piatok, 24. októbra 2014

NGO-izácia odporu

ARUNDHATI ROY | massalijn.nl
Nebezpečenstvo, ktorému čelí masové hnutie je NGO-izácia odporu (z ang. NGO-ization of resistance – zabratie sféry odporu mimovládnymi organizáciami). To, čo sa chystám povedať, sa dá ľahko prekrútiť a považovať za obvinenie všetkých mimovládok (NGOs). Ale to nie je mojim cieľom. V kalných vodách falošných mimovládok, zriadených za účelom odčerpávania peňazí z grantov alebo kvôli daňovým úľavám, sú, samozrejme, aj mimovládky, ktoré robia hodnotnú prácu. Ale je dôležité pozrieť sa na fenomén mimovládnych organizácií v širšom politickom kontexte.

Napríklad v Indii nastal boom finančne podporovaných mimovládok na konci 80-tych a v 90-tych rokoch. Časovo sa to zhoduje s otvorením sa indického trhu neoliberalizmu. V tom čase indický štát, v súlade s požiadavkami štrukturálnych reforiem, sťahoval financie z oblastí fondu rozvoja vidieka, poľnohospodárstva, energetiky, dopravy a verejného zdravotníctva. Zároveň ako sa štát vzdal svojej tradičnej úlohy, do spomínaných oblastí vstúpili mimovládky. Rozdiel bol samozrejme v tom, že prostriedky, ktoré mali k dispozícii sú zlomkom skutočných škrtov vo verejných výdavkoch.

Väčšina veľkých finančne podporovaných mimovládok je financovaná a zastrešená agentúrami na pomoc a rozvoj, ktoré sú obratom dotované západnými vládami, Svetovou bankou, OSN a niektorými nadnárodnými korporáciami. Aj keď sa tieto organizácie od seba odlišujú, sú súčasťou tej istej voľne prepojenej politickej formácie, ktorá dohliada na neoliberálny projekt a v prvom rade požaduje podiel z vládnych výdavkov.

Prečo tieto agentúry financujú mimovládky? Je to len staromódna misionárska vášeň? Pocit viny? Je v tom viac. Mimovládky vytvárajú dojem, že zapĺňajú vákuum, ktoré vzniklo po stiahnutí sa štátu. A naozaj zapĺňajú, ale v materiálne bezvýznamnej miere. Ich skutočným prínosom je, že zmierňujú politický hnev a rozdeľujú pomoc, či dobročinnosť, ktorá by mala právom patriť ľuďom. Menia verejné povedomie. Z ľudí robia závislé obete a otupujú ostrie politického odporu. Mimovládky tvoria akýsi nárazník medzi vládou a verejnosťou. Medzi impériom a jeho občanmi. Stali sa z nich rozhodcovia, tlmočníci i facilitátori.

Z dlhodobého hľadiska sa mimovládky zodpovedajú svojim donorom, nie ľuďom, medzi ktorými pracujú. Sú čímsi, čo botanici nazývajú indikačným druhom. Akoby platilo, že čím väčšia devastácia spôsobená neoliberalizmom, tým mohutnejší nástup mimovládok. Nič to neilustruje výstižnejšie ako fenomén, keď sa USA pripravujú na inváziu a zároveň pripravujú mimovládky na následné upratovanie neporiadku. Na to, aby si tieto organizácie neohrozili vlastné financovanie a zároveň, aby im cudzie vlády umožnili pôsobiť na ich území, musia prezentovať svoju prácu veľmi plytkým spôsobom bez akéhokoľvek historického alebo politického kontextu. Teda nevhodného historického alebo politického kontextu.

Apolitické (a preto vlastne extrémne politické) tragické správy z chudobných krajín a vojnových zón robia v konečnom dôsledku z (tmavých) ľudí z týchto (tmavých) krajín patologicky vyzerajúce obete. Ďalší podvyživený Ind, ďalší hladujúci Etiópčan, ďalší afganský utečenecký tábor, ďalší zmrzačený Sudánec(...), ktorý potrebuje pomoc bieleho muža. Nevedomky posilňujú rasistické stereotypy a potvrdzujú úspechy, pohodlie a súcit (tvrdú lásku) západnej civilizácie. Sú svetskými misionármi moderného sveta.

Nakoniec, v menšom meradle ale o to zákernejšie, kapitál, ktorý majú mimovládky k dispozícii, hrá tú istú úlohu v alternatívnej politike ako špekulatívny kapitál, ktorý plynie dnu a von z ekonomík chudobných krajín. Začína diktovať agendu. Konfrontáciu mení na vyjednávanie. Depolitizuje odpor. Mieša sa do lokálnych ľudových hnutí, ktoré boli tradične sebestačné. Mimovládky majú prostriedky, aby zamestnali lokálnych ľudí, ktorí by inak boli aktívni v hnutiach odporu, ale momentálne majú pocit, že robia niečo s okamžitým účinkom, kreatívne dobré (a zároveň si tým zarábajú).

Skutočný politický odpor neposkytuje takéto skratky. NGO-izácia predstavuje hrozbu tým, že mení odpor na ušľachtilý, rozumný, platený osemhodinový džob. A zopár výhod navyše. Skutočný odpor má skutočné dôsledky. A žiaden plat.

Autorka je držiteľkou ceny The Man Booker Prize for Fiction (1998) za jej román The God of Small Things (1997).

zdroj: massalijn.nl

3 komentáre:

  1. marián vitkovič24. októbra 2014, 10:53

    1000 a 1 bod pravdy . ... niet čo dodať.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. konečne dobrý článok!

    OdpovedaťOdstrániť
  3. marián vitkovič24. októbra 2014, 18:07

    ... iný príklad " rozvojovo- pomocovej srandy " sú momentálne ťažkosti World Bank / Svetovej banky / - hlavného to globálneho " think- tanku " ktorý celému svetu radí a " meria správne pokroky pri budovaní čo najsamvajnovejšieho podnikateľského prostredia " etc . - a straší vlády around the world tými odborne pripečenými rebríčkami " konkurencieschopnosti " a pod. vyplňanými lokálne miestnymi pimpami typu Kičina - PAS , Nadácia F. A. Hayeka a podobnými prvokmi - táto bohumilá inštitúcia ktorej hlavným proklamovaným poslaním je boj proti chudobe cez hospodársky rast a " správne reformy " zrejme definitívne prišla o 150 miliónov EUR ktoré zo svojich zdrojov / teda od donorských štátov / investovala cez dcérsku spoločnosť do dlhopisov megaškandalóznej rakúskej banky Hypo Alpe Adria - čo je vlastne aktuálne stále nedoriešený historický megaprúser našich " good governance " rakúskych " vzorov " - škody ktoré v ňom zaplatí za nedobytné úvery etc. rakúsky štát - a aj World Bank - sa vyšplhajú celkom určite k 20 miliardám EUR ... Zaujímavé, že sa im vobec pritom " nedarí " vymáhať tieto straty zo zábezpek úverov z ktorých sa cez túto banku za cca 10 rokov / teda do 2008 / nastavali , okrem iného, desiatky a stovky luxusných hotelov a celých rezortov v Chorvátsku, Taliansku, kade- tade po Balkáne ... - dnes už v " pevnom nevinnom vlastníctve " mafie , nepochybujem že i slovenskej . ... Taký " vzorný projekt " stredoeurópsko- balkánsko- vyšehrád. - etc spolupráce . ... Zmienky o tom miznú pomaly už i z oficiálnych rakúskych médií - ale tu je originálny stor :

    https://fbkfinanzwirtschaft.wordpress.com/2014/07/18/hypo-gesetz-konnte-an-der-weltbank-scheitern/

    ... kukám že pri googlení za tým vybiehajú i iné srandy " rozvojovej pomoci " :

    http://balkanblog.org/2014/01/

    ... hlavne nech im seňor Lajčák, Kubiš a podobní " nenahraditeľní excelentní diplomati " furt prezentovaní ako " horúci kandidáti " za šéfov OSN a jej rozličných suborganizácií nezabudnú cez slov. mimovládky poslať dostatok bubákov tzv. " oficiálnej rozvojovej pomoci " / ODA/ - henten charitatívny marketing za štátne je v slovenskej verzii už tradične " k zulíbání " ...

    Simple, globálny korporátny fašizmus za / štátne / sprepitné doplnené o charitatívnu zbierku medzi účastníkmi turnaja v konskom póle na štrbskom plese, šak napr. v Népale sušeným jačím a konským trusom stále i kúria - takže aj príspevok k Miléniovým ekologickým cieľom s tým vybavíme naraz ...

    ... ale , azda si nebudeme kaziť víkend .

    OdpovedaťOdstrániť