piatok, 12. decembra 2014

Nemecký minister zahraničia Steinmeier prehovoril o mocenskej budúcnosti Nemecka pred zástupcami biznisu

JOHANNES STERN | Wsws.org
Steinmeierov prejav bol pozoruhodný nielen vyslovením výzvy na získanie svetového vodcovstva pre Nemecko. Taktiež otvorene vyjadril imperialistický program. Podstatu tvorí záver, že vo svete, ktorý je čoraz viac zmietaný národnostnými konfliktami už nemôžu byť globálne záujmy Nemecka chránené len čisto ekonomickými prostriedkami, ale Nemecko sa musí naučiť viac spoliehať na zahraničnú politiku a vojenské sily.

Vo svojom úvodnom prejave na Ekonomickom summite usporiadanom Süddeutsche Zeitung vyzval nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier vedúcich predstaviteľov obchodu k podpore rastu Nemecka na úroveň svetovej veľmoci.

Stretnutie sa nekonalo v priestoroch luxusného Parkhotel v Düsseldorfe, ale v berlínskom hoteli Adlon. V publiku nesedeli Fritz Thyssen a Gustav Krupp von Bohlen und Halbach, ale Heinrich Hiesinger, generálny riaditeľ spoločnosti Thyssen-Krupp, a ďalší šampióni najvyšších kruhov nemeckého biznisu. A nakoniec, minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier nie je Adolf Hitler.

Napriek tomu, Steinmeierov prejav pripomínal Hitlerovu reč [Hitlers Rede vor dem Industrie-Club Düsseldorf] z 26. januára 1932, kedy sa prihovoril predstaviteľom Düsseldorfského Industriálneho spolku [Industrie-Club Düsseldorf]. Podobne ako Führer, aj Steinmeier priamo apeloval na predstaviteľov nemeckého biznisu v snahe získať ich podporu pre svoju politickú kariéru a tiež vládu pri presadzovaní militaristických tendencií v zahraničných vzťahoch. A to napriek nesúhlasu značnej väčšiny ľudí.

Steinmeierov program pripomína nemeckú túžbu po moci, o ktorej sa verilo že je už iba spomienkou. „Nemecko by malo viesť Európu, aby viedlo svet, poeurópštiť Rusko a multilateralizovať USA“. Steinmeier vyslovoval tieto požiadavky citujúc esej zverejnenú niekoľko mesiacov na oficiálnych stránkach Ministerstva zahraničných vecí. Dodal, že to „Nie je ľahká úloha!“.

Dôsledky týchto slov sú neklamné. Nemecko sa vracia k agresívnej zahraničnej politike podobným postupom ako v prvej polovici 20. storočia. Nemecké elity dnes ako svoju úlohu opäť vidia ovládnutie Európy, aby krajina dosiahla status svetovej veľmoci. Dnes, rovnako ako predtým, tento program nemeckého imperializmu znamená konflikt s Ruskom a Spojenými štátmi.

„Poeurópštiť Rusko“ neznamená nič iné, než vnútiť mu postavenie podriadenej krajiny, ovládanej Nemeckom. „Multilateralizácia USA“ zas znamená spochybnenie Spojených štátov v role svetového hegemóna. Inými slovami, nemecká zahraničná politika sa bude v budúcnosti čoraz viac rozvíjať v opozícii k mocnostiam, proti ktorým viedla dve svetové vojny.

Po zločinoch nacistického režimu sa nemecké elity, aspoň doteraz, snažili prezentovať svoj program tretieho pokusu o „uchopenie svetovlády“ ako nevyhnutnú reakciu na geopolitickú situáciu. Každý deň sa „očakáva nemecká zainteresovanosť“ od našich „zahraničných partnerov“, ťažkal si Steinmeier v príjemnom prostredí hotela Adlon. Preto „požiadal početnú skupinu zahraničných expertov, aby formulovali svoje očakávania voči nemeckej zahraničnej politike“

Spomedzi mnohých reakcií, ktoré boli odpoveďou na túto žiadosť, Steinmeier zdôraznil len jednu. Tá nesie názov: Nemecký osud: viesť Európu, aby mohlo viesť svet. Bola napísaná profesorom pochádzajúcim z Indie, menom Kishore Mahbubani, ktorý pôsobí na Národnej Univerzite v Singapure, v štáte autoritársky riadenom jednou politickou stranou.

Daný text, spolu s ďalšími výzvami na zvýšenie agresivity nemeckej zahraničnej politiky, možno nájsť na stránkach pomenovaných „Review 2014“, ktoré spravuje Nemecké ministerstvo zahraničia. Na kľúčové požiadavky, ktoré formuloval Mahbubani reagoval Steinmeier stručne: „A viete, kto to povedal? Nie Francúz, nie Američan, napísal nám to indický profesor“.

Steinmeierov prejav bol pozoruhodný nielen vyslovením výzvy na získanie svetového vodcovstva pre Nemecko. Taktiež otvorene vyjadril imperialistický program. Podstatu tvorí záver, že vo svete, ktorý je čoraz viac zmietaný národnostnými konfliktami, už nemôžu byť globálne záujmy Nemecka chránené len čisto ekonomickými prostriedkami, ale Nemecko sa musí naučiť viac spoliehať na zahraničnú politiku a vojenské sily.

Ešte pred vyslovením ústredných myšlienok Steinmeier všetkých ubezpečil, že sa v žiadnom prípade nejedná o náhodu, keď „na konci tohto turbulentného roku 2014“ otvára kongres s „rozhodujúcou rečou o zahraničnej politike“. Počas „celej jeho politickej kariéry“ si nespomína na obdobie, kedy by nás medzinárodné krízy v takom počte, na toľkých miestach a tak rozdielnych podstát simultánne sužovali tak, ako je tomu dnes.

Nemecký minister zahraničia vykreslil globálnu situáciu, ktorá silne evokuje svet pred druhou svetovou vojnou. Svet, v ktorom pretrváva „boj o vplyv a nadvládu“, kde „je kríza normálna“, do popredia vystupujú jasné „trhliny a rozdiely“ a „upierame pohľad na rastúce rozdiely medzi štátmi, ľuďmi a kultúrami“. Dokonca aj „pri rokovaniach s našimi najbližšími partnermi, najmä Spojenými štátmi“ vo „verejnej debate dominujú rozdiely, nie spoločné záujmy“.

Ekonomický „návrat k silnejším národným hraniciam“ je viditeľný od krízy v roku 2008. Tento vývin je výzvou pre ekonomickú aj zahraničnú politiku, najmä pre Nemecko. Z toho dôvodu „recesia globalizácie“ ohrozuje „ekonomiku zameranú na export“, zatiaľ čo „rastúce protiklady“ podkopávajú úsilie a „nástroje diplomatov“.

Steinmeier dospel k záveru, že v záujme veľkého biznisu je podpora agresívnejšej zahraničnej politiky aj v tom prípade, ak by priniesla krátkodobé hospodárske nevýhody.

„Prvý krok k oživeniu“ pochádza z „vedomia tých, ktorí vedia, že my Nemci nemôžeme ostať pasívni voči kríze svetového poriadku! Tam kde môžeme, musíme my - politickí predstavitelia a lídri biznisu - prebudiť nás Nemcov zo spánku izolujúceho myslenia a pocitov komfortu!“. Tí, ktorí takto pochopia situáciu, musia taktiež „urobiť ďalší krok: Ako krajina s najväčšou infraštruktúrou závisíme na mierovom a na pravidlách založenom poriadku vo svete, a v prospech toho musíme aj zakročovať! Nielen v Európe, ale na celom svete...“.

Steinmeier spravil dojem na zástupcov veľkého biznisu tým, že vzostup Nemecka ako globálnej veľmoci nemožno dosiahnuť len prostredníctvom pokojného obchodu: “Samotná ekonomická globalizácia nie je zárukou rovnakých politických záujmov...! Viac BMW v uliciach Moskvy a viac fabrík VW vo veľkomestách Číny nutne nevedie k otvorenejším politickým záujmom.”

Biznis sa preto musí podieľať na sankciách uvalených Západom voči Rusku. “Svojim pripojením Krymu a krokmi na východnej Ukrajine,” Rusko spochybnilo “medzinárodné právo a poriadok založený na určitých pravidlách” a tak “porušilo základy ako našej bezpečnosti, tak blahobytu”. Západné mocnosti reagovali sankciami, “ktoré nás tiež stáli ekonomické náklady”. “Cena za permanentne ohrozenú Európu” bola, však, “omnoho väčšia”, a sankcie preto boli “tiež v dlhodobom záujme biznisu,” povedal Steinmeier.

Zároveň zdôraznil, že cieľom sankcií by nemalo byť “ekonomické podmanenie si Ruska”. To by bolo extrémne nebezpečné. “Destabilizované, či dokonca kolabujúce Rusko je pre nich i ostatných omnoho väčšie riziko. Každý, kto tak hovorí, robí európskej bezpečnosti medvediu službu.”

Steinmeier dodal: “Tí, ktorí vravia: ´Skončili sme s nimi´! môžu z niektorých miest obdržať potlesk – no reálne sa od nich nemôžeme odpojiť! Stále si pamätám, ako na začiatku ukrajinskej krízy, kanadský minister zahraničia na jednom stretnutí povedal: ´Teraz sa musíme rozhodnúť, či je Rusko priateľ alebo nepriateľ´. Povedal som mu: ´V Kanade sa možno môžete pýtať takto. Pre Európu ostane Rusko veľmi veľkým susedom a bude mať buď dobrý alebo zlý vplyv na náš vývoj.´”

Bol to do čí bijúci úder na Spojené štáty. Steinmeier menoval Kanadu, no v skutočnosti kritizoval Washington, ktorý v konflikte s Ruskom zaujal najagresívnejší kurz. Ich menší imperialistický sused Kanada podporuje zahraničnú politiku USA, ktorá je pripravená riskovať otvorenú vojenskú konfrontáciu s Ruskom s cieľom priniesť zmenu režimu v Moskve.

Nemecko chce zo svojej pozície dostať Rusko do defenzívy, no nechce úplný kolaps svojich bilaterálnach ekonomických vzťahov. Zároveň (ešte) nie je pripravené sa otvorene postaviť Spojeným štátom. No začína samostatnejšie a sebavedomejšie sledovať svoje imperialistické záujmy voči iným mocnostiam. Steinmeier nenechal nikoho na pochybách, že rovnako ako v minulosti, to zahŕňa použitie vojenskej sily a vojny.

Celá reč celkom jasne prezrádza, že vládnuce elity v Nemecku už nie sú ochotné schovávať sa za kadejaké „princípy“, alebo obmedzenia, ktoré boli nútené prijať po porážke v druhej svetovej vojne. Chystajú sa zaviesť novú zahraničnú politiku na úkor nemeckého ľudu.

Na záver svojho vystúpenia citoval Steinmeier prieskum realizovaný spoločnosťou Körber Foundation. Daný prieskum sa Nemcov pýtal, či by Nemecko malo silnejšie vstúpiť do medzinárodného diania. Iba 38% súhlasilo, zatiaľ čo 60% odpovedalo „Nie, pokračujme v držaní sa bokom“.

Minister zahraničia to komentoval takto: „Toto je rozdiel medzi vonkajšími očakávaniami a vnútornou pripravenosťou, dámy a páni, ktorý musíme riešiť. Ak by som mal byť úprimný, keby som bol inžinier nemohol by som s čistým svedomím postaviť most cez takýto záliv. Ako politik tak musím urobiť! A budem šťastný - a ak sa nemýlim v mojej prezentácii, tak je to aj vo vašom záujme - ak mi v tom nemecká obchodná elita trošku pomôže! Mnohokrát ďakujem.“

To, čo Steinmeier navrhuje, je spojenectvo štátu a veľkého kapitálu proti obyvateľstvu, ktoré je v drvivej väčšine nepriateľské voči novému vojnovému kurzu Nemecka. Takéto spojenectvo, spájajúce bohatých a mocných proti väčšine, je hlboko nedemokratické. Po hrozných skúsenostiach dvoch svetových vojen je odpor voči vojne hlboko zakorenený, a to najmä v Nemecku. Napriek tomu, sa vládnuce elity rozhodli navrátiť k politike vojny, a vnútiť ju obyvateľstvu.

Keď Steinmeier skončil, zožal v sále hotela Adlon búrlivý potlesk.

(Krátené)
06.12.2014
Zdroj: Wsws.org

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára