štvrtok, 31. júla 2014

Komunisti neexistujú

A antikomunisti existovať chcú

Ako môže niekto žiť v systéme, ktorý kritizuje a chce naviac zmeniť? Podľa všetkého to možné nie je, pretože musí z niečoho žiť a participovať na ňom; a ak aj žije na okraji systému, nepriamo napomáha jeho pokračovaniu. Takže buď komunistom nie je, alebo nikto taký ani neexistuje. Prvý záver: komunisti neexistujú.

Všimnime si, že fakticky nemôže existovať niekto taký, kto by mohol ohroziť systém, pretože sa mu nemožno nijako vyhnúť, ani sa z neho vymaniť. Jediné, čo ostáva sú sťažnosti, plač a negatívne komentáre. Na svete nie je nikto, kto by narúšal systém, sú len takí, čo sa ho snažia zlepšiť. Keďže nutnosť prežiť v systéme dolieha neustále na všetkých, končia snahy zmeniť ho zákonite neúspechom. Druhý záver: zmena systému nie je možná.

Mimo systému nie je nič - teda všetko, čo sa v systéme deje, je jeho súčasťou. Občasné náznaky odporu okamžite stroskotávajú. Ak majú mať slová nejaký zmysel, tak komunisti, teda niekto, kto by mohol narušiť systém, neexistujú. Antikomunisti však veria na komunistov: veria, že jestvuje niekto, kto systém narušiť dokáže. Veria, že jestvuje niekto, kto sa dokáže zo systému vymaniť. Tretí záver: antikomunisti veria na nemožné.

Prečo si antikomunisti neuvedomujú/nepriznávajú, že systém nejde zmeniť? Prečo antikomunisti bojujú proti prízrakom? Jedna možnosť je, že sami vidia problémy systému, ktoré sa však v rámci neho nedajú riešiť, no nevedia sa odhodlať obviniť ho. Ak by to urobili, sami by sa stali komunistami. Ako sme však videli, ako komunisti by nemali šancu. Štvrtý záver: byť antikomunistom je schodnejšie ako byť komunistom, teda neexistovať.

Druhá, naivná možnosť je so smiechom pripustiť, že komunisti (možno, nejako, dočasne) existujú. Že nemožné, tak ako Boh, "možno" existuje, no nevieme to potvrdiť. Antikomunisti potom zrejme čakajú na niečo ako druhý príchod Krista. Komunisti teda neexistujú, ale skôr prichádzajú. Stoja na hranici systému - žijú v ňom, ale stále menej podľa neho,  a nie sú to len jednotlivci, musí ich byť veľmi veľa. Piaty záver: o zatiaľ neexistujúcom musíme mlčať.

3 komentáre:

  1. Par poznamok.
    1. Ked uplatnis paragraf s prvym zaverom, a potom aj cely text, na cas pred 17.unorom 1948, tak boli v CSR komunisti, alebo nie? A ako definujes pojem komunisti? Su to ludia co chcu dosiahnut komunizmus, alebo staci ze su/boli prislusnici u nas KSC/KSS ... ? Obdobne ako potom definujes antikomunistov? Ludia co su proti myslienke komunizmu, ci proti ludom v KSC/KSS ... ?

    2. "Na svete nie je nikto, kto by narúšal systém, sú len takí, čo sa ho snažia zlepšiť." Mohol by si definovat pouzite pojmy: system, narusanie systemu, zlepsenie systemu? A aky je rozdiel medzi zlepsenim systemu a narusanim systemu?

    3. Keby sme slova komunisti nahradili neonacisti a pod. bola by podstata clanku totozna?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Pozor, komunisti chcú meniť spoločenský systém, nacisti aj neonacisti zmenu spoločenského systému v programe nemajú. To je podstatný rozdiel.

      Odstrániť
  2. 1. Text hovorí o prítomnom čase.
    Komunista ohrozuje systém. Kto je ním dnes?
    2. Zlepšenie vnútri; narušenie, zmena idú za systém.
    3. Neonacisti spadajú pod antikomunistov.

    OdpovedaťOdstrániť