pondelok, 15. septembra 2014

Hľadanie strateného zmyslu NATO

Rozvrat, ktorý prináša pakt NATO vyplýva z jeho previazanosti s medzinárodným systémom založenom na neoliberalizme, ktorý posilňuje.

Otázka: Koľko myslíte, že zomrelo ľudí za desať rokov pôsobenia NATO v Iraku? Polovica Britov minulý rok odhadovala, že menej ako 5000, druhá, o čosi väčšia polovica, sa domnievala, že počet zabitých nemohol presiahnuť 10 000. Iba 2% opýtaných uviedli jeden milión, čo je správny odhad. Dopady vedome vedených vojen sa v médiách, na rozdiel od náhodilých, nešťastných strát na životoch, nespomínajú často. Čo sa však pod zámienkou zavádzania demokracie dalo čakať v krajine sústredených geopolitických záujmov? Vojensky implementovaná demokracia dostala podobu džihádu: hojné samovražedné atentáty, ktorých obeťami sú prevažne civilisti; mučenie, podľa OSN krutejšie ako za Saddáma, do ktorého je zapojená nielen vláda, ale i teroristické skupiny a súkromné milície; a budovanie Islamského štátu, ktorého presadzovatelia sú krutejší ako aj-Kájda, z ktorej vzišli.

Akciám Západu akoby chýbala koncepcia, pretože ich metodika končí pri rozvrátení štátu a dominujúcich vzťahov, na mieste ktorých vznikajú iba ilegálne a paralelné štruktúry. Chaos takto NATO prinieslo aj do Líbye, kde Kaddáfiho pri vláde vystriedalo čisté násilie. Pôvodný, legitímny zámer ochrany civilistov sa rýchlo rozšíril na zvrhnutie režimu, čo doprevádzalo zdevastovanie infraštruktúry, destabilizácia krajiny a boje armád. V Sýrii skončili zbrane na pomoc protestujúcim v rukách islamistických džihádistov, tvoriacich až 80% protirežimových rebelov. Na Ukrajine sa po riadenom prevrate dosadila nevolená vláda vedená iným oligarchom. V parlamente a vláde sú neonacistické zoskupenia previazené s teroristickými milíciami priamo podporovanými Západom. Plán dosadenej vlády je zatiaľ len prežiť zimu, teda ďalšie uťahovanie opaskov ľuďom.

Rozvrat, ktorý prináša pakt NATO vyplýva z jeho previazanosti s medzinárodným systémom založenom na neoliberalizme, ktorý posilňuje. Členským štátom Prvého sveta zabezpečuje možnosť predávať zbrane, vynucovať navyšovanie zbrojenia, a podieľať sa na ukoristení strategických surovín intervenovaných krajín. Ropa, a teraz už i zemný plyn sú dnes najcennejšími komoditami, tvoriacimi hlavný zdroj príjmov vlád a korporácií. Pôvodný zámer NATO - obrániť svojich členov - sa zmenil na široko vnímanú ochranu záujmov v podobe útočenia na nečlenov. Demokratické krajiny pochopiteľne potrebujú na schválenie takýchto cieľov zámienku, ktorá by obstála pred verejnosťou. Okrem naratívu „zavedenia demokracie“ sa používa i eskalácia dlhodobých antagonizmov domácich skupín: sunnitov, šíitov a Kurdov v Iraku a Sýrii; moslimov a kresťanov v Nigérii; Dinkov a Nuerov v južnom Sudáne; či národnostných skupín vo východnom a južnom Čínskom mori. Napokon, prvým krokom a spúšťačom ukrajinskej krízy po Majdane bol jazykový zákon, ktorý rozdelil krajinu na ukrajinských lojalistov a rusky hovoriacich obyvateľov.

Spojené štáty sa v Iraku a Afganistane poučili, že budovanie štátu s jeho inštitúciami, ktoré treba financovať, rekrutovať armádu, platiť ju a zaobstarávať zbrane a palivá, a udržiavať infraštruktúru, je náročné. Takéto bremeno udržiavania spoločnosti ide nad rámec okamžitého nadobúdania zisku ako hlavného motívu neoliberalizmu. Extrémistické skupiny preto vznikajú v dôsledku nekoncepčnosti stratégie a deštrukcie legálnych štruktúr a štátu. Práve predaj ropy (z Iraku a Sýrie) je tým zdrojom, bez ktorého by extrémistická skupina Islamského štátu (IS) nebola schopná dosahovať svojich cieľov, teda znovuvytváranie čisto náboženského útvaru zo skoršej éry islamu. Ukrajina, ktorá sa tiež stala centrom mocenského napätia, nie je ani tak významný producent energie, ako skôr hlavná tranzitná trasa dodávok ruského zemného plynu do Európy. Putinov tlak na ukrajinského prezidenta Janukovyča obrátiť sa chrbtom k EÚ a namiesto toho uzavrieť dohodu s Ruskom a Bieloruskom vyprovokoval konflikt, v ktorom sa Rusko odmieta vzdať svojho vplyvu na Ukrajinu a ochrany privilegovaného statusu elít oboch krajín. Rovnako strategický význam mal i Krym, keďže teritórium Čierneho mora obsahuje rozsiahle rezervy zemného plynu.

Chaos a nestabilitu, ktoré prináša NATO do sveta možno považovať za programové dôsledky, idúce v súlade s neoliberálnou doktrínou. Na dosahovanie cieľa sprístupnenia zdrojov a ziskov je potrebné rozvrátiť všetky štruktúry, ktoré by mohli pôsobiť ako prekážka. Napriek deklarovanému nerozširovaniu jurisdikcie v roku 1990 sa NATO posunulo na východ, do bývalých postkomunistických krajín, až k samotnému Rusku. Zdá sa však, že to ďalej nebude možné, pretože to si bráni svoje záujmy a nie je tak závislé na Západe, ako naopak. Rusko by sa tak mohlo stať novým, strateným zmyslom Severoatlantického paktu. Avšak, druhej strane sa do bojov veľmi nechce. Tej totiž o krk až tak nejde. 

Podporte na vybrali.sme

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára