utorok, 18. novembra 2014

Sloboda slova v podmienkach, v ktorých slová už nič neznamenajú

MARTIN K. | Nezávislí
Prirodzene zaniká strach zo slobodného slova, pretože je nepočúvané a bezbranné, je nezmyselným rozprávaním pre seba. Z pozície parlamentu a kapitálu je vždy žalovateľné z nezodpovednosti a slepoty voči podmienkam svojho vlastného vzniku, okamžite po kritike ekonomických základov spoločenského usporiadania.

Povrchná kritika socializmu sa v priestore slovenských médií premieňa na obligatórne orgie porovnávania, opakovania rozprávaní o ponížení a nedostatku. Preto je nevyhnutné porozumieť zamlčaným východiskám danej kritiky, aby sme oslabili legitimitu nedôsledných analýz predchádzajúceho spoločenského usporiadania.

Potlačovanie slobody slova a ulúpenie práva vyjadriť osobný názor sú nespochybniteľné pravdy popisujúce občiansku spoločnosť socializmu. Zároveň uvedené slobody údajne utvárali životodarné jadro demokratickej plurality blahobytného Západu. Vyvstáva preto otázka: Akým spôsobom kapitalizmus absorboval antagonistický element slobody vyjadrovania? Ako podlomil silu myslenia alternatívy? Odpoveď vyvstáva z analýzy socialistickej spoločnosti.

Zákaz slobodného vyjadrovania definoval socializmus, lebo existoval adresát výpovede, načúvajúci subjekt. Slovo sa mohlo prihovárať utláčanej triede, poukázať na tyranskú vládu, bolo nadané mocou podnietiť spoločenský prelom. Dejinný subjekt pozorne načúval samizdatom, pretože mal vedomie svojej neslobody a chcel ju prelomiť.

Západná spoločnosť zámerne a podvratne otupila pôsobnosť kritickej výpovede, silu myšlienkovej negácie jestvujúceho ekonomického usporiadania. Ponechaná sloboda slova tak nenachádzala prijímateľa, nenadobudla funkciu spoločnosť transformujúcej výpovede. Požiadavky environmentálnych a alternatívnych politických síl boli odvrhnuté nie vôľou majority spoločnosti, ale absenciou takejto sily. Individuálny ekonomický záujem každého jednotlivca vytvoril neúmyselnú a nechcenú kolektívnu konfiguráciu, zamedzujúcu kolektívnemu postupu. Sloboda slova bola lesklou dekoráciou a doplnkom ekonomického útlaku v kulisách všeobecného blahobytu a reklamou prisľúbeného šťastia.

Pretože, ak vyhlásime dominujúce ekonomické usporiadanie za prirodzené a dejinne nevyhnutné, ak aktívne zamedzujeme vzniku politických alternatív, ak verejnú diskusiu precízne tematicky a názorovo vymedzujeme, potom rozvraciame zmysel spoločenskej zmeny. Zároveň ak ekonomický egoizmus ustanovíme za východiskový prvok spoločenského systému, ak vedeckou metódou ospravedlňuje majetkovú nerovnosť, ak individualizmus vyvyšujeme nad spravodlivosť, potom v samotnom zárodku zadúšame zrod kolektívneho subjektu spoločenskej zmeny. (Pretože spoločenská zmena je utváraná výhradne triedou, nadindividuálnym celkom.)

Potom prirodzene zaniká strach zo slobodného slova, pretože je nepočúvané a bezbranné, je nezmyselným rozprávaním pre seba. Z pozície parlamentu a kapitálu je vždy žalovateľné z nezodpovednosti a slepoty voči podmienkam svojho vlastného vzniku, okamžite po kritike ekonomických základov spoločenského usporiadania. A poukázaním na vlastnú slobodu sa slovu zdôvodňuje jeho systematické obmedzovanie, vtesnávanie do vopred ohraničených foriem a zamlčiavanie pravdy.

Tak sa sloboda slova deformuje na slobodu rozprávania, zneškodneného a okradnutého o kritické pojmy a myšlienkové štruktúry. V protiklade k neslobode slova socializmu stála sloboda rozprávania kapitalizmu.

Uvedený stav bol umožnený neproblematickým vstrebaním a zvnútornením kapitalizmu vyhovujúcich kategórií definovania slobody majoritou spoločnosti. Ak slobodu kvantifikujeme objemom spotrebiteľských volieb, ak ju hodnotíme podľa miery výskytu individuálne definovaných práv na súkromný majetok a na základe nízkej legislatívnej regulácie prerozdelenia vytvoreného bohatstva, potom uplatňovanie slobody je zároveň procesom umocňujúcim dominanciu prevažujúcich politických a ekonomických síl nad jedincom.

Zápas o slobodu v socializme staval za primárnu požiadavku spoločenskú premenu, avšak v západných krajinách kapitalizmom definovaná sloboda neobsahovala žiadny myšlienkový protiklad k spoločenskej realite, iba výhradnú afirmáciu slobody trhu. A za stratu možnosti definovať autentické a vlastné kategórie slobody získali občania rozvinutých demokracií navýšenie životnej úrovne. Zámerne mocensky redukovaná sloboda výhradne na ekonomickú liberalizáciu taktiež legitimizovala oslobodenie krajín spod poddanstva plánovanému hospodárstvu. V súčasnosti však popísaným spôsobom delimitovaná sloboda odkrýva na globálnej úrovni svoj neľudský a utlačovateľský charakter, v pripravovanej zmluve TTIP nadobúda formu ekonomického vydierania celých štátov úzkym konzorciom nadnárodných korporácií.

Preto ak kritizujeme neslobodu vyjadrovania individuálnych názorov v socializme, je náležité vymedziť: V akých kategóriách je dnes definovaná sloboda vo verejnej diskusii a v akom rozsahu je daným spôsobom určená sloboda schopná generovať spoločenskú zmenu? Spoločenský diskurz stále rigidne zotrváva vo vnútených kategóriách povrchne definovaných ekonomických slobôd, pričom analýza spoločnosti prostredníctvom daných kritérií len upevňuje pôsobnosť vládnucich štruktúr. Avšak ideológia už nedokáže prekryť každodennú realitu: sloboda konkurencie sa premenila v útlak znižovania ceny práce, investičná sloboda nadobudla formu nevyhnutnosti doplácania na vznik pracovných miest, sloboda pohybu kapitálu vystavila globálny nedoplatok za nevydarené ekonomické špekulácie. Zisťujeme: dôležité nie je rozprávať, ale stanoviť východiská uvažovania.

Už otrepaným spôsobom nám redakcie rôznorodých periodík graficky paralelizujú ceny rôznych komodít, neúnavne pripomínajú nedostupnosť tropických plodov; vytvárajú odporné mýtické vtedy a podmanivé moderné teraz. Do komplexného porovnávania spoločenských systémov je však nevyhnutné včleniť parametre zohľadňujúce širšie aspekty, ako len egoisticky upriamený dostupný objem osobného konzumu. Diskusiu preto musíme obohatiť o celospoločenské kritériá: mieru prerozdelenia bohatstva, hĺbku environmentálnej zodpovednosti, úroveň subjektívnej pohody a medziľudskej vzájomnosti. Uvedené premenné by mali byť konštitutívnym rámcom uvažovania, nevyhnutným východiskom komparácie. No len za podmienky, ak nepodľahneme zvodu prenechať vymedzenie východísk spoločenskej diskusie výmenou za klamlivý prísľub tak dlho meškajúcej prosperity.

4 komentáre:

  1. sloboda vyjadrovania dnes nie je, nielen na pracoviskach ci verejnosti, ale propaganda , cenzura a manipulacia v mediach dosahuje neunosne rozmery, ale coje horsie mnohi zdebilizovani ludia ju hlcu a beru vazne.. pred 89 sme ju brali vacsinou s nadhladom a prirodzene filtrovali ...17. nov. vcera som musel prepinat cez slov.-ceske media, lebo to sa nedalo cely den vydrzat..uz som zacinal mal pocit ze do 89 sme tu zili ako v nejakom pravicovom sanatoriu typu Osviencim..vecerne TV noviny boli klincom na celodennej komedii..a to co stvarali moderatori v CT, to bolo cosi podobne, mozno az horsie...
    .
    Ps: neviete niekto co sa stalo s udajnym laviciarom Havranom ? ten chlap aj so svojim portalom a relaciou v STV sa zacina coraz viac podobat na Hriba..uz tam chodim coraz pomenej..citat tam jeho metafyzicko podobenstva a predstavy revolucii ci zmien mavanim karafiatmi, Kloosove verse ci Mesikove recepty Svetovej banky a utoku na Rusko ma uz nebavi..o zrusenych diskusiach a neochote uverejnovat ani slusne komentare pod blogmi ani nehovorim..ked vyhral Evo v Bolivii treti krat ani zmienka, nieto este o tom preco vlastne vyhral, ze to robi velmi dobre..pozrite co sa deje v Spanielsku, ani zmienka.. esteze aspon jednym komentarom spomenul ten rakusan tu Braziliu

    OdpovedaťOdstrániť
  2. ...Havran je jeden z mnohych trojskych konov v lavici...

    OdpovedaťOdstrániť
  3. ...strasne komplikovane...
    ...sloboda slova v kapitalizme je rovnaka iluzia, ako demokracia.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ok, mate zrejme pravdu...vcera som sa v tom utvrdil..pozeral som futbal a ked som po skonceni prepinal, narazil som na tu jeho diskusnu relaciu, z ktorej som stihol asi posl. 15-20min...je to fakt len dalsi suchoHríb...ak sa mozem opytat, koho ste mysleli tymi dalsimi trojanmi, aby som ich zaradil do virtualneho ignore listu a neminal cas ?

      Odstrániť