nedeľa, 9. novembra 2014

Nevyhnutné predpoklady revolty

CHRIS HEDGES | Truth Dig
Ak korporátna moc stále škrtí našu ekonomiku a vládu, vrátane našich zákonodarných orgánov, súdnej moci a informačných systémov, a ak tieto korporátne sily môžu využívať bezpečnostný a sledovací aparát a militarizované policajné sily na kriminalizáciu disentu, ako nastane zmena a ako bude táto zmena vyzerať?

TORONTO—Stretol som sa so Sheldonom S. Wolinom v oregonskom Saleme, a s Johnom Ralston Saulom v Toronte a položil som týmto dvom politickým filozofom rovnakú otázku. Ak, ako napísal Saul, sme prešli korporátnym štátnym prevratom a teraz žijeme v type korporátnej diktatúry, ktorú Collin nazýva „prevrátenou totalitou“, a ak vnútorný mechanizmus, ktorý kedysi umožňoval postupné a dodatočné zlepšenia, zostáva neúčinný, ak korporátna moc stále škrtí našu ekonomiku a vládu, vrátane našich zákonodarných orgánov, súdnej moci a informačných systémov, a ak tieto korporátne sily môžu využívať bezpečnostný a sledovací aparát a militarizované policajné sily na kriminalizáciu disentu, ako nastane zmena a ako bude táto zmena vyzerať? 
 
Wolin, ktorý napísal knihy „Politika a vízia“ a „Inkorporovaná demokracia“ a Saul, ktorý napísal „Voltairovi bastardi“ a „Nevedomá civilizácia“, vnímajú demokratické rituály a inštitúcie najmä v Spojených štátoch predovšetkým ako fasádu na prekrytie nekontrolovanej globálnej korporátnej moci. Wolin a Saul ostro kritizujú akademikov, intelektuálov a novinárov pre ich neschopnosť držať sa poslania odhaľovať zneužívanie moci a byť hlasom spoločenskej kritiky. Miesto toho fungujú ako hlásne trúby (echo chambers) elít, posluhovačov a manažérov korporátneho systému. Obaja neveria v udržateľnosť súčasného ekonomického systému. Obaja tiež vyzývajú na masové hnutia, ktoré budú vykonávať opakované akty občianskej neposlušnosti, aby prerušili a delegitimizovali korporátnu moc.

„Ak pôjdete po zlej ceste, v istom momente sa niečo stane,“ povedal Saul na našom stretnutí v stredu v Toronte, kde žije. „Ak je finančný systém zlý, v istom momente sa rozpadne. Už sa to v minulosti stalo a rozpadne sa opäť.“

„Kolaps začal v roku 1973,“ pokračoval Saul. „Vtedy to bola séria postupných kolapsov. Fascinujúce na tom je, že medzi rokmi 1850 až 1970 sme zavádzali mechanizmy na zastavenie kolapsov. Tieto mechanizmy môžeme nazvať liberalizmom, sociálnou demokraciou alebo „Red Toryismom“. Bolo to založené na predstave, že nemôžeme mať cykly na princípe vzostupu a pádu. Nemôžeme mať ľudí zasiahnutých chudobou. Nemôže tu byť hlad. Tieto záchranné siete sú dôvodom, prečo dnešné kolapsy nevedú k tomu, čo sa stalo v 18. a 19. storočí. Tieto inštitúty (siete) sú síce ohrozované útokmi, ale sú stále funkčné. Avšak zakaždým, keď nastane kolaps, dostávame sa z neho odstránením časti tejto ochrany. V istom momente sa opäť ocitneme v dobe, aká existovala pred touto ochranou. V tomto bode príde kolaps, ktorý bude neuveriteľne dramatický. Nemám predstavu, ako bude vyzerať. Revolúcia zľava? Revolúcia sprava? Násilnosti vyvolávajúce ďalšie násilnosti zo strany štátu? Bude to kolaps posledných rozumných zvyškov demokracie? Bude to náhle rozhodnutie kritickej masy ľudí, že už toho bolo dosť?“

Túto devolúciu ekonomického systému sprevádzalo uchopenie takmer všetkých foriem politickej a spoločenskej moci korporáciami. Prostredníctvom bábkovej politickej triedy a povoľných intelektuálov, odborníkov a tlače, korporátne elity ešte používajú jazyk kapitalistickej demokracie. Ale čo vzniklo, je nový druh kontroly, prevrátená totalita, ktorú Wolin rozoberá vo svojej knihe „Inkorporovaná demokracia“.

Prevrátená totalita nereplikuje minulé totalitné štruktúry ako fašizmus a komunizmus. Je preto ťažšie ju hneď identifikovať a porozumieť jej. Nemá žiadne veľké demagógie. Nie je tu žiadna víťazná revolučná trieda. Nie sú tu ani žiadne ideologicky presýtené a emóciami nabité veľké politické strety. Staré symboly, stará ikonografia a starý jazyk demokracie sa udržiavajú ako cnostné. Staré systémy vlády – volení politici, nezávislá súdna moc, slobodná tlač a Ústava – sa naďalej do istej miery ctia. Ale tak ako to bolo počas neskorej Rímskej ríše, všetky inštitúcie, ktoré slúžia demokracii, sa vytunelovali a stali sa impotentnými a neefektívnymi.

Wolin mi vo svojom dome v Oregone povedal, že „korporátny štát sa legitimuje voľbami, ktoré kontroluje“. Využíva zákony, ktoré kedysi chránili demokraciu, na zničenie demokracie. Jeden príklad je povolenie neobmedzených príspevkov korporácií na kampaň v mene nášho prvého dodatku práva na slobodu slova a nášho práva ako občanov obrátiť sa so svojim hlasom na vládu. „Stále ide o politiku,“ povedal Wolin, „no takú, ktorá nie je politická“. „Nekonečný cyklus volieb,“ vraví, „je príkladom politiky bez politiky, ktorej smer neurčujú podstatné problémy, ale vyfabrikované politické osobnosti a prieskumy verejnej mienky“. V Spojených štátoch neexistuje žiadna národná inštitúcia, „ktorá by mohla byť označená ako demokratická,“ povedal.

Mechanizmy, ktoré kedysi umožňovali občanovi zúčastňovať sa na moci – od účasti na voľbách po práva na iný názor a súkromie – boli zrušené. Peniaze nahradili hlasy, vraví Wolin, a korporácie získali úplnú moc bez použitia drsných metód tradičnej totalitnej kontroly: koncentračných táborov, nútenej ideologickej konformity a fyzického potlačenia disentu. Týmto prostriedkom sa budú vyhýbať dovtedy, „pokiaľ ostane disent neúčinný,“ povedal. „Vláda nepotrebuje zlikvidovať disent. Uniformná a podstrčená verejná mienka v korporátnych médiách robí túto prácu veľmi účinne.“

Štát vzal súkromie cez masové sledovanie, čo je základným predpokladom pre totalitárne vládnutie. Spôsobmi, ktoré sú zjavne protiústavné, obral občanov o právo na minimálnu mzdu, sociálne výhody a právo na prácu. Zničil inštitúcie ako odbory, ktoré kedysi chránili pracujúcich pred zneužívaním zo strany korporácií.

Prevrátená totalita, napísal Wolin, „je fenomén len čiastočne zameraný na štát.“ Predstavuje tiež „politické dozretie korporátnej moci a politickú demobilizáciu obyvateľstva.“

Korporátna moc pracuje v utajení. Je pre verejnosť neviditeľná a z veľkej časti anonymná. Vyzerá to tak, že politici aj občania žijú v blahej nevedomosti o následkoch tejto prevrátenej totality, povedal v našom rozhovore Wolin. A pretože je to nová forma totality, nevieme rozpoznať tú zásadnú zmenu, ktorá sa odohráva pomaly. Naše zlyhanie pochopiť nové usporiadanie moci, umožnilo korporátnemu štátu olúpiť nás súdnymi príkazmi, cez proces, ktorého vrcholom bude obyvateľstvo celkom zbavené vplyvu a všemocní korporátni vládcovia. Prevrátená totalita, povedal Wolin, „vysiela moc smerom nahor.“ Je „pravým opakom ústavnej moci.“

„Demokracia bola obrátená naruby“, povedal Wolin. „Demokracia má byť vláda pre ľudí a od ľudí. Avšak, stala sa z nej organizovaná forma vlády kontrolovaná skupinami, ktoré sa ľudu zodpovedajú iba neurčito, ak vôbec, a nereagujú na všeobecné potreby a požiadavky verejnosti. Pozlátko demokracie ale zostáva zachované. Stále máme voľby. Sú relatívne slobodné. Máme relatívne slobodné médiá. Ale čo chýba, je zásadná, stála opozícia, s konzistentným stanoviskom, ktorá by nehovorila len nie, nie, nie, ale ktorá by mala aj alternatívnu a vytrvalú kritiku toho, čo je nesprávne a vedela, čo je potrebné napraviť“.

Wolin a Saul si, súhlasiac s Karlom Marxom, považujú neregulovaný a neobmedzený kapitalizmus za revolučnú silu, ktorá v sebe má zárodky vlastného zničenia. Kapitalizmus bol vždy hlboko v protiklade s participatívnou demokraciou, vravia. Demokratické štáty musia silne regulovať a kontrolovať kapitalizmus, pretože ak sa kapitalizmus z týchto vonkajších obmedzení oslobodí, snaží sa skoncovať s demokratickými inštitúciami, zrušiť demokratické práva, ktoré vníma – často oprávnene – ako prekážku maximalizácie zisku. Väčšia bezohľadnosť a dosahovanie cieľov globálneho korporátneho kapitalizmu nutne znamenajú uberanie miesta pre demokraciu.

„Kapitalizmus je deštrukčný, pretože musí odstraňovať obyčaje, zvyky, politické hodnoty, dokonca aj inštitúcie, ktoré predstavujú akékoľvek ohrozenie autonómie ekonomiky“, povedal Wolin. „To je to skutočné bojové pole. Kapitalizmus chce autonómnu ekonomiku. Chce politický poriadok podriadený potrebám ekonomiky. Napriek tomu, že je založený na relatívne voľnom vstupe a vlastníctve majetku, ktoré je relatívne široko rozdistribuované, kapitalistické chápanie ekonomiky je rovnako elitárske ako akýkoľvek aristokratický systém“.

Wolin a Saul povedali, že, najmä v čase konečného ekonomického úpadku, očakávajú štádium kedy budú pre udržanie kontroly nad neposlušným obyvateľstvom nasadené násilnejšie a drakonické formy kontroly. Tieto donucovacie prostriedky budú zdrojom ďalšej nespokojnosti a nepokojov, ktoré následne povedú k zosilneniu štátnej represie.

„Ľudia pri moci využívajú nástroje, ktoré majú,“ povedal Saul. „Ako Západ postupne stráca svoje ekonomické nástroje, obracia sa k tomu, čo zostalo. Týmito nástrojmi sú armáda a násilie. Západ má stále najviac zbraní. Aj keď je na tom z globálneho hľadiska ekonomicky veľmi zle, môže využívať zbrane ako náhradu za ekonomiku a voľnú súťaž (konkurenciu).“

„Rozhodli sa, že kapitalizmus a trh sa týka práva na čo najlacnejšie tovary“, povedal Saul. „To podľa nich znamená konkurencia (slobodná súťaž). Je to lož. Žiadny kapitalistický filozof to nikdy nepovedal. Ak v krajine so strednou triedou znižujete ceny pod kapacitu ich výroby, páchate samovraždu. Pri páchaní tejto samovraždy si musíte položiť otázku „Ako budeme túto spoločnosť riadiť?“ Musíte ju riadiť týmito zostávajúcimi metódami – chlieb a hry, armáda, polícia a väzenie.“

Trieda liberálov – ktorá sa po korporátnom útoku scvrkla a ideológia Studenej vojny, ktorá vyzdvihovala národnú bezpečnosť ako najvyššiu hodnotu - sa kedysi v Demokratickej strane, tlači, odboroch a na univerzitách cítila ako doma. Umožňovali to reformy. Teraz, vďaka tomu, že je už len čisto dekoratívnou záležitosťou, politickú a ekonomickú krízu už len zhoršuje. Neexistuje žiadna efektívne organizovaná opozícia proti nástupu neofeudalizmu, ktorý ovláda malá skupina korporátnej oligarchie vykorisťujúca pracujúcich a chudobu.

„Reformná trieda, tí čo veria, že zmena je možná, tí čo veria v humanizmus, spravodlivosť a inklúziu, počas uplynulých 30 až 40 rokov neuveriteľne zlenivela“, povedal Saul. „Posledné hurá v skutočnosti vykríkli niekedy v 70-tych rokoch. Odvtedy si myslia, že získať miesto na Harvarde a čakať na prácu vo Washingtone je už vlastne samotnou aktivitou a opakom pasivity“.

Jednou z vecí, ktoré sme mohli sledovať posledných 30 až 40 rokov, je postupné umlčiavanie ľudí s doktorátmi a vedcov“, povedal Saul. „Sú umlčiavaní manažérskou metódou zazmluvnenia. Podpíšete pracovnú zmluvu, ktorá hovorí, že všetko čo viete patrí zamestnávateľovi. Nemôžete sa slobodne vyjadrovať. Odobratím tohto práva vzniklo obrovské množstvo vzdelaných ľudí, ktorí skutočne majú čo povedať a aj hovoria, ale sú zviazaní. Nevedia ako sa oslobodiť. Skončia svoje PhD. a sú veľmi zadlžení. Jediným spôsobom ako pre nich získať prácu je vzdať sa svojej intelektuálnej slobody. Sú väzňami“.

Ako sa Wolin a Saul zhodli, odpor začne na miestnej úrovni, s komunitami, ktoré sa sformujú do autonómnych skupín uplatňujúcich priamu demokraciu mimo formálnych štruktúr moci, ako aj mimo našich dvoch hlavných politických strán. Tieto skupiny sa budú musieť zaoberať otázkami ako je potravinová bezpečnosť, vzdelanie, samospráva, ekonomická spolupráca a spotreba. Budú sa musieť vyčleniť, podľa možnosti čo najviac, z korporátnej ekonomiky.

„Richard Rorty hovoril o tom, ako uchopiť moc,“ povedal Saul. „Idete a vyhráte voľby do školskej rady. Ovládnete školskú radu. Reformujete školy. Potom ovládnete mestá a zotrváte tam. Budete ovládať mestá 30 - 40 rokov. Postupne prinesiete zmeny, ktoré veci vylepšia. To nie sú tri roky vo Washingtone na zmluvu. Musí vzniknúť kritické množstvo lídrov ochotných obetovať svoje životy tomu, ako ako súčasť veľkej skupiny prísť na to, akým spôsobom získať a udržať moc na všetkých týchto úrovniach a budú postupne presadzovať reformy“.

Opýtal som sa ich, či je nevyhnutným príkladom profesionálna revolučná trieda, revolucionári sústredení výlučne na zvrhnutie korporátnej moci. Budeme musieť vytvoriť nejakú dôveryhodnú opozíciu podľa vzoru disciplinovaných a prísne riadených boľševikov Vladimíra Lenina alebo Machiaveliho republikových konšpirátorov? Napriek hlbokej kritike Leninovej ideológie štátneho kapitalizmu a štátneho teroru, sa Wolin a Saul zhodli, že vytvorenie triedy, ktorá sa bude plne venovať radikálnej reforme, je nevyhnutné na vyvolanie zmeny. Musia existovať ľudia ochotní zasvätiť svoje životy konfrontácii s korporátnym štátom mimo tradičných inštitúcií a strán. Revolta sa musí pre niektorých stať povolaním. Spojenectvo masových hnutí s triedou profesionálnych revolucionárov predstavuje najlepšie vyhliadky pre zvrhnutie korporátnej moci, povedali.

„Je maximálne dôležité, aby boli ľudia ochotní vyjsť do ulíc“, povedal Saul. „Demokracia bola vždy o ochote ľudí vyjsť do ulíc. Keď začalo hnutie Occupy, bol som pesimista. Myslel som si, že jeho možnosti sú obmedzené. Ale fakt, že kritická masa ľudí bola ochotná vyjsť do ulíc a zostať tam bez toho, aby bola organizovaná nejakou politickou stranou alebo odbormi, bola skutočným prejavom. Ak sa pozrieme na to, čo sa deje v Kanade, na hnutia v Európe, stovky tisíc ľudí v španielskych uliciach, uvidíme, že po prvýkrát od 19-teho storočia alebo začiatkov 20-teho storočia ľudia vychádzajú do ulíc vo veľkých počtoch bez skutočnej politickej štruktúry. Tieto hnutia neprevezmú moc. Ale sú znakom toho, že moc a rešpekt voči moci sa rozpadáva. Čo bude nasledovať? Môžu prejsť do úzadia. Ale myslím si, že je možné, že príde nová generácia, ktorá povie, my toto neakceptujeme. Takto môže nastať zmena. Nová generácia príde a povie nie, nie, nie. A postavia svoje životy na základoch tohto nie.“

Ale ako zdôraznili Saul a Wolin, žiadna z týchto masových mobilizácií nebude fungovať bez jadra profesionálnych organizátorov.

„Anarchia je nádherná myšlienka, ale niekto tie veci musí riadiť,“ povedal Saul. „A musí to byť riadené počas dlhého obdobia. Pozrite sa na vzostup a pád čínskych impérií. Po tisíce rokov to bolo o vzostupe a páde vodných systémov. Niekto musí spravovať vodný systém. V týchto moderných časoch musí niekto zabezpečiť elektrinu. Niekto musí zabezpečiť chod nemocníc.“

„Potrebujete profesionálnu alebo elitnú triedu oddanú hlbokej zmene,“ povedal Saul. „Ak chcete moc, musíte byť schopní udržať ju. A musíte byť schopní ju udržať dostatočne dlho na to, aby ste zmenili smerovanie. Neokonzervatívci to chápu. Oni boli vždy boľševikmi. Oni sú boľševikmi pravice. Ich metódy sú metódami boľševikov. Prevzali politické strany vnútorným prevratom. Vedecky zistili, čo potrebujú urobiť a v akom poradí zmeniť štruktúry moci. Robili to cez postupné fázy. A teraz zažívame výsledky tejto práce. Liberáli sedeli a písali nezrozumiteľné zákony a nudné politické práce. Neboli ochotní zapojiť sa do skutočného boja, ktorý vyhrala malá skupinka extrémistov.“

„Aby ste veci reformovali, musíte rozumieť moci“, povedal Saul. „Ak nerozumiete moci, zlikviduje vás chlapík, ktorý jej rozumie. Chýbajú nám ľudia, ktorí veria v spravodlivosť a zároveň rozumejú tvrdosti moci a politiky a tomu, ako robiť skutočné rozhodnutia. A tieto rozhodnutia sú často veľmi škaredé“.

Zdroj: Truth Dig

Preklad: FB/vtkvc

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára