piatok, 5. septembra 2014

Ľavica pre pravičiarov

Ľavica nevyrieši vaše problémy so susedmi, maximálne vám ukáže ako k sebe byť ohľaduplnejší a chápavejší. Nenaučí vás spievať, ak to neviete, iba ak spoznať krajšie pesničky. Nespraví z vás automaticky lepšieho človeka, ale primäje na sebe pracovať. Nenaučí vás ani ako vyhrávať, len sa viac snažiť a bojovať.

Ľavica nie je charita, dobročinný projekt, v ktorom treba pomáhať slabším, chorým a starým. (Aj ked sme nimi sami boli, alebo ešte len budeme a tušíme, čo to znamená.) Ak by to bolo iba to, tak by sem patrili Kiska, Bill Gates, či iní milionári, a to je nezmysel. Ľavica má omnoho priamočiarejšie ciele, a síce dohliadať na ohýbanie pravidiel veľkými hráčmi, ktoré by škodilo celej spoločnosti.

Ničím nestrážené peniaze v podobe dnešných korporácií či imperializmu majú ničivý vplyv na demokraciu, všeobecný blahobyt, ako aj individuálnu slobodu. Práve preto, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky slobodného podnikania v štáte, vyzval Marián Vitkovič podnikateľov voliť skutočnú ľavicu. Pravicová predstava o štáte ako prekážke podnikania je totiž falošnou opozíciou. Štát je s kapitálom previazaný a paktuje s ním pre výhody, za ktoré mu poskytuje fyzickú ochranu a záruky.

To však nie je všetko. Paradoxne, len komunisti berú kapitalizmus skutočne vážne. Nedôverujú kompromisu s kapitálom ani nie tak preto, že by nebol prospešný, ale preto, že (v súčasnej dobe) nie je želateľný a teda ani presaditeľný. Kapitál vie, že ak by prestal plieskať bičom, kone by sa mu rozpŕchli po okolí. Preto uvoľnil opraty a zbesilo ženie záprah ďalej, za kraj jeho možností.

Dehumanizácia a bezohľadnosť sprevádzajúce kapitalistickú logiku začínajú nadobúdať otvorenú podobu vo fašizme. Ľudia, rovnakí vo svojich útrapách a snoch, sa dostávajú do vzájomnej konfrontácie pod tlakom konkurencie, prerastajúcej do zvlčilosti a zverskosti. Zaslepení zúfalou situáciou a manipuláciou mocenskými záujmami dvíhajú proti sebe zbrane bratia a sestry, členovia jednej ľudskej rodiny.

Viacerí, ako Ľuboš Blaha, hovoria, že kapitalizmus čaká na svoje sebazničenie, no napriek tomu proti nemu nestoja, ale pomáhajú mu udržať sa. Alebo si azda myslia, ze sociálna demokracia nespadá pod kapitalizmus? Našou úlohou je preto prísť so správnou analýzou a pomenovaním dnešných problémov. Rozšíriť túto diagnózu chorej doby a nájsť pre ňu riešenie. A to všetko ešte predtým, ako sa systém reštartne sám.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára