nedeľa, 24. augusta 2014

H. G. Wells: "Zdá sa mi, že som viac naľavo ako vy, pán Stalin"

H. G. WELLS | The New Statesman
V roku 1934, prišiel Wells do Moskvy, aby sa stretol so skupinou sovietskych spisovateľov. Počas jeho návštevy mu Stalin poskytol rozhovor.


V 1934 prišiel H. G. Wells do Moskvy, aby sa stretol so sovietskymi spisovateľmi, ktorí mali záujem stať sa členmi medzinárodného PEN klubu, ktorého bol v tom čase prezidentom. Kým bol tam, Stalin mu poskytol rozhovor. Jeho úctivý rozhovor bol na stránkach New Statesman medzi inými kritizovaný J. M. Keynesom a G. B. Shawom. Prvýkrát bol vydaný ako špeciálna príloha 27. októbra 1934.

Wells: Som vám veľmi zaviazaný, pán Stalin, že ste súhlasili s našim stretnutím. Bol som nedávno v Spojených štátoch. Mal som dlhý rozhovor s prezidentom Roosveltom a snažil som sa zistiť aké sú jeho hlavné idey. Dnes som prišiel za vami, aby som sa vás opýtal, čo vy robíte pre zmenu sveta...

Stalin: Nie tak mnoho.

Wells: Túlam sa po svete ako bežný človek a ako bežný človek pozorujem, čo sa okolo mňa deje.

Stalin: Dôležitá verejná osoba ako vy nie je „bežný človek“. Samozrejme, dejiny samotné môžu ukázať ako významná bola tá, či oná verejná osoba; každopádne, vy sa nedívate na svet ako „bežný človek“.

Wells: Nepredstieram skromnosť. Čo mám na mysli je, že sa snažím pozerať sa na svet ako bežný človek a nie ako stranícky politik, či zodpovedný úradník. Moja návšteva v Spojených štátoch ma nadchla. Starý finančný svet sa rozpadá; ekonomický život krajiny sa reorganizuje v nových koľajách.

Lenin povedal: „Musíme sa naučiť obchodovať,“ naučiť sa to od kapitalistov. Dnes sa kapitalisti musia učiť od vás, poňať ducha socializmu. Zdá sa mi, že to, čo sa deje v Spojených štátoch je zásadná reorganizácia, zrod plánovanej, to jest, socialistickej ekonomiky. Vy a Roosvelt začínate z dvoch odlišných štartovacích bodov. Ale nie je tam vzťah medzi ideami, príbuznosť ideí, medzi Moskvou a Washingtonom?

Vo Washingtone som bol zarazený tou istou vecou akú sa vidím odohrávať tu; budujú úrady, vytvárajú množstvo štátnych regulačných orgánov, organizujú dlho žiadanú verejnú službu. Ich potrebou, ako tou vašou, je schopnosť riadiť.

Amerika a Rusko

Stalin: Spojené štáty nasledujú iný cieľ ako nasledujeme my v ZSSR. Cieľ, ktorý nasledujú Američania vyvstal z ekonomických problémov, z ekonomickej krízy. Američania sa chcú zbaviť krízy na základe súkromnej kapitalistickej aktivity, bez zmeny ekonomických základov. Pokúšajú sa redukovať na minimum škody, straty spôsobené existujúcim ekonomickým systémom.

Tu však, ako viete, na mieste starej, zničenej ekonomickej základne, sa vytvorila celkom nová, ekonomická základňa. Aj keby Američania, ktorých spomínate, čiastočne dosiahli svoj cieľ, t. j., redukovať svoje straty na minimum, nezničia korene anarchie, ktorá je vlastná existujúcemu kapitalistickému systému. Zachovávajú ekonomický systém, ktorý musí nevyhnutne viesť a nemôže inak len viesť k anarchii vo výrobe. Takže, prinajlepšom, to bude záležitosť nie reorganizácie spoločnosti, nie zrušenia starého sociálneho systému, ktorý dáva vyvstať anarchii a krízam, ale obmedzeniam istých jeho excesov. Subjektívne, možno, si tí Američania myslia, že reorganizujú spoločnosť; objektívne, však, zachovávajú súčasné základy spoločnosti. Preto, objektívne, nenastane žiadna reorganizácia spoločnosti.

Ani tam nebude plánovaná ekonomika. Čo je plánovaná ekonomika? Aké sú niektoré jej atribúty? Plánovaná ekonomika sa pokúša zničiť nezamestnanosť. Predpokladajme, že sa to dá spolu so zachovaním kapitalistického systému - zredukovať nezamestnanosť na určité minimum. Ale určite nebude žiaden kapitalista nikdy súhlasiť s úplným zrušením nezamestnanosti, zrušením rezervnej armády nezamstnaných, ktorých úloha je vytvárať tlak na pracovnom trhu, aby zabezpečili prísun lacnej pracovnej sily. Nikdy nedonútite kapitalistu, aby vyúčtoval stratu sebe a súhlasil so zníženým obnosom zisku, aby uspokojil potreby ľudí.

Bez zbavenia sa kapitalistov, bez zrušenia princípu súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov, je nemožné vytvoriť plánované hospodárstvo.

Wells: Súhlasím s mnohým, čo ste povedali. Ale rád by som zdôraznil pointu, že ak celá krajina prijme princípy plánovaného hospodárstva, ak vláda, postupne, krok za krokom, začne dôsledne aplikovať tieto princípy, bude finančná oligarchia konečne zrušená a socializmus, v anglosaskom zmysle slova, bude nastolený.

Vplyv myšlienok Rooseveltovho „New Dealu“ je veľmi silný a podľa môjho názoru sú to socialistické myšlienky. Zdá sa mi, že miesto zdôrazňovania antagonizmu medzi týmito dvoma svetmi by sme sa mali, v súčasných podmienkach, snažiť nájsť spoločnú reč všetkých konštruktívnych síl.

Stalin: Keď hovorím o nemožnosti realizovať princípy plánovanej ekonomiky spolu so zachovaním základov kapitalizmu, nesnažím sa ani prinajmenšom znižovať mimoriadne osobné kvality Roosevelta, jeho iniciatívu, odvahu a odhodlanie. Bezpochyby, Roosevelt vyčnieva ako najsilnejšia osobnosť spomedzi kapitánov súčasného kapitalistického sveta. Preto by som ešte raz rád zdôraznil, že moje presvedčenie, že plánovaná ekonomika je nemožná v podmienkach kapitalizmu, neznamená, že pochybujem o osobných kvalitách, talente a odvahe prezidenta Roosevelta.

Ale ak nie sú priaznivé podmienky, ani najtalentovanejší kapitán nedokáže dosiahnuť cieľ, na ktorý odkazujete. Teoreticky, samozrejme, možnosť postupného napredovania, krok za krokom, v podmienkach kapitalizmu, k cieľu, ktorý nazývate socializmom v anglosaskom zmysle slova, nie je vylúčená. Ale aký tento „socializmus“ bude? Prinajlepšom do istej miery nasadí uzdu najbezuzdnejším, konkrétnym predstaviteľom kapitalistického zisku, teda určité zvýšenie regulačných princípov v národnom hospodárstve. To je všetko veľmi pekné. Ale, akonáhle Roosevelt, alebo akýkoľvek iný kapitán súčasného buržoázneho sveta, pristúpi k niečomu závažnému voči kapitalistickým základom, nevyhnutne utrpí úplnú porážku. Banky, priemysel, veľké podniky, veľké farmy nie sú v Rooseveltových rukách. To všetko je v súkromnom vlastníctve. Železnice, obchodné flotily, všetko to patrí súkromným vlastníkom. A, na koniec, armáda zručných robotníkov, inžinierov, technikov, tí tiež nie sú pod Rooseveltovým velením, sú pod velením súkromných vlastníkov; všetci pracujú pre súkromných vlastníkov.

Nesmieme zabúdať na úlohu štátu v buržoáznom svete. Štát je inštitúciou, ktorá organizuje obranu krajiny, organizuje udržiavanie „poriadku“; je to aparát na vyberanie daní. Kapitalistický štát nemá veľa dočinenia s ekonómiou v užšom slova zmysle; nie je v jeho rukách. Naopak, štát je v rukách kapitalistickej ekonomiky. Preto sa obávam, že napriek jeho energii a schopnostiam, Roosevelt nedosiahne cieľ, ktorý spomínate, ak je to skutočne jeho cieľ. Možno vo výhľade niekoľkých generácií bude možné priblížiť sa nejako tomuto cieľu; ale osobne si myslím, že ani to nie je veľmi pravdepodobné.

Socializmus a individualizmus

Wells: Možno verím v ekonomickú interpretáciu politiky viac ako vy. Obrovské sily usilujúce o lepšiu organizáciu, o lepšie fungovanie komunity, t. j., o socializmus, boli uvedené do chodu vynálezmi a modernou vedou. Organizácia a regulácia individuálneho konania sa stali automatickou potrebou, bez ohľadu na sociálne teórie. Ak začneme štátnou kontrolou bánk a pokračujeme kontrolou ťažkého priemyslu, priemyslu všeobecne, obchodu, atď., taká všeobjímajúca kontrola bude ekvivalentná štátnemu vlastníctvu všetkých odvetví národnej ekonomiky.

Socializmus a individualizmus nie sú protiklady ako čierna a biela. Je mnoho medzistupňov medzi nimi. Je individualizmus, ktorý hraničí s lupičstvom a je disciplína a organizácia, ktorá je ekvivalentom socializmu. Zavedenie plánovaného hospodárstva závisí od zručnej technickej inteligencie, ktorá môže byť krok za krokom premenená na socialistický princíp organizácie. A to je najdôležitejšia vec, lebo organizácia predchádza socializmu. To je najdôležitejší fakt. Bez organizovanosti je socialistická idea len idea.

Stalin: Nie je, ani by nemal byť, nezlučiteľný kontrast medzi jednotlivcom a kolektívom, medzi záujmami jednotlivého človeka a záujmami kolektívu. Nemal by byť žiaden taký kontrast, lebo kolektivizmus, socializmus, nepotláča, ale kombinuje záujmy jednotlivca a záujmy kolektívu. Socializmus nemožno abstrahovať od záujmov jednotlivca.

Samotná socialistická spoločnosť môže najväčšmi naplniť tieto osobné záujmy. Viac ako to, socialistická spoločnosť samotná môže pevne ochrániť záujmy jednotlivca. V tomto zmysle nie je nezlučiteľný kontrast medzi individualizmom a socializmom. Ale môžeme poprieť kontrast medzi triedami, medzi majetnou triedou, kapitalistickou triedou, a triedou lopotiacou sa, proletárskou triedou? Na jednej strane máme majetnú triedu, ktorá vlastní banky, fabriky, bane, prepravu, plantáže v kolóniách. Títo ľudia nevidia nič iné, len svoje záujmy, prahnú po zisku. Nepodrobujú sa záujmom kolektívu; snažia sa podriadiť každý kolektív ich vôli. Na druhej strane máme triedu chudobných, vykorisťovanú triedu, ktorá nevlastní fabriky ani prácu, ani banky, ktorá je nútená žiť z predávania svojej pracovnej sily kapitalistom, a ktorej chýba príležitosť uspokojiť svoje najzákladnejšie potreby.

Ako môžu byť zmierené takéto protichodné záujmy a snahy? Pokiaľ viem, Rooseveltovi sa nepodarilo nájsť cestu zmierenia medzi týmito záujmami. A ako ukazuje skúsenosť, je to nemožné. Mimochodom, poznáte situáciu v Spojených štátoch lepšie ako ja, keďže som tam nikdy nebol a sledujem americké dianie hlavne z literatúry. Ale mám nejaké skúsenosti s bojom za socializmus, a táto skúsenosť mi hovorí, že ak Roosevelt podnikne skutočný pokus uspokojiť záujmy triedy pracujúcich na úkor kapitalistickej triedy, na jeho miesto nastúpi iný prezident. Kapitalisti povedia: Prezidenti prichádzajú a odchádzajú, ale my sme tu navždy; ak ten, či onen prezident nebude ochraňovať naše záujmy, nájdeme iného. Čo zmôže prezident voči vôli kapitalistickej triedy?

Wells: Namietam proti tomuto zjednodušenému klasifikovaniu ľudstva na chudobných a bohatých. Jasné, je tu kategória ľudí, ktorý sa ženú len za ziskom. Ale nenazerá sa na Západe na takýchto ľudí ako škodlivých rovnako, ako tu? Nie je na Západe množstvo ľudí, pre ktorých nie je cieľom zisk, ktorí vlastnia určité množstvo bohatstva, ktorí ho chcú investovať a získavať výnosy z tejto investície, ale ktorí to nevidia ako hlavný cieľ? Podľa môjho názoru je veľká skupina ľudí, ktorí priznajú, že súčasný systém je nevyhovujúci, a ktorí sú predurčení zohrať veľkú úlohu v budúcej kapitalistickej spoločnosti.

Za posledných niekoľkých minulých rokov som sa dosť angažoval a premýšľal o potrebe viesť propagandu v prospech socializmu a kozmopolitizmu medzi široké vrstvy inžinierov, letcov, vojenský technický personál, atď. Je zbytočné pristupovať k týmto vrstvám s dvojstrannou propagandou triedneho boja. Títo ľudia rozumejú stavu sveta. Chápu, že je to krvavý zmätok, ale majú váš jednoduchý antagonizmus triedneho boja za nezmysel.

Triedny boj

Stalin: Namietate proti zjednodušenému deleniu na bohatých a chudobných. Jasné, je tu stredná vrstva, je tu technická inteligencia, ktorú ste spomenuli, v rámci ktorej sú veľmi dobrí a veľmi čestní ľudia. Medzi nimi sú aj nečestní a zlí ľudia; sú medzi nimi všetky druhy ľudí. Ale v prvom rade je ľudstvo rozdelené na bohatých a chudobných, na vlastníkov majetku a vykorisťovaných; a odpútavať sa od tohto základného delenia a antagonizmu medzi chudobnými a bohatými znamená odpútavať sa od základného faktu.

Nepopieram existenciu strednej vrstvy, ktorá sa dáva na jednu, alebo druhú stranu týchto konfliktných tried, alebo zaujíma neutrálnu, alebo poloneutrálnu pozíciu v tomto boji. Ale, opakujem, odpútať sa od tohto fundamentálneho rozdelenia spoločnosti a od základného boja medzi dvoma hlavnými triedami znamená ignorovanie faktov. Boj prebieha a bude pokračovať. Výsledok bude určený triedou proletárov – pracujúcov triedou.

Wells: Ale nie je množstvo ľudí, ktorí nie sú chudobní, no pracujú a pracujú produktívne?

Stalin: Samozrejme, sú tu malí vlastníci pôdy, remeselníci, malí obchodníci, ale nie sú to títo ľudia, ktorí rozhodujú o osude krajiny, ale masy lopotiacich sa, produkujúcich všetky veci, ktoré spoločnosť potrebuje.

Wells: Ale sú veľmi odlišné druhy kapitalistov. Sú kapitalisti, ktorí myslia len na zisk, na to, ako zbohatnúť; ale sú aj takí, ktorí sú pripravení prinášať obete. Zoberte, napríklad, starého (J. P.) Morgana. On premýšľal len o zisku; bol parazitom na spoločnosti, jednoducho, len hromadil bohatstvo. Ale zoberte (John D.) Rockefellera. Je skvelý organizátor; stal sa príkladom ako organizovať dodávky ropy, ktorý je hodný nasledovania.

Alebo si vezmite (Henry) Forda. Samozrejme, Ford je sebecký. Ale nie je vášnivým organizátorom racionalizovanej výroby, od ktorého si beriete ponaučenie? Chcel by som zdôrazniť fakt, že nedávno nastala v anglicky hovoriacich krajinách v pohľade na ZSSR dôležitá zmena. Dôvodom k tomu, predovšetkým, bola pozícia Japonska a udalosti v Nemecku. Ale popritom sú tu aj iné dôvody, ktoré vyvstávajú z medzinárodnej politiky. Je tu oveľa hlbší dôvod, menovite, uznanie faktu mnohými ľuďmi, že systém súkromného zisku sa rúca. Za týchto okolností sa mi zdá, že by sme nemali dávať do popredia antagonizmus medzi týmito dvoma svetmi, ale mali by sme sa snažiť spojiť konštruktívne hnutia, všetky konštruktívne sily do jednej línie ako je to len možné. Zdá sa mi, že som viac naľavo ako vy, pán Stalin; myslím, že starý systém je bližšie svojho konca ako si myslíte.

Technická trieda

Stalin: Keď hovorím o kapitalistoch, ktorí sa ženú len za ziskom len aby zbohatli, nechcem povedať, že to sú najneužitočnejší ľudia neschopní ničoho iného. Mnohí z nich bezpochyby majú veľký organizačný talent, ktorý nemám v záujme popierať. My, sovietski ľudia sa veľa učíme od kapitalistov. A Morgan, ktorého ste tak nelichotivo charakterizovali, bol nepochybne dobrý, schopný organizátor. Ale ak myslíte ľudí, ktorí sú pripravení prerobiť svet, samozrejme, nebudete schopný ich nájsť v zástupoch tých, ktorí verne slúžia záujmom zisku. My a oni stojíme na opačných stranách.

Spomenuli ste Forda. Samozrejme, je schopný organizátor výroby. Ale nepoznáte jeho prístup k pracujúcej triede? Neviete koľkých robotníkov vyhodil na ulicu? Kapitalista je prikovaný k zisku; a niet sily na svete, ktorá by ho od neho odtrhla. Kapitalizmus bude zrušený nie „organizátormi“ výroby, nie technickou inteligenciou, ale triedou pracujúcich, pretože vyššie uvedené vrstvy nehrajú nezávislú úlohu. Inžinier, organizátor výroby, nepracuje ako by chcel, ale ako je mu prikázané, takým spôsobom, aby slúžil záujmom jeho zamestnávateľov. Sú samozrejme výnimky; sú ľudia v tejto vrstve, ktorí sa zobudili z intoxikácie kapitalizmom. Technická inteligencia môže, za istých okolností, vykonať zázraky a byť veľmi prospešná ľudstvu. Ale môže spôsobiť aj veľké škody.

My, sovietski ľudia, máme nemalé skúsenosti s technickou inteligenciou. Po Októbrovej revolúcii odmietla byť istá časť technickej inteligencie súčasťou prác na vytváraní novej spoločnosti; boli proti takejto práci na budovaní a sabotovali ju. Spravili sme všetko, čo sme mohli, aby sme zapojili technickú inteligenciu do tejto práce budovania; skúšali sme to tak či onak. Neprešlo veľa času a naša technická inteligencia súhlasila aktívne asistovať novému systému. Dnes je najlepšia časť tejto technickej inteligencie v prvej línii budovateľov socialistickej spoločnosti. Po tejto skúsenosti máme ďaleko k podceňovaniu dobrých a zlých stránok technickej inteligencie a vieme, že na jednej strane dokáže spôsobiť škody, na druhej vie robiť „zázraky“.

Samozrejme, veci by sa mali inak, ak by bolo rázom možné duchovne odtrhnúť technickú inteligenciu od kapitalistického sveta. Ale to je utópia. Je medzi technickou inteligenciou veľa ľudí, ktorí by sa odvážili odstrihnúť od buržoázneho sveta a dali sa do práce na rekonštrukcii spoločnosti? Myslíte, že je veľa takýchto ľudí, povedzme, v Anglicku, alebo Francúzsku? Nie; je málo takých, ktorí by boli ochotní odtrhnúť sa od ich zamestnávateľov a začali rekonštruovať svet.

Dosiahnutie politickej moci

Stalin: Okrem toho, môžeme zabudnúť na fakt, že za účelom premeny sveta je potrebné mať politickú moc? Zdá sa mi, pán Wells, že veľmi podceňujete otázku politickej moci, že úplne vypadla z vášho konceptu.

Čo zmôžu tí i s tými najlepšími úmyslami na svete, ak nie sú schopní nastoliť otázku získania moci a nemajú moc? V najlepšom prípade môžu pomôcť triede, ktorá si berie moc, ale nemôžu sami zmeniť svet. To sa dá dosiahnuť len za pomoci veľkej triedy, ktorá nahradí miesto kapitalistickej triedy a stane sa suverénnym pánom, akým bol ten pred ňou. Touto triedou je trieda pracujúcich. Samozrejme, treba akceptovať asistenciu technickej inteligencie; a tej treba byť nápomocný. Ale nesmieme si namýšľať, že technická inteligencia môže zohrať nezávislú historickú úlohu.

Premena sveta je obrovský, komplikovaný a bolestivý proces. Pre túto úlohu je potrebná obrovská trieda. Veľké lode sa vydávajú na dlhé plavby.

Wells: Áno, ale na dlhé plavby je potrebný kapitán a navigátor.

Stalin: To je pravda; ale čo v prvom rade potrebujete na dlhú plavbu, je veľká loď. Čím je navigátor bez lode? Nečinný muž.

Wells: Veľkou loďou je ľudstvo, nie trieda.

Stalin: Vy, pán Wells, očividne vychádzate z predpokladu, že všetci ľudia sú dobrí. Ja však, nezabúdam, že je veľa zlých ľudí. Neverím v dobro buržoázie.

Wells: Pamätám si situáciu v súvislosti s technickou inteligenciou niekoľko desaťročí dozadu. V tom čase bola technická inteligencia početne malá, ale bolo veľa práce a každý inžinier, technik a intelektuál si našiel svoju príležitosť. Preto bola technická inteligencia najmenej revolučnou triedou. Dnes však, je nadbytok technických intelektuálov a ich mentalita sa dramaticky zmenila. Vyučený človek, ktorý pred tým nikdy nenačúval revolučným rečiam, sa dnes o ne vo veľkom zaujíma.

Nedávno som večeral s Kráľovskou spoločnosťou (Royal Society), našou veľkou, anglickou, vedeckou, spoločnosťou. Prezidentov príhovor bol príhovorom za sociálne plánovanie a vedeckú kontrolu. Pred tridsiatimi rokmi by nenačúvali tomu, čo im dnes hovorím. Dnes, muž na čele Royal Society má revolučné náhľady, a trvá na vedeckej reorganizácii ľudskej spoločnosti. Vaša propaganda triedneho boja neudržala krok s týmito faktami. Mentalita sa mení.

Stalin: Áno, viem o tom, a to sa dá vysvetliť faktom, že kapitalistická spoločnosť sa dnes ocitla v slepej uličke (cul de sac). Kapitalisti hľadajú, no nemôžu nájsť cestu z tejto slepej uličky, ktorá by bola kompatibilná s dôstojnosťou tejto triedy, kompatibilnou so záujmami tejto triedy. Mohli by, do istej miery, vyliezť z tejto krízy po rukách a kolenách, ale nevedia nájsť východisko, ktoré by im umožnilo vyjsť z toho so vztýčenými hlavami, cestu von, ktorá by v základoch neotriasla záujmami kapitalizmu.

To je, samozrejme, realizované širokými vrstvami technickej inteligencie. Veľká jej časť si začína uvedomovať spoločné záujmy s triedou, ktorá je schopná ukázať cestu z cul de sac.

Wells: Vy, pán Stalin, spomedzi všetkých ľudí viete niečo o revolúciách z praktického hľadiska. Povstanú vôbec niekedy masy? Nie je to ustanovená pravda, že sú všetky revolúcie realizované menšinou?

Stalin: K vyvolaniu revolúcie je potrebná vedúca, revolučná menšina; no i tá najväčšmi talentovaná, oddaná a energická menšina by bola nezmocná, ak by sa neoprela o minimálne pasívnu podporu miliónov ľudí.

Wells: Prinajmenšom pasívnu? Možno podvedomú?

Stalin: Čiastočne tiež poloinštinktívnu a polovedomú, ale bez podpory miliónov je i tá najlepšia menšina impotentná.

Miesto pre násilie

Wells: Sledujem komunistickú propagandu na Západe, a zdá sa mi, že v moderných podmienkach táto propaganda znie veľmi staromódne, lebo je to povstalecká propaganda.

Propaganda v prospech násilného zvrhnutia sociálneho systému bola v poriadku, keď bola namierená proti tyranii. Ale v moderných podmienkach, keď sa systém rozpadá tak či tak, by mal byť dôraz kladený na efektivitu, na kompetentnosť, na produktívnosť, a nie na povstanie.

Zdá sa mi, že povstalecký tón je zastaraný. Komunistická propaganda je na Západe na obtiaž konštruktívne zmýšľajúcim ľuďom.

Stalin: Samozrejme, starý systém sa rúca, rozpadá. To je pravda. Ale je tiež pravda, že sa vykonávajú nové pokusy inými metódami a všetkými prostriedkami ochrániť, či zachrániť tento umierajúci systém. Robíte nesprávne závery zo správnych východísk. Správne uvádzate, že starý svet sa rozpadá. Ale mýlite sa, mysliac si, že sa rozpadá sám od seba. Nie; nahradenie jedného sociálneho systému iným je komplikovaný a dlhý revolučný proces. Nie je to jednoducho spontánny proces, ale boj; je to proces spojený so stretom tried.

Kapitalizmus sa rúca, ale nesmie byť jednoducho prirovnaný k stromu, ktorý spráchnivel natoľko, že musí padnúť k zemi pod jeho vlastnou váhou. Nie, revolúcia, nahradenie jedného systému iným, bola vždy bojom, bolestivým a krutým bojom, bojom na život a na smrť. A, zakaždým keď prišli k moci ľudia nového sveta, museli sa brániť pokusom starého sveta prinavrátiť starú moc silou; títo ľudia nového sveta musia byť neustále ostražití, vždy musia byť pripravení odraziť útoky starého sveta proti novému systému.

Áno, máte pravdu, keď hovoríte, že starý sociálny systém sa rozpadá; ale nepadá pod vlastnou váhou. Zoberte si fašizmus, napríklad. Fašizmus je reakčnou silou, ktorá sa snaží zachovať starý systém prostriedkami násilia. Čo by ste urobili s fašistami? Dohadovali sa s nimi? Pokúšali sa ich presvedčiť? Ale to nebude mať na nich žiaden účinok. Komunisti si ani v najmenšom neidealizujú metódy násilia. Ale komunisti nechcú byť zaskočení; nemôžu sa spoliehať na to, že starý svet dobrovoľne odíde zo scény; vidia, že starý systém sa násilne bráni, a preto komunisti hovoria pracujúcej triede: Odpovedajte na násilie násilím; spravte všetko, čo môžete, aby ste zabránili starému, umierajúcemu poriadku, aby vás rozdrvil, nenechajte ho nasadiť vám putá na ruky, na ruky, ktorými zvrhnete starý systém.

Ako vidíte, komunisti vidia nahradenie jedného sociálneho systému iným, nie ako jednoduchý, spontánny a mierumilovný proces, ale ako komplikovaný, dlhý a násilný proces. Komunisti nemôžu ignorovať fakty.

Wells: Ale pozrite sa na to, čo prebieha v kapitalistickom svete. Kolaps nie je jednoduchý; je výbuchom reakčného násilia, ktorý degeneruje do gangsterizmu. A zdá sa mi, že ak dôjde na konflikt s reakčným a neinteligentným násilím, socialisti môžu apelovať na zákon, a namiesto toho, aby videli políciu ako nepriateľa, by ju mali podporiť v boji proti reakcionárom. Myslím, že je zbytočné operovať s metódami starého povstaleckého socializmu.

Poučenie z histórie

Stalin: Komunisti sa opierajú o bohatú historickú skúsenosť, ktorá nás učí, že zastarané triedy neopúšťajú dejisko dejín dobrovoľne.

Spomeňte si na históriu Anglicka v sedemnástom storočí. Nevraveli vtedy mnohí, že sa starý systém rozpadol? Ale nebolo, napriek všetkému, treba Cromwella, aby ho rozdrvil silou?

Wells: Cromwell konal na základe ústavy a v mene ústavného poriadku.

Stalin: V mene ústavy sa uchýlil k násiliu, sťal kráľa, rozpustil parlament, niektorých zatkol, iných popravil!

Alebo si vezmime príklad z našich dejín. Nebolo už dlho jasné, že sa cársky systém rozpadá, rúca? Ale koľko krvi muselo pretiecť, aby bol zvrhnutý?

A čo Októbrová revolúcia? Nebolo množstvo ľudí, ktorí vedeli, že sme my samotní, bolševici, ukazovali jedinú správnu cestu von? Nebolo jasné, že sa ruský kapitalizmus rúca? Ale vy viete aký veľký bol odpor, koľko krvi sa muselo preliať v záujme ubrániť Októbrovú revolúciu od všetkých jej nepriateľov.

Alebo si vezmite Francúzsko na konci osemnásteho storočia. Dlho pred 1789 bolo mnohým jasné, ako zhnitá kráľovská moc, feudálny systém, je. Ale ľudovému povstaniu, stretu tried sa nedalo, nemohlo byť predídené. Prečo? Pretože triedy, ktoré musia opustiť javisko dejín sú poslednými, ktorých presvedčíte, že ich úloha skončila. Je nemožné ich o tom presvedčiť. Myslia si, že trhliny v rozpadávajúcej sa budove starého poriadku sa dajú opraviť a zachrániť.

Pre toto umierajúce triedy berú zbrane a uchyľujú sa k akýmkoľvek prostriedkom ako zachrániť ich existenciu ako vládnucej triedy.

Wells: Ale nebolo v čele Veľkej francúzskej revolúcie zopár právnikov?

Stalin: Nepopieram rolu inteligencie v revolučnom hnutí. Bola Veľká francúzska revolúcia právnickou revolúciou a nie ľudovou revolúciou, ktorá dosiahla víťazstvo strhnutím širokých más ľudí proti feudalizmu a bojovala za záujmy tretieho stavu? A konali právnici medzi vodcami Veľkej francúzskej revolúcie v súlade s právom starého poriadku? Nezaviedli nové, buržoázno-revolučné právo?

Bohaté skúsenosti z histórie nás učia, že dodnes ani jedna trieda neurobila dobrovoľne miesto inej triede. Nie je v histórii taký precedens. Komunisti sa v tomto poučili z histórie. Komunisti by privítali dobrovoľný odchod buržoázie. Ale taký zvrat vecí je nepravdepodobný, to je, čo nás učí skúsenosť. Preto komunisti chcú byť pripravení na najhoršie a vyzývajú pracujúcu triedu, aby bola ostražitá, aby bola pripravená na boj.

Kto chce kapitána, ktorý tlmí ostražitosť svojej armády, kapitána, ktorý nerozumie, že nepriateľ sa nevzdá, že musí byť rozdrvený? Byť takým kapitánom znamená zavádzať, zrádzať pracujúcu triedu. Preto si myslím, že to, čo sa vám zdá byť staromódne, je v skutočnosti nástroj revolučnej účelnosti pracujúcej triedy.

Ako urobiť revolúciu

Wells: Nepopieram, že musí byť použitá sila, ale myslím si, že formy boja by sa mali čo najviac držať možností prítomných v existujúcom práve, ktoré musí byť ubránené pred reakčnými útokmi. Nie je nutné dezorganizovať starý systém, pretože sa už sám beztak dezorganizuje dostatočne. Preto sa mi zdá povstanie proti starému poriadku, proti právu, prekonané, staromódne. Mimochodom, v záujme urobiť pravdu jasnejšou, trochu zveličujem. Môžem formulovať môj pohľad nasledovne: za prvé, som za poriadok; za druhé, útočím na súčasný systém do tej miery, kým nevie zabezpečiť poriadok; za tretie, myslím, že propaganda triedneho boja môže oddeliť od socializmu tých vzdelaných, ktorých socializmus potrebuje.

Stalin: V záujme dosiahnutia veľkého cieľa, dôležitého sociálneho cieľa, tu musí byť určitá hlavná sila, bašta, revolučná trieda. Ďalej, je nutné organizovať asistenciu pomocnej sily pre tú hlavnú silu; v tomto prípade je touto pomocnou silou strana, ku ktorej patria najlepšie sily inteligencie. Práve ste hovorili o „vzdelaných ľuďoch“. Ale akých vzdelaných ľudí ste mali na mysli? Nebolo mnoho vzdelaných ľudí na strane starého poriadku v Anglicku v sedemnástom storočí, vo Francúzsku na konci osemnásteho storočia, a v Rusku v epoche Októbrovej revolúcie? Starý poriadok mal v službách mnohých, vysoko vzdelaných ľudí, ktorí bránili starý poriadok, ktorí stáli proti novému poriadku.

Vzdelanie je zbraňou, ktorej efekt je určený rukou, ktorá ňou vládne, voči tým, ktorí majú byť porazení. Samozrejme, proletariát, socializmus, potrebuje vysoko vzdelaných ľudí. Je zrejmé, že prosťáčikovia nemôžu pomôcť proletariátu bojovať za socializmus, budovať novú spoločnosť.

Nepodceňujem rolu inteligencie; naopak, zdôrazňujem ju. Otázka však je, o ktorej inteligencii sa bavíme? Lebo sú rôzne druhy inteligencie.

Wells: Nemôže byť žiadna revolúcia bez radikálnej zmeny vo vzdelávacom systéme. Postačí spomenúť dva príklady – príklad Nemeckej republiky, ktorá sa nedotkla starého vzdelávacieho systému, a tak sa nikdy republikou nestala; a príklad britskej Labour Party, ktorej chýba odhodlanie, aby trvala na radikálnej zmene vo vzdelávacom systéme.

Stalin: To je správne pozorovanie. Dovoľte mi teraz odpovedať na vaše tri body. Po prvé, hlavná vec pre revolúciu je existencia sociálneho opevnenia. Tým opevnením revolúcie je trieda pracujúcich.

Po druhé, pomocná sila je potrebná, tá, ktorú komunisti volajú Strana. K Strane prislúcha pracujúca inteligencia a tie elementy technickej inteligencie, ktoré sú úzko spojené s pracujúcou triedou. Inteligencia môže byť silná iba ak je spojená s pracujúcou triedou. Ak stojí proti pracujúcej triede stáva sa z nej nula.

Po tretie, politická sila je potrebná ako páka zmeny. Nová politická sila vytvára nové zákony, nový poriadok, ktorým je revolučný poriadok.

Nestojím za hocijaký poriadok. Stojím o poriadok, ktorý zodpovedá záujmom triedy pracujúcich. Ak však môže byť akýkoľvek zákon starého poriadku použitý pre záujmy boja za nový poriadok, staré zákony by mali byť využité.

A, na koniec, mýlite sa, ak si myslíte, že komunisti sú zamilovaní do násilia. Boli by veľmi radi, keby sa mohli vzdať násilných metód, ak by vládnuca trieda súhlasila vytvoriť cestu pre pracujúcu triedu. Ale skúsenosti z histórie hovoria proti takémuto predpokladu.

Wells: Bol tu však príklad triedy z dejín Anglicka, ktorá dobrovoľne odovzdala moc inej triede. V období medzi 1830 a 1870 sa aristokracia, ktorej vplyv bol na konci osemnásteho storočia stále veľmi silný, dobrovoľne, bez vážnejšieho boja, vzdala moci v prospech buržoázie, čo slúži ako citlivá podpora monarchie. Následne viedol tento presun moci k nastoleniu vlády finančnej oligarchie.

Stalin: Ale vy ste nepozorovane odbočil od otázky revolúcie k otázke reforiem. To nie je to isté. Nemyslíte si, že v Anglicku v deväťnástom storočí zohralo v reformách veľkú úlohu chartistické hnutie?

Wells: Chartisti spravili málo a stratili sa bez stopy.

Stalin: Nesúhlasím s vami. Chartisti a štrajkové hnutie, ktoré organizovali, zohralo veľkú úlohu; prinútili vládnucu triedu urobiť množstvo ústupkov ohľadom výsad, ohľadom zrušenia takzvanej „zhnitej štvrti“ (rotten boroughs), a ohľadom niektorých bodov „Charty“ (Charter). Chartizmus zohral nemalú historickú úlohu a prinútil časť vládnucej triedy k istým ústupkom, reformám, v záujme odvrátenia veľkého šoku. Vo všeobecnosti treba povedať, že zo všetkých vládnucich tried, vládnuca trieda Anglicka, aristokracia aj buržoázia dokázali, že sú najšikovnejšie, najflexibilnejšie z pohľadu svojich triednych záujmov, z pohľadu zachovania ich moci.

Ako príklad z modernej histórie si vezmite, povedzme, generálny štrajk v Anglicku v 1926. Prvá vec, ktorú by akákoľvek iná buržoázia urobila čeliac udalosti keď generálna rada odborov vyhlásila štrajk, by bolo, že by zatkli odborových predákov. Britská buržoázia to neurobila, a konala šikovne z pohľadu jej vlastných záujmov. Neviem si predstaviť takú flexibilnú stratégiu použitú buržoáziou v Spojených štátoch, Nemecku, či Francúzsku. V záujme udržať ich vládnutie vládnuca trieda Veľkej Británie nikdy nezavrhla malé ústupky, reformy. Ale bolo by chybou myslieť si, že tieto reformy boli revolučné.

Wells: Máte vyššiu mienku o vládnucej triede mojej krajiny ako ja sám. Ale je veľký rozdiel medzi malou revolúciou a veľkou reformou? Nie je reforma malou revolúciou?

Stalin: Vzhľadom na tlak zdola, tlak más, môže buržoázia občas pripustiť isté čiastkové reformy, zatiaľ čo udrží základy existujúceho sociálno-ekonomického systému. Konajúc týmto spôsobom počíta s tým, že sú tieto ústupky potrebné v záujme zachovať vládu svojej triedy. To je podstata reforiem. Revolúcia však znamená prenos moci z jednej triedy na druhú. Preto je nemožné vykresliť akúkoľvek reformu ako revolúciu.

Čo robí Rusko zle

Wells: Som vám veľmi vďačný za tento rozhovor, ktorý pre mňa veľa znamenal. Pri vysvetľovaní vecí mne ste si pravdepodobne spomenuli, ako ste museli vysvetľovať základy socializmu v ilegálnych kruhoch pred revolúciou. V dnešných časoch sú len dve osoby, ktorých názorom a každému slovu načúvajú milióny – vy a Roosevelt. Iní môžu kázať koľko len chcú; to, čo hovoria nebude nikdy na papieri, či v centre pozornosti.

Ešte neviem oceniť čo všetko bolo urobené vo vašej zemi; prišiel som len včera. Ale už som videl šťastné tváre zdravých mužov a žien a viem, že niečo veľmi významné sa tu deje. Kontrast s rokom 1920 je zarážajúci.

Stalin: Mohlo sa spraviť oveľa viac keby sme my, bolševici, boli múdrejší.

Wells: Nie, ak by boli ľudské bytosti múdrejšie. Bolo by dobré vymyslieť päťročný plán na rekonštrukciu ľudského mozgu, ktorému očividne chýbajú mnohé veci potrebné pre dokonalý sociálny poriadok. (smiech)

Stalin: Nemáte v úmysle ostať na kongres Zväzu sovietskych spisovateľov?

Wells: Nanešťastie, mám rôzne záväzky, ktoré musím splniť a môžem ostať v ZSSR len týždeň. Prišiel som, aby som sa stretol s vami a som veľmi spokojný s našim rozhovorom. Ale mám v úmysle diskutovať so sovietskými spisovateľmi, u ktorých uvidím možnosť ich náklonnosti k PEN klubu. Organizácia je stále slabá, ale má odnože v mnohých krajinách, a čo je dôležitejšie, prejavy ich členov sú často šírené tlačou. Trvá sa na slobodnom vyjadrení názoru – aj opozičného názoru. Dúfam, že prediskutujeme túto vec s Gorkim. Neviem, či ste už pripravení pre toľko slobody...

Stalin: My, bolševici, to voláme „sebakritika“. Je široko zaužívaná v ZSSR. Ak je niečo, čo pre vás môžem urobiť, aby som vám pomohol, rád to urobím.

Zdroj: newstatesman.com

Môžete podporiť na vybrali.sme

13 komentárov:

  1. Stalinov model plánovaného hospodárstva bol akože lešpí ako kapitalizmus v USA, asi aj preto v rámci rozkvetu socialistickej spoločnosti nechal Stalin zomriet pár miliónov ľudí na Ukrajine v 30tych rokoch na hladomor. Proste to tak naplánoval. Ešte stále máte pociť, že mu treba za to zatlieskať? Je to dosť neľudký pohľad, preto Vašu stránku považujem za nebezpečný ľavicový stalinistický extrémizmus.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. co sa babke chcelo, to sa babke snilo, wake up and smell the ashes

      Odstrániť
  2. Vdaka za tento dnes uz kus historie a rozhovor, je to povinne citanie, obzvlast pre roznych pseudolavicovych zmatkov... Zakladnu vec, ktoru oni nedokazu svojimi participativno-demokrat.-humanitar.- tulipan-karafiatovymi hlavami pochopit im Stalin v tomto rozhovore pripomenul hned niekolko krat:
    .
    "K vyvolaniu revolúcie je potrebná vedúca, revolučná menšina; no i tá najväčšmi talentovaná, oddaná a energická menšina by bola bezmocná, ak by sa neoprela o minimálne pasívnu podporu miliónov ľudí.... hlavná vec pre revolúciu je existencia sociálneho opevnenia. Tým opevnením revolúcie je trieda pracujúcich."
    .
    "Ale určite nebude žiaden kapitalista nikdy súhlasiť s úplným zrušením nezamestnanosti, zrušením rezervnej armády nezamstnaných, ktorých úloha je vytvárať tlak na pracovnom trhu, aby zabezpečili prísun lacnej pracovnej sily. Nikdy nedonútite kapitalistu, aby vyúčtoval stratu sebe a súhlasil so zníženým obnosom zisku, aby uspokojil potreby ľudí."
    .
    a hlavne:
    .
    "..zastarané triedy neopúšťajú dejisko dejín dobrovoľne".
    .
    "Kapitalisti povedia: Prezidenti prichádzajú a odchádzajú, ale my sme tu navždy; ak ten, či onen prezident nebude ochraňovať naše záujmy, nájdeme iného."
    .
    "Revolúcia však znamená prenos moci z jednej triedy na druhú. Preto je nemožné vykresliť akúkoľvek reformu ako revolúciu."
    .
    P.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Podľa mojej mienky sa jedná o prekonané idei, ktoré už nie sú platné. Všetky základné teoretické východiská presunu moci na avantgardu robotníckeho hnutia sú podlomené, alebo neplatné. Podrobnejšiu analýzu si môžeš prečítať tu:
      http://nezavisli.blogspot.sk/2014/04/ako-oslobodit-neexistujuci-proletariat.html
      Jednoducho: Aj keby tu bola odhodlaná skupina revolucionárov, nemajú koho viesť. Proletariát ako trieda neexistuje, nejestvuje skupina obyvateľstva zomknutá na základe svojho ekonomického statusu.
      A nieto výrobných prostriedkov na zmocnenie, keďže väčšina produktov je vyrobená v Číne.
      A hlavne, takéto myslenie veľkého návratu ku koreňom komunistickej ideológie znamená prinavrátenie sa k technologickému optimizmu. A myšlienke o oslobodzujúcej sile technológie (bez zotročenia a ničenia životného prostredia) už málokto verí. Pričom táto nedôvera je nanajvýš opodstatnená. A súdruhovia v ZSSR to tiež svojím riadením potvrdili. Zisti si, ako vďaka plánovanému hospodárstvu dopadlo Aralské jazero.

      A k Stalinovi... Tie slová čo vypovedal síce znejú ako z učebnice dialektického materializmu, teda pre istú skupinu veľmi lákavo a zvučne. No to neznamená, že podľa nich konal! Tieto slová boli dekou, pod ktorou sa skrýval tupý štátny kapitalizmus a byrokratická mašinéria vojenského priemyslu. Pekne hovoria aj kapitalisti o rovných príležitostiach, aby zakryli svoj monopol.
      Stalin bol mocichtivý a bezohľadný tyran! A žiadny objem rastu ekonomiky ZSSR, či odvolávanie sa na nutnosť obrany pred kapitalistickými štátmi to nezmení! Nechal pozabíjať všetkých pôvodných revolucionárov, svojich spolupracovníkov. Ešte si aj nechal lístok, na ktorom ho Bakunin prosí o milosť! Všetkých pôvodných revolucionárov poslal na smrť! Aj Nadežda Krupská sa vyslovila, že ak by Lenin žil, aj jeho by pravdepodobne poslal na smrť! A to už o niečom svedčí! A Trotsky ako dopadol? Tu sa nedá odvolať na "nutnosť", alebo "ohrozenie". Bol to jednoznačne akt pomsty!
      Škoda, že v ľavicovom hnutí sú ľudia, ktorí sa ho zastávajú! Treba urobiť jednoznačnú čiaru a povedať: Stalin? To určite nie!
      Napísať ľúbivé vety o revolúcii a prepojenosti s pracujúcim ľuďom je ľahké, to tu vieme všetci. Ak sa za to však má skrývať strach a donucovanie, tak to ani netreba robiť revolúciu. To tu máme už teraz!

      A ku kritickému hodnoteniu občianskych aktivistov. Je to asi jediná reálna cesta ako prinútiť ľudí k politickej aktivite. Určite pre jednotlivca poskytuje vyššiu mieru autonómie, ako zveriť sa do rúk revolučnému predvoju, teda strane.

      Odstrániť
    2. ja som nepovedal, ze ho vo vsetkom zastavam..ani ze dnes je vsetko rovnake a plati co pred 100r...rozhovor nebol o polit. cistkach, ale o comsi inom...tiez som spomedzi nich 2 za Lenina v hosp. otazkach, ale s tymi zakladnymi vecami co tam povedal (aj ked nijak nove) v zakladnom principe neviem preco by som nemal suhlasit...hovoril snad uplne voloviny ?
      .
      a prepac, ale taky argument ako to Aralske jazero je uplne o nicom, pretoze to je ako keby som ti povedal: pozri ako dopada vdaka trhovemu hospodarstvu/kapitalizmu Mrtve more, jazero Cad, v US rieka Colorado, jazera Owens, Powell, Mead.. kedze tie z toho isteho dovodu hospodarskeho vyuzivania vysychaju tiez...P.

      Odstrániť
    3. Chcel som povedať, že knižné recepty uvarené z diel klasikov sa nedajú mechanicky aplikovať na dnešnú dobu.
      Či hovori úplné voloviny si musíš posúdiť sám. Je len hovorím, že podmienky na revolúciu tak, ako ich definovali klasici, sa zmenili, čo činí realizovanie revolúcie značne problematické.
      Argument "Aralské jazero" si vytrhol z kontextu. Vôbec neide o kapitalizmus versus socializmus. Ide o technologický optimizmus. Na tom stavali oba systémy. Poznáš to: "Rozkážeme vetru, dažďu!"
      Ak by si sa chcel dozvedieť viac, prečítaj si toto:
      http://nezavisli.blogspot.sk/2014/09/ekonomicky-problem-lavice-komunizmu.html
      M.

      Odstrániť
    4. este jednu vec som zabudol vypichnut, co povedal, ktoru by si mal aj ty uvedomit a vziat do uvahy pri hodnoteni takych ci onakych obcas aj nasilnych "normalizacii"
      .
      "Zdá sa mi, pán Wells, že veľmi podceňujete otázku politickej moci, že úplne vypadla z vášho konceptu. Čo zmôžu tí i s tými najlepšími úmyslami na svete, ak nie sú schopní nastoliť otázku získania moci a nemajú moc? V najlepšom prípade môžu pomôcť triede, ktorá si berie moc, ale nemôžu sami zmeniť svet."
      .
      dik za link, precitam zajtra, ide futbal, otvaram pivo...P.

      Odstrániť
  3. marián vitkovič27. novembra 2014, 0:43

    ,,,, jesusmáriojosefe luxemburský ! ... 4. " zárez " zhora - asi " anonymný M. " , hm, takto najprv detail - to že by Stalin a jeho kumpáni museli najprv toho " Bakunina " vykopať po cca 60 rokoch od jeho funusu v Berne - preščato prepraviť do Sojuzu , nejako ten skelet revitalizovať - a potom " slávnostne " odprásknuť , ponechajme bokom teda ... - ... Bucharina je mi úprimne ľúto - a nielen jeho ... a keby to náhodou " nestačilo " - práve dnes mi jeden rozprával o nejakom dokumente s karikatúrami " zvera Stalina " ktorý údajne nechal v dobách " fine tunningu " cenovej regulácie a plánovania vešať improvizujúcich režimných ekonómov doslova za gule / varlata - odb . / s tým že ktorý vydrží ešte dostane šancu zlepšiť systém teda .... - takto , zase " nežerte " doslova všetko čo kade tade vyčítate ...
    Podstatnejší je ale ten " akože vševysvetľujúci " čistý blábol " technologického optimizmu " , ked už ponecháme bokom tú aktuálnu aplikáciu priam latexovo- rigidnej klasifikácie " proletariátu " ktorou v kuse šermujete ... čo je to teda ten " technologický optimizmus " ?!? ... Ale poprosím k veci , aspoň elementary economics - ja neviem trebárs cez napr. toto skromné pojednaníčko okolo už " klasického" global warming sporu Nordhaus vs Stern discount rates :
    http://web.stanford.edu/~goulder/Papers/Published%20Papers/Choice%20of%20Discount%20Rate%20for%20Cl%20Ch%20Policy%20Evals%20(Goulder-Williams,%20CCE%202012).pdf .... a , dovolil by som si úctivo odporučiť , s aplikáciou " marginal product vs return of capital " zo síce " zombie " ale furt neprekonanej /neo/klasiky Knuta Wicksella / 1893, 1901/ pred ktorou salutujú i inak definitívne sociálneautistickí " poustevníci rakouské školy vesmes mdlého rozumu ... " . ... Lebo inak - úplne vážne - tá Vaša argumentácia je v podstate len vetešníctvo tliachov ....
    Najväčší zločin vývoja tu po 1989 bude napokon / zrejme až o cca dalšiu generáciu identifikované poznanie / že " tá prevaha ekonómov čo tie reformy realizovali a nezohľadňovali iné aspekty ... " bola reálne " prevaha " čistých vymletých debilov a nie ekonómov ... a títo - mnohí doslova po zašití sa v " akademickej sfére " po vyčerpaní z tých " reforiem " vyrábajú po " univerzitách, akadémiách , etc ... " už prakticky 2. či 3. generáciu fest extrablbov ... ... Tým nemyslím Vás , Vy ste zrejme tzv. slov. ekonomického vzdelania boli zatiaľ ušetrený ... Dobrú noc .

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. 1. Nemyslím, že by sa environmentálne problémy dali bezproblémovo nahliadať optikou ekonomiky. Ak áno, ja to neviem. Veď základom environmentálneho hnutia bola práve kritika ekonomizácie spoločenského života. Takže používať nástroj, ktorý (podľa týchto názorov) problém generuje k analyzovaniu problému pravdepodobne bude viesť k metodologický lapsusom. Veď všetko by malo byť v ideálnom prípade v pohode: HDP rastie, ľudia viac spotrebúvajú: žiadny problém. Problém je, že ak by ekonómia chcela brať do úvahy sociálnu a environmentálnu realitu, musela by sa obohatiť o sociálnu psychológiu a ekológiu. Veľmi pekne to robí Happy Planet Index.
      http://www.happyplanetindex.org/
      Ekonómia jednoducho nedokáže (nie pre dajakú metodologickú nedostatočnosť, je to nemožné z hľadiska akejkoľvek vedy) vyčísliť hodnotu života. Už len samotná predstava zamieňať život za peniaze je obludná. &
      Ale ekonómia bola dosť často kritizovaná zo strany environmentálnych hnutí pre svoju slepotu k obmedzeniam životného prostredia. To je myslím všeobecne známe, chvalabohu už od 70. rokov; prečo ináč by Club of Rome vydal Limits to Growth? Ja by som bol rád, ak by ste ma vy, ako ekonóm, podučili ako je ekonómia schopná do svojich teórií zaniesť dôležitosť živočíšnych druhov, ktoré nie sú užitočné pre človeka. Ako dokáže ekonómia pracovať s hodnotovými postulátmi o ochrane životného prostredia, o právach každého druhu na biotop. To by bolo naozaj zaujímavé vedieť, ako pretransformovať do čísel cenu životného prostredia. Mimochodom, jeden z podstatných argumentov proti ekonómi a snahe vyčíslovať environmentálne škody, bolo, že žiadny objem peňazí neprinavráti život raz vyhynutému druhu. Nie všetko a obzvlášť životné prostredie (tak sa mi javí) je možné nahliadať metodikou ekonómie. Ak áno, nechám sa poučiť (tento výrok píšem bez skrytej irónie).

      Odstrániť
    2. 2. Pod pojmom technologický optimizmus mám na mysli istý postoj, mentálnu štruktúru (analogicky, aj rasizmus je postoj, mentálna štruktúra). Tento postoj pozostáva zo súboru nevypovedaných východiskových myšlienok, ktoré sa berú za dané a pravdivé (ako by sta napísali vy "for granted"). Napríklad:
      Ľudia sú určení aby vládnuť nad zvyškom prírody.
      Budúci nedostatok zdrojov bude vyriešený technológiou.
      Ak budú problémy životného prostredia veľmi zlé, technológia ich vyrieši.
      Je to isté nereflektované presvedčenie o charaktere technológie , vzťahu technológie a životného prostredia, ktoré ovplyvňuje hodnotovú orientáciu a chápanie životného prostredia. To je technologický optimizmus definovaný na úrovni jedinca. Aby sme sa držali vo vedeckých vodách, ako to máte rád, prosím tu sú výskumy, ktoré sa tomu venujú:
      http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0148296300001417
      http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1441358205700768
      www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/13504620701430448
      Ak by ste mali záujem, tak najpoužívanejším sociálno-psychologickým nástrojom na meranie environmentálnych postojov je New Ecological Paradigm Scale (Dunlap), zaujímavá je tiež Dominant Social Paradigm Scale (Kilbourne). Dúfam, že som Vám pojem dostatočne objasnil.
      Na úrovni spoločenstiev to má dôsledky, ako napríklad: ťažba dechtových pieskov obsahujúcich ropu, v Alberte. A vlastne celé naše civilizačné snaženie je vedené presvedčením, že ako to my teraz pokazíme (rozumej životné prostredie), potom naše deti to napravia vyššou úrovňou technológie. Teda nástroj, ktorý problém spôsobil bude v budúcnosti použitý na odstránenie týchto dôsledkov. Niečo podobné ako neoliberalizmus. Ak rozširujúci sa neoliberalizmus vytvára čoraz väčšie príjmové rozdiely, potom keď budeme úplne oslobodený práve ten istý princíp vyrovná príjmové rozdiely. Všetci vieme, že je to hlúposť, no na úrovni technológie tomu veríme.
      K vzťahu technologického optimizmu a ekonómie. Nepoznám do takej miery ekonómiu, aby som vytvoril prepojenia medzi týmito dvoma pojmami. Neviem, ako sa tento fenomén premieta v ekonomickej realite. Možno, napríklad v tom, ako hospodárime s nerastnými surovinami (ich cena je určovaná na základe množstva vstupov, ktoré sú potrebné na ich vyťaženie), ako staviame naše mestá (na predpoklade dostupnej ropy, vzhľadom na rozkvet prímestských oblastí), podľa mňa vôbec v celkovom našom fungovaní na planéte.
      Poznámka: Nie som proti technologickému pokroku, ale proti jeho nekritickému chápaniu a neregulovaniu.

      Odstrániť
    3. 3. Celá argumentácia ohľadom proletariátu spočíva na presvedčení, že tak ako bol definovaný v minulosti už nemôže byť definovaný dnes. A to je celé. O zmene proletariátu v prekariát bola napísaná aj kniha:
      http://www.amazon.com/The-Precariat-New-Dangerous-Class/dp/1472536169
      Tento sa odlišuje od proletariátu svojimi postojmi, mentalitou, hodnotami a životnými stratégiami. Preto klasické schémy, ako proletariát bude vedený revolučným predvojom zlyhávajú, pretože, prekariát má maloburžoáznu individualistickú mentalitu, teda nestojí o to, aby ho niekto viedol. Nedajbože, aby vzniklo dajaké kolektívne ekonomické snaženie. A táto nová trieda ľudí sa stavia iným spôsobom k spoločenskej zmene. Teda, tí ľudia, ktorí by mali byť najviac načúvajúci ľavici, sú čoraz väčšmi apolitický. Takže obsah pojmov sa odlišuje, teda má opodstatnenie ich používať. Jednoducho, upozorňujem na zmenu v sociálnej realite.

      Odstrániť
  4. marián vitkovič27. novembra 2014, 12:39

    ... k 3 odp hore - v 1. rade vdaka za korekt. snahu o polem.. Ale - a to ani nie je Vaša chyba - 3 - krát " mimo " :
    1.tá dišputa o úrovni diskont. miery " odopierania si spotreby v prospech zabránenia klimat. dezastru etc. " predsa nie je o " ekonomizácii všetkého "- ale - hlavne - o " paradoxe mainstreamu posled.cca 40 pokov neolib.- neokonzerva etc. revertu v ekonómii samotnej " - ked Nordhaus "nadiskontuje " tých heroických 4,3 % - logicky mu to - paradox. ako neoklas./ neokeynes. syntetikovi - vypadáva z tých 4 desaťročí "" klesajúcej mzdovej kvóty/ ,rastúcej nerovnosti , akože " podspotreby" etc štatisticky z a voči priemeru - teda -middleclass ktorá pomaly neexistuje ""- toto je to kúzlo " globál.samodebilizácie i inak voči štrukturál. reformám a pod. " kritickým hulákačom typu Krugmana , Stiglitza ... Fundament.: Wicksell predsa už pred viac než 100 rokmi ukázal definitív. že konečná / efektívna / alokácia kapitálu zagregovaná do tzv. " optimál. produkčného času " - t.j. - monetár. i reálna equilibrium osobitne i dokopy - je neudržateľná ak sa v tejto teórii hranič. produktivity za posledné aditívum musí " narvať " tzv. spoločenský kapitál / nielen ten žvást dnešného reform. newspeeku- tzv. ľudský kapitál , ale aj Cobb- Douglas Solow úhrnná produktivita faktorov- TFP - čož defek. základ všetkých dnes " strašme reformami "- rastových a a reštrukturalizač. modelov , áno aj " austerity " - autopilota " NARWU a output gap " v dnešnom EU- Fiskalkompakte ... / ... Félipe , Mc Combie majú tuším najnovšie cez 500 - str. bibliu o tom ako je celé faktorovo- distribučné mystérium / kapitál vs práca / v C.- D./ Solow v podstate " distribučná tautológia " , ale táto kritika je tu cez 40 rokov ... Komplikované ? Sorry,rovnice etc. sa sem písať nedajú ... Odbočka , akože : " mystérium reál.socializmu v kovanej verzii Uľjanova , Džugašvilliho and comp . " : - šak to je ten " definitívny vtip " : a/ vedome sa vybodli na peniaze v ich " discounting future ... " - verzii Vašich/ vašich dnes i hypoték , etc - Stalinov akože fľoch " peniaze nech nasledujú / materiál./ produkciu " je akože prejav jeho prostoduchosti , ... ale prdlajs - b / " reálny socializmus " išiel voči " kapitalizmu " opačne - šak tí " štatistickí hlupáci " vobec nezapočítavali depreciáciu " kapitál. statkov" - u nich tzv. základ. výrobných fondov do tzv. čistého národn.dochodku v koncepte materiáln.produktu !!! Viete čo tí " blázni " do 89 vlastne robili ?!? Sami si " štatisticky " / voči západ. SNA s úrokmi, rentami, kapitál. ziskami, ... / znižovali vytvorený a akumulov. produkt - lebo ako sa toť v povinnej jazde k k 17. 11. " čudoval " tuším na aktualne.sk typický dnešný trtko M. Odkládal - "aj v socializme boli podniky tlačené do zisku"- jo ty vole, ale v podstate celý ten zisk potom putoval " bez ocenenia " do tzv. spoločen. spotreby - cez 45 % všetkého z pohľadu západ. metodiky tzv. národn. účtov , vrátane budúceho krytia penzíí - a tento blb na tom, vzhľadom k veku , vychodil , preprdel ... jasle, Mš, Sš, zdrav. , ... betón skejt v parku - a Oma mu strčila zakaždým aspoň kilečko ... - pokiaľ to všetko nestihlo cca 667 - kusov " privatizačne, reformne, etc .. " doraziť ....Len malý príklad "zázraku " : práve čumím do histor. spisby - že " Európ.porovnáv. program 1993 "- Indexy cenovej hladiny PPP/ výmen. kurz / ATS je 100 / - SR : Nájomné :7,3 , Energia :26,6 ... ale - Autá / z dovozu / :111, 2 ... Index objem HDP na obyv. 1993 / AUT je 100 / - Zmena stavu zásob / rozumej : akumulácia tzv. medzipodnik. dlhu po cenovej etc. liberaliz. a devalv. :255, 9 / !!! / .... Koule Klausa and comp. ešte neozobávajú /H/havrani na tom SNP- čku , kde teraz Hlina and comp. " crowduje " tie patafyzické bludy o " antikorupcii " ?!?

    OdpovedaťOdstrániť
  5. marián vitkovič27. novembra 2014, 12:59

    ... len technicky - ak dovolíte - Vaše " obavy " o "" možnosť individuálneho vymretia " slobodného druhu " vo víre spoločensko- individuálnej onto- fylogenézy revolučno- evolučnej mutácie " " , " čisté placebo pojmu technologický optimizmus " , a - i pre mňa vo Vašom prípade trocha prekvapivé problémy s pochopením " proletariátu ako , jednoducho , ľudí bez kapitálu a dostatočnej možnosti poistky life- cycle renty ... " dokončím neskor ... popravde , radšej možno predsa len spravím , chtiac- nechtiac tú " Vianočnú " prednášku , aj/ nielen / s týmito témami. Vdaka za diskusiu zatiaľ .

    OdpovedaťOdstrániť