nedeľa, 14. decembra 2014

Nové európske ľavicové strany môžu naplniť sny roku 1968

SRECKO HORVAT | The Guardian
Pre Syrizu v Grécku, Podemos v Španielsku, či Zjednotenú ľavicu v Slovinsku, je moc reálnou možnosťou: ak vydržia dlhú cestu inštitúciami

V poslednom filme Costasa Gavrasa, Kapitál, je krásna scéna. Na rodinnej večeri sa generálny riaditeľ veľkej francúzskej banky dostane do hádky so svojim strýkom, ľavičiarom roku 1968, ktorý svojho synovca obviní zo zadĺženia obyvateľov Európy a zničenia krajín. Mladý bankár odpovie: „No mal by si byť rád.“ Zmätený strýko sa ho opýta: „Prečo?“ „Pretože plním tvoje detské sny.“ „Moje detské sny?“ „Vy ľavičiari ste chceli internacionalizmus, my ho máme. Peniaze nepoznajú hranice.“ No zdá sa, že globálne financie by sa mohli ocitnúť na hranici tejto slobody a čoskoro nejakým hraniciam čeliť – prinajmenšom ak veríme posledným prieskumom zo Španielska, Grécka a Slovinska.

Tie ukazujú, že vedúcou stranou v Španielsku je dnes Podemos. Najnovšia ľavicová strana Európy pred deviatimi mesiacmi ani neexistovala, no ak by sa voľby konali dnes, dostala by 27% hlasov.

V Grécku je najpopulárnejšou stranou Syriza, s 11% náskokom pred Novou demokraciou, liberálne-konzervatívnou stranou vládnej koalície. Ak by sa predčasné voľby konali vo februári, niet pochýb o tom, že by Syriza bola konečne schopná vytvoriť vládu.

A vo Slovinsku je Zjednotená ľavica treťou najpopulárnejšou stranou. Rovnako ako Podemos bola založená len pár mesiacov pred poslednými európskymi voľbami a má podporu ostatných ľavicových strán v Európe, ako je Syriza.

I keď tieto prieskumy dávajú nádej tak dlho potrebnej zmene v politike Európe, všetky tieto ľavicové strany čelia prinajmenšom dvom vážnym výzvam, ktorými si môžu udržať masovú podporu.

Prvú by bolo možné zhrnúť ako otázku organizácie. I keď všetky vzišli z protestných hnutí (15-M v Španielsku, Námestie Syntagma v Grécku), ich rastúca popularita spočíva predovšetkým v charizmatických lídroch – Alexisovi Tsiprasovi (Syriza), Pablovi Iglesiasovi (Podemos) a Lukovi Mesecovi (Združena Levica). I keď heslom horizontálnych protestných hnutí bolo „táto revolúcia nebude mať tvár“, vlnou, ktorá poslúžila úspechu nových ľavicových strán je práve rozpoznateľná tvár. Výzvou, ktorej teraz čelia, je ako preklenúť rozdiel medzi horizontalitou („priamou demokraciou“) a vertikalitou („straníckou politikou“); ako prekonať tento tradičný problém celej ľavicovej politiky a dať do praxe -v kontexte zastupiteľskej demokracie- princíp „radikálnej demokracie“?

Nie prvýkrát sa ľavica ocitá na takejto nebezpečnej križovatke. Ide o to, čo študentský líder Rudi Dutschke v 1967 nazval „dlhým pochodom inštitúciami“ - čo o 13 rokov neskôr viedlo k založeniu nemeckej Strany zelených. Je prekvapením, že je to práve Joschka Fischer, jeden z lídrov Zelených a ľavice ´68 roku, kto dnes považuje Tsiprasa za veľmi nebezpečného, keďže „je schopný zatiahnuť iné krajiny na nebezpečné ľavicové cestičky“, ktoré „by boli pre EÚ osudové“?

Ďalšou veľkou výzvou je otázka štátu. Čím bližšie sa ľavicové strany dostanú k moci, tým viac obvinení počúvame, že už viac nie sú dosť radikálne. Čím väčšia je možnosť na to, aby vytvorili nové vlády, tým viac sú obviňovaní z toho, že sú „sociálni demokrati“. Zdá sa, že sa sociálna demokracia opäť stala tým veľkým zlým vlkom.

Nové ľavicové strany čelia tomuto protikladu: aj keď veľmi dobre vedia, že sociálny štát bol historickým kompromisom medzi prácou a kapitálom, sú nútení bojovať za sociálny štát, pretože to je posledná obrana zdravotného systému, vzdelania, dôchodkov, sociálnej istoty. Takže otázkou je: ako sa vyhnúť chybám nemeckých Zelených či britskej tretej cesty? Ako zachovať to najlepšie zo sociálneho štátu a znova nepadnúť do pasce posilnenia kapitalizmu?

Ak sa predpovede, že sa Syriza stane prvou naozaj ľavicovou vládou v Európe, budúci rok naplnia, test jej úspechu by mohol pripomínať scénu z filmu Kapitál, no rozhovorom medzi Fischerom a Tsiprasom. Keď ľavičiar ´68 roku obviní gréckeho lídra z toho, že „obracia iné krajiny na nebezpečné ľavicové cestičky“, nemohli by sme si predstaviť Tsiprasa, ako odpovedá: „No mal by si byť rád.“ Keď zmätený Fischer odpovie „Prečo?“, Tsipras by jednoducho odpovedal: „Pretože si plním svoje detské sny.“

8 komentárov:

  1. Strašne sa tešíte z nejakých nových zahraničných ľavicových strán, ale akú majú kvalitu to už nikto nevie.
    Trocha mi to pripomína ako bedákali českí voliči na Morave, že čo by oni dali za to, keby mali takého Fica ako majú slováci.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Máte pravdu, načo o tom vôbec písať, keď nevieme akú majú kvalitu. Radšej treba predpokladať, že za veľa nestoja a nadávať si popod nos. Nech si Grécko a Španielsko idú ako doteraz, lebo schopná alternatíva neexistuje a ak by existovala, tak by ste o nej vedeli, lebo na to máte nos.
      (kto ste?) PT

      Odstrániť
  2. marián vitkovič14. decembra 2014, 19:18

    ... otázka dnes nestojí tak či tieto strany majú potenciál ísť v popularite hore , ale skor - aký majú potenciál niečo reálne zmeniť v rámci dnešného stavu " zastupiteľskej dem/bil/okracie " " around the globe " a v EU osobitne ... Takže asi takto : 1. tá " nová " Zjednotená ľavica v Slovinsku sa k nejakej účasti na vláde ešte dlho- dlho nedostane - Strana Mira Cerara tam stále spoľahlivo hrá lokálneho krízového " Babišo- Fico- Procházku ... " a v pohode ešte porastie ako " spasiteľ " k 40 % ... 2. o nejakom reálnom ekonomickom programe " Podemos" v ESP som ešte nikdy nič nepočul/ nečítal ... momentálne to len " prekvasuje hore- dole " ako napokon všetko v tejto dnes totálne / i rozumovo/ zdevastovanej " DonQuijotárni " ... 3. Tsipras a SYRIZA majú reálnu šancu eventuálne predčasné voľby po nezvolení prezidenta vyhrať a - v podstate majú najlepšie " natrénovaných " vlastných i exilových anti-austerity ekonómov ...mám však nedobrý tušák že celé toto je zo strany EU- oligarchie a ich politických pimpov v podstate jasne predkalkulovaný " collateral damage " - Eurozóna prípadný vyhadzov/odchod Grécka ustojí a hlavne - zasa získa čas - dokonca to bude vydávané za super " stabilizačno- rozvojový ozdravný krok " - navyše ked sa s Tsiprasom and comp. " nebudú mocť nijako dohodnúť " po takýchto jeho i tu Jóbovo okomentovaných radikálnych nápadoch/prísľuboch :

    http://echo24.cz/a/wZTUL/prvni-zeme-eura-pod-vladou-neokomunistu-s-oligarchy

    ... a kedže " bláznivý " Bepe Grillo s jeho MS5 a s Lega Nord plánuje referendum o vystúpení Talianska z Eurozóny tak že ho zrealizuje ausgerechnet na Silvestra 2015 / ?!? / ... - záver je jasný - další rok pre Európu v " prdeli lokálno- globálnych oligarcho hrátok ... " ... Leda že by ich niečo/niekto " kompletne odrbkal/o" , hehe , he, hehehe ... Never say never ... and never say die ... ! :

    http://youtu.be/ICI0jX68YsE

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Pán Vitkovič, bude ta petícia za referendum ?

      Odstrániť
    2. marián vitkovič14. decembra 2014, 20:24

      referendum - si odpovedám samokomentom , haha - ...." Anonymný " a všetci čo sa na to pýtate - áno , bude petícia, referendum a - kadečo ešte ... áno- fcb mi ešte nezrušili, etc. ... vážení - majte strpenia - " dáme to len raz - ale na plné gule " ... šak inak to ani nevieme !

      Odstrániť
    3. Diki, už som myslel, že to padlo.

      Odstrániť
  3. Pragmatičnost strany Podemos, její promyšlená mediální strategie a neustálá zpětná vazba, kterou strana dostává od sociálních hnutí, jí umožňují být v kontaktu s realitou obyčejných lidí, ale také ji ženou k velkému politickému vítězství. V nejasných dobách, kdy staré už odumřelo, ale nové se ještě nezrodilo, však vznikají i politická monstra. Zásadní otázka dneška spočívá v tom, jestli se strana Podemos stane politickým nástrojem, který přeskupí demokratickou strukturu, nebo nástrojem, který bude asistovat u zrození nového monstra. http://a2larm.cz/2014/11/spanelska-zkratka-ke-zmene-rezimu/

    The pro-capitalist economic programme now presented by Podemos exposes the criminal role played by IA. In a recent statement, after expressing reservations about the bureaucratic structure that was imposed at the founding congress and the way it was marginalised by the Iglesias faction, IA conceded it would “adapt to the new framework” and “continue to work as loyally as we have until now, doing everything in our power to ensure that we can win the elections … to transform society and not disappoint the hopes that millions of people are placing in us.” http://www.wsws.org/en/articles/2014/12/09/pode-d09.html

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. marián vitkovič14. decembra 2014, 20:18

      ... prepáčte , ale španielom može byť predchádzajúcich 6 rokov a minimálne nasledujúcich 6 kompletne na labe či Podemos a hocikto iní tam " budujú neviem aké /ne/vycifrované otvorené či byrokratické štruktúry ... či s Iglesiasom , či so Sanchom Panzom či nejakou Esmeraldou de Estoril ... " / ! / ... Ja neviem - aspoň toto si treba prebehnúť - toto je v podstate " čistý/ jednoduchý mainstream " - Ed Hugh - bývalý investičný bankár v ESP z GB sa už na to " nemohol pozerať " , začal blogovať a už tuším i knihy vydáva , napokon - tá jeho stránka je plná " skvelých príbehov štrukturálnych reforiem " , bude fajn ked si to ktokoľvek prekliká celé, má čo robiť do Silvestra ani neviem ktorého roka ... Best regards :

      http://spaineconomy.blogspot.sk/search?updated-max=2014-09-11T11:31:00%2B02:00&max-results=3

      Odstrániť