Košíc a ich jednoznačnému odmietavému postoju k ťažbe uránu na Jahodnej sa v týchto dňoch podarilo spraviť ďalší krok na ceste k zákazu ťažby uránu na Jahodnej. Dnes nadobudla účinnosť novela geologického a banského zákona predložená ministrom životného prostredia, ktorá stanovuje zákaz dobývania rádioaktívnych nerastov v Slovenskej republike a súčasne zavádza inštitút súhlasného miestneho referenda umožňujúci uvedený zákaz obísť v prípade súhlasu občanov dotknutých samospráv



Bohužiaľ, novelizovaný zákon ťažbe uránu nezabraňuje - len určuje podmienky jej povolenia. Predkladateľ zákona nevyslyšal požiadavku občanov na bezpodmienečný zákaz ťažby uránu a zaviedol do zákona referendum, kladúc naň dôraz ako na výraz priamej demokracie. Zároveň však zákon princíp priamej demokracie popiera, lebo z „neúspešného“ referenda nevyplýva zákaz ťažby, ale periodické opakovanie hlasovania. Zákon marí aj pôvodne deklarovaný zámer – ochranu ústavných práv občanov na zdravie a zdravé životné prostredie. Namiesto toho, aby sa občania hrozby ťažby definitívne zbavili, budú zažívať permanentný tlak a referendum každé štyri roky. Hrozí tiež, že zákon o konaní miestneho referenda sa v budúcnosti zmení a zníži sa kvórum potrebnej účasti pre platnosť referenda. Z iných oblastí Slovenska sú tiež známe prípady, keď sa krátko pred voľbami, alebo miestnym referendom, prihlásila na trvalý pobyt v obci skupina občanov, ktorí potom zásadne zmenili výsledok hlasovania.

Aby zákon doplnený o inštitút miestneho referenda plnil funkciu spoľahlivej náhrady za požadovaný bezpodmienečný zákaz ťažby uránu na Jahodnej, nesmel by obsahovať nasledujúce nedostatky:

1. Zákon neobsahuje explicitné vymedzenie znenia referendovej otázky a priamo nestanovuje ani to, kto ju predkladá. Vytvára tak priestor pre ťažobnú firmu, aby špekulatívnym alebo komplikovaným znením referendovej otázky zmiatla voličov. Znenie referendovej otázky by malo byť explicitne vymedzené a dostatočne jednoduché, napr. „Súhlasíte s dobývaním rádioaktívnych nerastov v lokalite (názov lokality), ktorá je od Vašej obce resp. mesta vzdialená (vzdialenosť v kilometroch)?“

2. Zákon núti dotknuté obce, vrátane mesta Košice, každé 4 roky na návrh banskej firmy usporadúvať referendum. Rozhodnutie o tom, či obec resp. mesto dané referendum vyhlási alebo nie by malo byť v kompetencii zastupiteľstva. Vychádzame z toho, že povinnosť vypísania referenda za uskutočnenie súkromného podnikateľského zámeru nemôže byť povýšená nad úroveň podmienok k referendu za verejný zámer, pre ktoré sa vyžaduje petícia s predpísaným minimálnym počtom podpisov.

3. Zákon rieši iba ťažbu, ale vôbec sa nezaoberá porovnateľne nebezpečným spracovaním rádioaktívnych nerastov s následným umiestňovaním rádioaktívnych skládok a jedovatých odkalísk aj za hranice dobývacieho priestoru do obcí, ktorým referendum ako právo dotknutých obcí upiera.

4. Zákon nerieši otázku nákladov na financovanie referenda - finančné bremeno podľa neho musí znášať obec. Je veľmi vysoko pravdepodobné, že banská firma sa bude každé 4 roky pokúšať o referendum, lebo ju to nič nestojí - stačí jej napísať žiadosť a obec resp. mesto jej podľa zákona musí vyhovieť a z vlastných prostriedkov(!) referendum usporiadať. Podľa nášho názoru by náklady na usporiadanie referenda mala znášať banská firma, ktorá má záujem ťažiť, a teda v ktorej záujme je referendum usporiadať.

5. Zákon neodôvodnene zvýhodňuje súhlasný výsledok referenda oproti nesúhlasnému. V prípade nesúhlasného výsledku referenda, môže banská firma žiadať obec resp. mesto o jeho opakovanie (a financovanie z obecných resp. mestských peňazí) každé 4 roky, v prípade súhlasného výsledku referenda však nijako neobmedzuje jeho platnosť. Inými slovami, nesúhlas občanov s ťažbou platí len 4 roky, ale súhlas platí navždy. Podľa nášho názoru nesúhlas s ťažbou ako výsledok referenda by nemal dávať ťažobnej spoločnosti príležitosť zopakovať referendum, ale naopak, z hlasovania by mala pre samosprávu vyplývať povinnosť premietnuť vyjadrenú vôľu občanov, teda zákaz ťažby, do územného plánu danej zóny. Takto vyjadrená vôľa občanov by mala byť záväzná aj pre štátne orgány, teda ministerstvo hospodárstva a banské úrady, ktoré by stratili možnosť svojimi nesúhlasnými stanoviskami zákaz ťažby v územnom pláne zablokovať. Opakovanie referenda nie je opodstatnené ani z vecného hľadiska, lebo neskorší potenciálny súhlas obyvateľov s ťažbou by nevyplýval z objektívneho zníženia škodlivých vplyvov, ale by bol iba výsledkom intenzívnejšieho „lámania“ názorov občanov banskou spoločnosťou.

6. Zákon nerieši možný rozpor výsledku referenda s aktuálnym zákazom ťažby v územných plánoch samospráv. Referendum by sa nemalo konať tam, kde územný plán ťažbu nepripúšťa, aby sa vôľa občanov vyjadrená referendom nemohla dostať do kolízie so znením územného plánu.

Hoci na nedostatky novely sme poslancov NR SR upozornili formou písomných pripomienok a návrhov na riešenie už počas rozpravy o návrhu zákona, tieto doňho neboli zapracované. Zákon bol prijatý aj s uvedenými nedostatkami, ktoré vytvárajú možný zdroj problémov do budúcnosti.

Vzhľadom na tieto závažné nedostatky prijatý zákon nie je zárukou zabránenia ťažbe uránu v Košiciach a o to viac je potrebné dosiahnuť zapracovanie explicitne záväzného zákazu ťažby uránu do územného plánu mesta. Tento proces bol započatý schválením uznesenia Mestského zastupiteľstva č. 710/2013 a jeho pokračovaním bolo pripojenie sa Mesta Košice k Výzve predsedovi vlády R. Ficovi, aby okamžite vykonal opatrenia, na základe ktorých ministerstvo hospodárstva SR a jemu podriadené štátne orgány (banské úrady) zmenia svoje negatívne stanoviská k zmenám a doplnkom územného plánu mesta nerešpektujúce vôľu verejnosti a dotknutých samospráv (uznesenie MZ č. 922/2014).

Konštatujeme, že v procese zapracovania explicitne záväzného zákazu ťažby uránu do územného plánu mesta Košice, ktorý sa zasekol na vyššie spomenutých negatívnych stanoviskách ministerstva hospodárstva a banského úradu, mesto Košice zatiaľ nevyužilo všetky zákonné prostriedky, ktoré má k dispozícii – konkrétne možnosť iniciovať rozporové konanie v zmysle § 136 stavebného zákona na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ktoré je zodpovedné za územné plánovanie.

V Košiciach, 15. 6. 2014

Občianska iniciatíva „Urán Košice STOP“
ZO SZOPK Košice 2013
JUDr. Mgr. Ladislav Rovinský
Tel.: 0905 3847171, 055 6428629
e-mail: spolok.kosice(a)gmail.com

Príloha: Korešpondencia primátora Košíc s ministrom hospodárstva
Na vedomie:
- médiá
- poslanci Mestského zastupiteľstva v Košiciach

Viac na: uran-kosice.webnode.sk



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára