piatok, 25. júla 2014

Rozhovor s Mariánom Vitkovičom o vývoji krízy

Uverejňujeme opäť jeden zo série pôvodných prepisov rozhovorov bývalého redaktora RTVS s Mariánom Vitkovičom, ktoré sa za uplynulé dva roky nepravidelne odohrávali v povestnej kaviarenskej bašte posledných slovenských reálnych ľavičiarov v Bratislave. DOPLNENÉ!

Pribúdajú optimistické odhady budúceho ekonomického vývoja. Čo si o nich myslíte?

„Tie hodnotenia, či už domáce alebo zahraničné sa vždy revidovali. Kríza bude pokračovať.

Vývoj nebude taký pozitívny ako sa očakáva, to je bez diskusie. To sa len niektorí na Slovensku snažia navodzovať optimizmus. Nedávno vyšiel „krásny“ článok pani Buchlákovej v Pravde, ktorá napísala: „Nastáva najlepšie pokrízové obdobie...“ Ak sa toto robí zo štvrťročných dát, za prvý kvartál, ktorý je úplne atypický a má navyše jeden pracovný deň navyše, tak to treba rovno odpočítať od toho „prírastku 2,4“. Tým pádom jej gratulujem...

Európske ekonomiky sú otvorené všetky, nielen slovenská. Majú to dávno odborne zdokumentované na dlhodobých dátach dovoz/vývoz, pridaná hodnota, elasticita atď. Majú prestrieľavané (tzv. overshooted) priamo konjunkturálne prieskumy podnikov, ktoré exportujú. Tie reportujú svoje očakávania. Z toho sa potom robia aj očakávania HDP dopredu. Fakticky preto, že tie podniky sú v globálnej konkurencii tlačené stále k väčším a väčším znižovaniam cien a fakticky majú mnohé menšie marže. Navzájom sa tie podniky často „požierajú“, fúzujú, atď...  keď potom fakticky spočítavate očakávania rôznych štátov, kde sú rovnaké alebo podobné odvetvia, ktoré si navzájom konkurujú a urobíte to potom ako nejaký priemer -nie medián, ale priemer za eurozónu-, tak vlastne prestreľujete očakávania a dostávate systematickú chybu, systematické skreslenie. Toto je dokázané vo viacerých ekonomických štúdiách.

Aj štúdie ECB dokazujú, že tento efekt dlhodobo existuje. Vždy sa tie reálne výsledky HDP, ako aj očakávania, ktoré sú veľmi ovplyvnené vývozom/dovozom všetkých európskych ekonomík, ukazujú ako prestrelené, a to minimálne od vzniku menovej únie alebo liberalizácie kapitálových tokov spred asi 20-tich rokov.

Tu sa každý štvrťrok revidujú odhady MMF, OECD, ECB, čohokoľvek ohľadom HDP. Niekedy hore, niekedy dole, ale väčšinou dole. Pretože opakujem ešte raz: existuje tzv. systematicky skreslená zložka, ktorá už bola identifikovaná odborníkmi na najnovšiu medzinárodnú ekonomiu komparatívnych výhod a ekonometriu - svetovými odborníkmi, ktorí nato, ako aj na tú príčinu v rámci globálnej ekonomiky, prišli dávno. Ja nechcem šíriť pesimizmus. Ja len hovorím, že to tu počúvame pred každými voľbami... Kľudne o tom spravím 10–hodinovú prednášku s grafmi a číslami a všetkými tými reálne múdrymi výskumnými štúdiami – trebárs aj v kulturáku v Starej Haliči, či v krčme v Kristoch pri Sobranciach... A? Zmení sa niečo?

Keď boli v roku 2006 voľby, keď sa báli, že nastúpi Fico (čo nakoniec aj nastúpil), vtedy nám tu každý týždeň niektoré médiá oznamovali, že tu bude Toyota, Nissan... Boli to, samozrejme, hurá nezmysly za 5 korún , čo šírili strany, čo boli vtedy vo vláde. Mysleli si, že ľudia sú úplne sprostí, že si povedia: „Dnes to nie je bohviečo, ale keď príde ešte ten Nissan/Toyota, no tak si aj ja asi nájdem robotu.“ Všetky ministerstvá majú príkaz písať v rámci rôznych odpovedí, napríklad, poslancom, že je to lepšie ako si myslíme. Tí ľudia hľadajú nejaké čiastkové pozitívne veci, aby to politicky ustáli.

Hodnota všetkého, čo sa dnes montuje, posúva globálne hore-dole, je nakoniec menšia tam, kde sa využíva lacná práca. Daná ekonomika má z toho nakoniec oveľa menej ako je brutto vývoz. Zahraničný kapitál berie z toho najviac, keďže vlastní tie ceny, tie vzťahy medzi všetkými výrobnými stupňami. Záleží od toho, čo využívajú, či lacnú prácu, nízke dane, subvencie atď... a podľa toho tú výrobu alokujú alebo dislokujú. Je to všeobecný jav, ktorý hovorí, že priestor pre všetky „nové“ členské štáty EÚ, ktoré tam vstúpili v roku 2004, sa pre „súčiastkovú“ špecializáciu zmenšil. Vlastne štáty ten potenciál čo mali vlastne vyčerpali, tá výroba v podstate už nerastie. Je tam priestor ešte takých 10%.

Musíme pochopiť, že zmysel má jedine správne prepojená horizontálna/vertikálna výroba. Špecializácia ľudí, ale nie úplná. Prenikanie komplementárnych znalostí, flexibilita odvetví v rámci nadväznosti výrob, správna energetická politika, žiadne obnoviteľné zdroje, znižovanie vstupov, normálne vzťahy s Východom/Západom, podľa toho, čo dovážam (vstupy z východu, z juhu)... Toto je základ priemyslu, urbanizácie, trvalého vzdelávacieho systému, ktorý má prirodzené vzťahy s výrobou. Hovoríme stále o priemysle, lebo priemysel je určitý pojem, v ktorom sa kombinujú rôzne faktory.“

Čo ak sa zbalia automobiloví výrobcovia, čo sa stane?

„Bude to katastrofa a nič podobné už nepríde. Zistí sa, že tak jednostranne orientovaná výroba sa neprinavráti. Aj elektronika je takto orientovaná, ale v podstate okrem nej a automobiliek sú iné typy ako chémia, hutníctvo, strojárstvo (to by sa malo najviac rozvíjať v nadväznosti z toho, čo tu ešte máme) orientované inak, pokiaľ ide o stupňovitosť výroby a niektoré iné faktory. Mnohí automobiloví výrobcovia musia byť dnes dotovaní, aby mali šancu prežiť.

Ak by hromadne vypadla elektrotechnika/automobilový priemysel, napríklad by niekto odišiel, tak to bude naozaj katastrofa, pretože tie ďalšie podniky, čo vyrábajú súčiastky, sa tak rýchlo nebudú vedieť preorientovať na inú výrobu. Budú v tom prípade dodávať do zahraničia, ale myslím si, že k tomu nedôjde. Ale ak budú  mať tie podniky reálne problémy (Peugeot je v tomto smere najväčší kandidát), tak  budú ešte nejako vydierať vlády. Okrem toho, že majú daňové prázdniny a všetko mali v podstate zadarmo, tak budú chcieť ešte ďalšie subvencie atď.  

Ja by som ich k nám za takých preferenčných podmienok nepustil. Určite by som im nedal toľko, čo sme im dali. A z toho ešte tretinu zobrali naši politici... ale to je jedno. My musíme byť realisti v tom, že treba byť pripravený na všetko, mať to prepočítané v prípade, že prídu vydierať. Ja by som s nimi handloval tak, aby dostali čo najmenej, nie toľko koľko dostávajú dnes. Vy musíte robiť súbežne iné veci, nečakať, že oni budú vydierať a odchádzať.

Jednoducho podporovať aj iné ekonomické odvetvia, iným spôsobom, ale rozumne, nie za každú cenu. Sú proste určité princípy ekonómie, ktoré všade fungujú, iba na Slovensku nie - odborné, matematické, optimalizačné. Na Slovensku sa nepoužívajú. Na Slovensku sa subvencie/dotácie domácim podnikateľom aj z eurofondov používajú nato, aby sa rozkrádali a aby formálne hlásali nejaké efekty (hlavne) zamestnanosti, lebo na to každý „počúva“. Ale realita je strašne predražená a k ničomu.“

Pristúpili by ste aj k zoštátneniu?

„V niektorých prípadoch by bolo treba pristúpiť k zoštátneniu niektorých podnikov. V prvom rade sieťových odvetví, k zoštátneniu zdravotníctva, bez finančnej náhrady. Zákony a systém by som nastavil tak, že by nedostali žiadnu náhradu. To sa dá urobiť bez všetkého.  

Ak v energetike zmeníte regulačný rámec a donútite ich ísť na minimum zisku, napriek tomu, že ich necháte dýchať, tak vám to sami nechajú. Za tie roky si svoje vytiahli. Mimochodom, Slovensko je jedna z mála krajín v Európe -okrem takých ako Portugalsko či Malta-, ktoré používajú reguláciu na princípe veľmi subjektívnych vzorcov určovania rozpätia zisku pre ďalšie regulačné obdobie. V energetike/distribúcii plynárenstva je to podľa inflácie, mínus číslo toho (ktoré si vymyslíte ako regulačný orgán), koľko majú dosiahnuť rast produktivity v danom odvetví – čo by sa dalo nazvať  vnútornými rezervami. To je čistá politická premenná. Keď dáte malé číslo, inflácia bude vyššia a zarobíme viac, lebo sa menej snažia. Keď dáte väčšie číslo, tak zarobia menej. Táto regulácia je neskutočná. Používa sa dodnes. Pán premiér Fico je z toho samozrejme ako bežne mierne mimo - čo je druhá vec... Ale ja keby som bol na jeho mieste a chcel politicky bodovať, tak chytím Holjenčíka (šéf regulačného úradu), vyrazím s ním okno a ešte mu to spočítam, čo všetko im dal zarobiť navyše, napriek tomu, že sa tvári, že zachraňuje energetiku; a úplne by som zmenil regulačný rámec. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví: všetci von!

V novinách sa píšu hovadiny o „snahách vlády regulovať ceny“, o tom, že sa akože stabilizujú ceny, a neoficiálne sa dohadujú o podelení zisku medzi politikmi, regulátormi a firmami, ktoré majú väčší zisk, než by ho mali mať.

Pri tom, aký je vývoj vo svete -či cien plynu alebo elektrickej silovej energie, či všeobecne podmienky výroby na Slovensku ako predražené obnoviteľné zdroje, predražené solárne licencie-, by dnes mali byť ceny energií na Slovensku už teraz o 15 % nižšie než tie, ktoré sa idú nastaviť. Oni jednoducho stále vo veľkom zarábajú, trošičku zlacnejú a vyhlasujú to za nejaké podstatné zlacnenie. Sú to idioti.“

Vláda pre niekoľkými týždňami prišla s myšlienkou pritiahnuť mladých ľudí na Slovensko zo zahraničia tak, že im dá nadštandardné platy.

„To tu už bolo za súdruha Mikloša, keď sa niektorým dávali štipendiá do zahraničia. Tí ľudia mali potom zabezpečené fleky na ministerstvách a vyrábali tie idiotské prognózy, poprípade iní – sociológovia teraz zakladajú tie Procházkove gazda-strany a hrajú sa na chalanov... Pre istotu, ktovie ako sa to vo voľbách 2016 zomelie...“

Čo by ste povedali tým ľuďom, ktorí si povedzme v Pravde prečítali, že nám od vstupu do Európskej únie stúpli platy o 70%?

„To nie je pravda. V rokoch 2004-2005 sme mali euro za asi 43 korún a potom ten kurz umelo dotlačili, aby peniaze z privatizácie, čo ulúpili a mali v hotovosti/majetkoch, vymenili za lepší kurz,  čiže 30,126. Už len kvôli tomu vám prepočty mzdy skočia, a aj to väčšina ľudí také mzdy nemá. Priemerné určite nie. To je trik. Na druhej strane, obyvatelia Slovenska sú asi jediný národ na svete, ktorému nedokleplo aký “sranda“ dlh im naskočil, keď sa im tzv. staré hypotéky z obdobia približne 2002–2007 (teda z doby najväčšieho realitného boomu, umelo hnaných cien a zároveň v rámci celej EÚ suverénne najvyšších reálnych hypotekárnych úrokov) prerátali z kurzu SKK/EUR napr. 39–40 zrazu na 30,126... A platia to dalej 25–30 rokov. Jednoducho, neskutočný úžitok jachtársko- bankových breptov na celý pospolitý ľud. Ani sa nečudujem že Erste Bank (u nás Slovenská sporiteľňa), či Raiffeisen Bank International (u nás Tatra banka), ale i Taliani (VÚB) to tu priam zbožňujú. Sme pre nich v podstate posledným spoľahlivým generátorom nadpriemerných výnosov, pričom doma ohlasujú 1,5 miliárd EUR ťažké odpisy “zle“ odhadnutých investícií v Chorvátsku, na Ukrajine, v Kazachstane či u Orbána (ktorý ich správne mláti hlava-nehlava), takmer v štvrťročnom rytme. Len sanácia rakúskeho bankového sektora od roku 2008 doteraz stála asi 44 miliárd EUR, o talianskom radšej pomlčme... Niekde tie zlé kšefty a často úplne zrejmé tunely musia predsa vykompenzovať. Hľa, naše milé malé Slovensko –malá to krajinka v srdci Európy– a koľko furt vládze. Doslova zázrak na Zemi... 


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára