streda, 6. augusta 2014

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci ako prostriedok útlaku a vykorisťovania kapitálom

MARTIN K. | Nezávislí
Súčasný dôraz na dodržiavanie BOZP je výsledkom jednoduchého prepočtu: náklady na školenie a dohľad nad dodržiavaním pravidiel sú nižšie ako platenie odškodného a dôsledky rezultujúce z poklesu ceny akcií podniku.

Priemyselná revolúcia vytvárala bohatstvo vykorisťovaním bezmocnej pracovnej sily, odopieraním odborovej organizácie a zanedbávaním ochrany zdravia pri práci. Identické podmienky reprodukuje kapitalizmus v rozvíjajúcich sa ekonomikách Indie, Brazílie alebo Južnej Afriky. Vymedzenie a obrana legislatívnych práv zamestnanca, zlepšenie pracovných podmienok, ochrana zdravia a skrátenie pracovného času: tieto všetky uvedené výdobytky európskych a amerických zamestnancov sú výsledkom kolektívnej vyjednávacej sily odborov. Rovnako pravidlá bezpečnej práce, používanie ochranných pracovných pomôcok sú v oblasti západnej civilizácie vyžadovanou normou a nesporne pozitívnym činiteľom. Avšak kapitál využíva povinnosti zamestnancov ako despotický prostriedok na distribuovanie zodpovednosti. Pochopenie transformácie zásad bezpečnosti práce v nástroj útlaku vyžaduje dôkladný popis všetkých vstupujúcich premenných.

Základným východiskom je požiadavka na neustále a dôkladné zachovávanie všetkých predpisov bezpečnej práce. Realizovanie bezpečných pracovných postupov však vyžaduje nielen vystupňované úsilie, ale aj navýšenú časovú výmeru práce. Proti tomu pôsobí tlak zo strany riadiacich pracovníkov na zvýšenie výkonnosti, rozšírenie pracovnej agendy a následné zníženie časovej dotácie na vykonanie jednotlivých úkonov. Výsledkom všetkých uvedených činiteľov je protichodná požiadavka na zamestnanca: pracuj rýchlejšie, efektívne a zároveň bezpečne. Nesmieme opomenúť stav trhu práce, ktorý tiež významným spôsobom disciplinizuje pracujúceho. Vysoká nezamestnanosť a pokračujúca flexibilizácia pracovných kontraktov každému pripomína ako jednoducho je nahraditeľný. Preto, aby jedinec dodržal normy výkonu a nebol vymenený za niekoho z narastajúcej množiny nezamestnaných, pracuje veľakrát v protiklade k požadovaným normám bezpečnosti práce. Teda pracuje rýchlo, ale nebezpečne.

Situácia sa obracia v neprospech zamestnanca po pracovnom úraze. To on nesie vinu, pretože nedodržal bezpečné pracovné postupy. Pri súdnom pojednávaní však nebude predmetom preverovania, či vzhľadom na stanovené požiadavky výkonu bolo vôbec možné pracovné normy bezpečnosti dodržať! Takto sa kapitál elegantne a legislatívne korektne zbavuje zodpovednosti za zamestnanca, prenáša ju na plecia konkrétneho jedinca. Ale tam to nekončí! Kapitál má dosť finančných prostriedkov aby zmobilizoval armádu právnikov a využil všetky svoje legislatívne garantované nároky. Pochybenie zamestnanca dokáže vyčísliť ako stratu a túto následne vymáhať! Pridajme k požiadavkám na výkon a bezpečnosť aj nevyhnutnú bezchybnosť. V týchto podmienkach je pracujúci plný stresu, napätia, strachu a bezmocnosti, avšak pracuje nanajvýš bezpečne.

Dodržiavanie pravidiel bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa stáva aj nástrojom ponižovania a neustáleho dozoru. Desiatky predpisov, pri svojom vzniku možno aj logické a opodstatnené, strácajú aplikáciou na konkrétnu situáciu svoju racionalitu, stávajú sa zbytočnými a kontraproduktívnymi. Zlepšenie pracovných podmienok je tak zároveň aj narastaním kontroly, čo napokon vedie k zhoršeniu pracovnej klímy a zníženiu pracovného výkonu. Taktiež počet pravidiel postupne narastá,  je náročné všetky si ich pamätať a začleňovať do pracovného výkonu. Výsledkom je obava zamestnancov z nesprávneho vykonávania pracovnej činnosti a strach z pracovníkov dohliadajúcich na dodržiavanie bezpečnostných noriem.

Najvýraznejšou ukážkou zneužitia pravidiel BOZP k preukázaniu moci a poníženia je prípad z podniku vyrábajúceho papier. Novoprijatý riaditeľ pri inšpekcii závodu spozoroval upratovačku porušujúcu stanovené pravidlá: pri kráčaní po schodoch sa nepridržiavala zábradlia. Popísaná ľahkovážnosť bola pokutovaná sumou 1000 Eur. Identický riaditeľ poberá za svoju drinu údajne viac než sedemdesiat násobok udelenej sankcie. Z jeho pohľadu bola pokuta len smiešnou položkou, avšak pre upratovačku to znamenalo dva mesiace práce bez mzdy. V tom istom podniku na strednom Slovensku ožívajú praktiky psychologického programovania osobnosti, charakteristické pre nedemokratické režimy. Porušenie zásad bezpečnej práce je sankcionované pobytom na trestnej lavici. Tu je previnilec hodinu vystavený ideologickému pôsobeniu filmov s tematikou bezpečnosti pri práci, samozrejme po pracovnej dobe. Zamestnávatelia sa čoraz viac usilujú využiť BOZP na účely formovania osobnosti pracujúceho. Ako ináč možno chápať iniciatívu odmeňovania fotografií zamestnancov, na ktorých zachytili svojich rodinných príslušníkov pri nebezpečne vykonávanej práci? Cieľom je posilniť proces zvnútorňovania pravidiel, vtlačiť predpisy do mysle človeka. Takáto je odvrátená tvár BOZP: utlačujúca, ponižujúca a ochudobňujúca.

Je nanajvýš udivujúce, aký objem financií možno vynaložiť na školenie, dodržiavanie a propagáciu BOZP, pri súbežnom zvyšovaní výkonnosti, znižovaní miezd a prepúšťaní. Vzniká tak absurdná predstava: pracovník vďaka neustálemu vzdelávaniu pracuje nanajvýš bezpečne, avšak jeho vnútro sužujú obavy. Tŕpne, či zvýšené výdavky na BOZP nezapríčinia pokles jeho mzdy, rozšírenie pracovnej agendy alebo aj prepustenie. Vonkajšková bezpečnosť v súčinnosti s permanentným vnútorným ohrozením vytvárajú dokonalý nástroj na zvyšovanie výkonu, pri súčasnej minimalizácii rizika nežiadúcich výdajov spojených s platbou odškodného.

V uvedenom kontexte zostáva zodpovedať na otázku, prečo tak zrazu záleží na dodržiavaní BOZP? Snáď aby zbytočne nevyhasínali ľudské životy, aby existencia zamestnancov bola šťastnejšia? To určite nie je pravda, nejedná sa o žiadnu obetavú filantropiu, alebo starostlivo vypočítanú a predstieranú korporátnu zodpovednosť. Ak skutočne chcem nájsť odpoveď, musíme myslieť kapitalisticky, teda ekonomicky efektívne. Jediným kritériom posudzovania akéhokoľvek ľudského snaženia je finančná rentabilita. Súčasný dôraz na dodržiavanie BOZP je výsledkom jednoduchého prepočtu: náklady na školenie a dohľad nad dodržiavaním pravidiel sú nižšie ako platenie odškodného a dôsledky rezultujúce z poklesu ceny akcií podniku. Pri opačnom pomere by sa s kontrolou pravidiel bezpečnosti nikto neobťažoval. Túto skutočnosť potvrdzuje absolútna ignorancia nadnárodných korporácií voči pracovným podmienkam v závodoch mimo Severnej Ameriky a Západnej Európy. Až raz bude trh úplne slobodný a my budeme už konečne môcť okúsiť radosť z konkurenčnej súťaže voči mzdám a pracovnému nasadeniu čínskych a indických robotníkov, až vtedy naplno pocítime skutočný záujem akcionárov a dozorných rád o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

Popísaná responzibilizácia zamestnanca (prenášanie zodpovednosti na zamestnanca) je súčasťou širšej ideologickej ofenzívy neoliberalizmu. Uvedený myšlienkový prúd je ideológiou najbohatších, pričom zdôvodňuje bohatstvo a chudobu ako výsledok predchádzajúcich osobných rozhodnutí. Avšak zamestnanec nemá voľbu pracovať skutočne bezpečne! Nepodvolenie sa tlaku riadiacich pracovníkov a časovej tiesni by vyústilo vo vylúčenie z pracovného procesu, teda finančné strádanie.


Voľba nepozostáva z možností pracovať bezpečne alebo nebezpečne, ale poslúchať alebo nepracovať. A nutnosť prežitia núti byť poslušný. Dokedy však možno stupňovať pracovný výkon a zároveň aj bezpečnosť je otázne.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára