utorok, 28. októbra 2014

Vpred k svetlejším včerajškom?

Keď už aj stredná trieda prichytí demokraciu so spadnutými nohavicami, situácia je naozaj prekérna.

Kam zmizlo nadšenie zo slobodných volieb, ak politické strany páchnuce korupciou nedokážu primäť voličov k aktivite? Napriek sebaistým tvrdeniam, že “vedia, čo chcú”, že sú “skutočne nezávislí”, či len s menom a fotkou, nehrajú svoju rolu presvedčivo. Kam zmizla oddanosť elitám a odborníkom, keď už nezaberajú reči o racionalizácii, konsolidácii a iná zlá politika idúca na váš účet?

Buržoázia by najradšej mala všetko po starom a vrátila sa k business as usual. Lenže ako, keď je voči starému dobrému socializmu vôbec problém obhájiť tézu, že kapitalizmus je po Snowdenovi slobodnejší, ekologickejší pri hodnotách 400ppm CO2 v ovzduší, bezpečnejší po 9/11, či blahobytnejší s dvomi miliardami chudobných? Ako si znovu získať renomé demokrata, keď zvrhnutého diktátora či oligarchu, obvineného z útláčania vlastných obyvateľov, nahrádza jeho úlisný dvojník? Ako ostať mierotvorcom pri bombardovaní civilistov, šírení vojnovej rétoriky, rozdeľovaní sveta a rozvracaní kultúrnych štruktúr?

Mali by sme pamätať na to, že sa vládnúca trieda nestará o chod spoločnosti, ale (cirkuláciu) kapitálu. Nemá centrum, ktoré by zvažovalo možnosti, hlavu, ktorá by systém riadila, ale, tak ako Kerberos, niekoľko nenásytných hláv ženúcich telo za korisťou. Jednotliví aktéri kapitálu stoja proti sebe, takže nesmú zaháľať, no vedia, že ak sa spoja, svoj cieľ dosiahnu rýchlejšie. A ak sa tejto triede už neoplatí tolerovať demokratický poriadok, keďže ľuďom nedokáže zabezpečiť chlieb, ani (z)mier, zvolí si radikálnejšiu formu nadvlády. Taká je rola fašizmu – rozdrviť nároky pracujúcich a ich politické slobody.

Myslieť si tak ako liberáli, že maloburžoázia nemá rada extrémy, bol podľa Trockého omyl. Akonáhle sa jej prestáva dariť, sama sa realisticky obzerá po spojencovi, ktorý by jej pomohol bojovať proti veľkokapitálu, a to silou platiacou na všetko. Maloburžoáziu totiž tvoria polovykorisťovaní, zdrvení a nespokojní vlastníci, no predovšetkým ide o ekonomicky závislú a politicky atomizovanú skupinu. Jednotnosť a dôveru im preto dokáže dodať len jedna z dvoch veľkých tried – veľkoburžoázia alebo proletariát.

Fašisti ju preto opantávajú v predstave, že budú naozaj ovládať štát a vytvárajú z nich bojové oddiely. Šanca priviesť maloburžoáziu a roľníkov na stranu revolúcie proletariátu spočíva v jednoznačnom a zrozumiteľnom posolstve. Toto spojenectvo by ale malo byť rozhodné, jasne sformulované, bez prázdnych fráz a nejednoznačností. Lebo iba tak dokáže vzbudiť dôveru zúfalých upadajúcich tried a zabrániť ich príklonu k fašizmu.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára