piatok, 17. októbra 2014

Evo Morales dokázal, že socializmus nepoškodzuje ekonomiku

ELLIE MAE O´HAGAN | The Guardian
Znovuzvolený prezident Bolívie ohromil kritikov z Washingtonu, Svetovú banku i MMF. Britská ľavica u nás sa má z čoho učiť


Socialista Evo Morales, ktorý bol včera znovuzvolený za prezidenta Bolívie do tretieho obdobia, bol dlho zhadzovaný a zosmiešňovaný médiami globálneho severu. Tak ako už zosnulý Hugo Chávez je Morales často zobrazovaný ako komický populista, ktorého okázalé pranierovanie Spojených štátov nezodpovedá jeho vlastnej nekompetentnosti. A tak sa správy o prenikavom víťazstve zamerali na jeho vyhlásenie, že to bolo “víťazstvo anti-imperializmu”, ako keby protiamerický sentiment bol jedinou vecou, ktorú dal Bolívii Morales za svojich osem rokov vo vláde.

Je omnoho pravdepodobnejšie, že Moralesova pretrvávajúca popularita je dôsledkom výnimočných socio-ekonomických reforiem, ktoré – podľa New York Times- premenili Bolíviu z „ekonomickej ruiny“ na krajinu, ktorá prijíma chválu od takých nepravdepodobných uchádzačov ako Svetová banka a MMF – čo je iróniou ak zvážime, že úspech krajiny je v prvom rade dôsledkom socialistickej administratívy, ktorá zahodila odporúčania MMF.

Podľa správy Centra pre ekonomický a politický výskum (CEPR) vo Washingtone, „rástla Bolívia za posledných osem rokov rýchlejšie, ako počas akéhokoľvek iného obdobia za posledné tri a pol dekády.“ Prospech z tohto rastu pocítil i bolívijský ľud: za Moralesa poklesla chudoba o 25% a extrémna chudoba o 43%; sociálne výdaje sa zvýšili o viac ako 45%; reálna minimálna mzda sa zvýšila o 87,7%; a, možno neprekvapujúco, Ekonomická komisia Latinskej Ameriky a Karibiku pochválila Bolíviu za to, že je „jednou z mála krajín, ktorá znížila nerovnosť“. V tomto ohľade je znovuzvolenie Moralesa naozaj veľmi zrejmé: ľudia chcú byť ekonomicky zabezpečení – takže ak zredukujete chudobu, pravdepodobne za vás budú hlasovať.

Je pravdou, že si Morales narobil nepriateľov v Bielom dome, no to pravdepodobne nemá ani tak dočinenia s rétorikou, ako so skutočnosťou, že sa neprestajne dožadoval legalizácie medzinárodnej legalizácie kokových listov, ktorá sa žúva ako súčasť bolívijskej kultúry, no dá sa tiež spracovať na kokaín (cez skutočne nechutné chemické procesy). Predtým, ako bol Morales zvolený, noviny Telegraph napísali: „Dekriminalizácia by pravdepodobne zvýšila ponuku tohto listu, ktorý sa spracúva na kokaín, čím poskytuje pašerákom drog viac tejto ziskovej nelegálnej látky.“ V skutočnosti sa stal opak – za posledné dva roky pestovanie koky v Bolívii upadlo. Tento nepríjemný fakt je pre americkú vládu zdrojom obrovského zdesenia, pretože tá do svojho úplne neefektívneho a silne vojensky orientovaného boja proti drogám v Latinskej Amerike naliala miliardy dolárov. Morales –podľa mňa adekvátne- predtým naznačil, že USA boj s drogami používajú ako ospravedlnenie za svoje vmiešavanie do regionálnej politiky.

Potom, ako sme spomenuli toto, by bolo neúprimné povedať, že Moralesovo funkčné obdobie bolo dokonalé. Začiatkom tohto roka si Moralesova vláda vyslúžila kritiku od ľudskoprávnych skupín za to, že znížila zákonitý pracovný vek na 10 rokov. No čo väčšina internetových novín pozabudla spomenúť je, že vláda reagovala na kampaň detských odborov, Unatsbo, ktorá nazerá na túto zmenu legislatívy ako na prvý krok v ochrane 850 000 pracujúcich bolívijských detí pred vykorisťovaním, ktoré vychádza z nelegálneho zamestnávania. I keď Bolívia podnikla veľké kroky v znížovaní chudoby, viac ako milión jej obyvateľov stále žije z 75 centov na deň – dedičstva neznesiteľnej bolívijskej biedy, ktoré tu ostalo spred Moralesovho nastúpenia do úradu.

No počas svojho tretieho volebného obdobia musí Morales zo zníženia počtu detskej práce spraviť prioritu. Ak by tak neurobil, šlo by o vážne zlyhanie jeho progresívneho projektu. V zmysle sociálnych reforiem by mal Morales dbať na nedávne výzvy verejného obhájcu Bolívie, Rolanda Villennu, legalizovať manželské zväzky rovnakého pohlavia a vydláždiť cestu rovnocennému manželstvu. Mal by tiež sledovať vedenie uruguajského prezidenta José Mujicu a úplne legalizovať interrupcie, čo by bolo dobrým prvým krokom pri vyrovnaní sa s vysokou mierou úmrtnosti matiek v krajine. A Morales by mal tiež zodpovedať kritiku domorodých lídrov, ktorí ho obviňujú z nedostatočného plnenia záväzkov chrániť pôvodné obyvateľstvo a životné prostredie.

No akokoľvek už Morales využije svoje tretie volebné obdobie, je jasné, že to, čo doposiaľ spravil je významné. Vzoprel sa konvenčnej múdrosti, ktorá vraví, že ľavicové politiky poškodzujú ekonomický rast, že ľudia pracujúcej triedy nemôžu riadiť úspešné ekonomiky, a že politika nemôže veci meniť – a to všetko spravil tvárou v tvár obrovskému politickému tlaku od MMF, medzinárodnej komunity obchodu a vlády USA. V Moralesovom úspechu je možné nájsť dôležité politické lekcie – z ktorých by sme sa mohli poučiť všetci.

Zdroj: The Guardian

3 komentáre:

  1. Práve naopak, ekonomická sloboda poškodzuje ekonomický rast. Na globálnej úrovni sa podarilo identifikovať negatívnu koreláciu medzi Ekonomickou slobodou (definovanou pravicovým think-tanko Heritage Foundation) a rastom HDP za rok 2013 (r=-0,256; p=0,001) a tiež HDP za roky 2009 až 2013 (r=-0,374; p=0,000). Výroky o ekonomickej slobode ako o motore rastu sú lživé a to na štatisticky významnej úrovni! Priemerná úroveň rastu HDP za roky 2009 až 2013 Južnej a Centrálnej Ameriky a Karibskej oblasti je 2,896. Zatiaľ čo Bolívia má 4,80. Takže, neoliberalizmus dostáva zabrať...
    Podľa môjho názoru, by nemal Morales brať v úvahu naše európske predstavy o slobode a rovnosti, teda: zrovnoprávnenie partnerských vzťahov u osôb rovnakého pohlavia a potraty. Nie preto, lebo by som to považoval za nesprávne (čo nie je pravda). Ale preto, lebo by tím nereflektoval vôľu svojho ľudu. Ak to nechcú, majú na to právo! Nebudeme im predsa rozkazovať, akým spôsobom si majú regulovať vlastnú spoločnosť! Spoločnosti Južnej Ameriky sú viac kolektivistickejšie a tieto prvky by pôsobili rozkladne na ich spoločnosť. Oni nie sú izolované, individualizované príšery konzumu ako my! A istá časť osobnej odlišnosti jednoducho musí ustúpiť v prospech zomknutosti a spoločnej sile odolávať vonkajšiemu nepriateľovi. O pár rokov, keď dosiahnu vyššiu úroveň vzdelanosti, keď budú mať viac univerzít, potom je to možné. Ak by teraz realizoval také reformy, znepáčilo by sa to ľudu a mohol by stratiť mandát. Nie, všetko má svoj čas, aj otvorenie týchto tém. Zatiaľ nech sa pekne sústredí na vytvorenie fungujúcej ekonomiky a nech tam vytvoria dajaké ekonomické zoskupenie. Brazília už nie je takým slepým vazalom USA ako kedysi, takže je tam priestor pre budovanie alternatívy. Len to Čile im treba "učesať", po tom čo tam besneli "Chicago boys". Výsledná myšlienka: Od Latinskej Ameriky sa máme čo učiť, to je pravda. Ale treba sa učiť aj zomknutosti, odsunutiu individuálnych podružných rozdielov pre ekonomické ciele. A to nám zatiaľ neide. A pokým nám to nepôjde, ani nič neurobíme. Chudoba nás ale, dúfajme, zbaví toho maloburžoázneho nefunkčného individualizmu.... M.K

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Hmm, legalizovať zväzky pohlavné, aj interupcie, zaujímave reformy. Nad tým by ani šaman Poliaček neohrnul nos.
    Každopádne klubúk dole pred ním.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Evovi ide..dlh klesol, nezamestnanost tiez, GDP stupa, mzdy tiez..a v poslednom obdobi je pod kontrolou aj inflacia, dostupnost vzdelania sa zlepsuje..nie nadarmo ho zvolili 3x..hasta siempre, comandante

    OdpovedaťOdstrániť