streda, 28. januára 2015

Auschwitz: krátke dejiny najväčšieho masového vraždenia v dejinách ľudstva

GEORGE ARNETT | The Guardian 
V deň 70. výročia oslobodenia Auschwitzu, kedy sa ho pamätníci chystajú navštíviť, prinášame krátke dejiny najväčšieho masového zabíjania na jednom mieste

27. januára 1945 vstúpili sovietski vojaci bránami komplexu koncentračného tábora Auschwitz na juhovýchode Poľska. Oblasť bola vyprataná práve deň predtým. Tým skončilo najväčšie masové vraždenie na jednom mieste v dejinách ľudstva.

O presných číslach sa stále debatuje, no podľa amerického pamätného múzea holokaustu nemecké jednotky SS zabili prinajmenšom 960 000 z 1,1-1,3 milióna Židov deportovaných do tábora. Ostatné obete činili približne 74 000 Poliakov, 21 000 Rómov, 15 000 sovietskych vojnových zajatcov a minimálne 10 000 ľudí iných národností. V Auschwitzi zomrelo viac ľudí ako v akomkoľvek inom nacistickom koncentračnom tábore a zrejme akomkoľvek tábore smrti vôbec.

Sovietske jednotky našli príšerné dôkazy o tejto hrôze. V tábore našli asi 7000 ešte živých, na smrť vyhladovaných väzňov. Objavili aj milióny kusov šatstva patriaceho mužom, ženám a deťom, spolu s 6350 kg ľudských vlasov. Pamiatkové múzeum Auschwitzu drží viac ako 100 000 párov topánok, 12 000 kusov kuchynského riadu, 3 800 kufrov a 350 pruhovaných táborových odevov.

Prvá nacistická základňa v Auschwitzi, pomenovaná podľa neďalekého sliezskeho mesta Oświecim, bola založená v máji 1940, 37 míľ západne od Krakova. Dnes známa ako Auschwitz I pokrýva táto oblasť 40 štvorcových kilometrov.

V januári 1942 sa nacistická strana rozhodla začať „Konečné riešenie“. Tábory vytvorené výlučne na vyhladenie Židov boli vybudované predtým, no rozhodnutie sformuloval generálporučík SS Reinhard Heydrich vo svojej reči na konferencii vo Wannsee. Vyhladzovací tábor Auschwitz II (či Auschwitz-Bikernau) bol otvorený toho istého roku.

S jednotlivými časťami oddelenými ostnatými drôtmi mal Auschwitz II najväčšie osadenstvo väzňov zo všetkých troch hlavných táborov. V januári 1942 bola postavená prvá komora, ktorá používala smrtiaci cyklón B. Túto budovu nepovažovali za nedostatočnú na zabíjanie v tej miere, akú chceli nacisti, a boli preto postavené ďalšie štyri komory. Tie potom používali na systematickú genocídu až do novembra 1944, dva mesiace predtým, ako bol oslobodený tábor.

Pokiaľ ide o hrôzy Auschwitzu I, nie je to všetko. Bolo to tiež miesto, kde sa vykonávali nechutné medicínske experimenty na židovských a rómskych väzňoch, vrátane kastrácie, sterilizácie a testovania dopadov nákazlivých chorôb. Neslávny „anjel smrti“, kapitán SS dr. Josef Mengele, tu bol jedným z praktikujúcich lekárov. Jeho špecifickým záujmom bolo experimentovanie na dvojčatách.

Podľa čísel sprostredkovaných americkým pamiatkovým múzeom holokaustu bol Auschwitz miestom väčšiny úmrtí (1,1 milióna) zo všetkých šiestich vyhladzovacích táborov. Podľa týchto odhadov bol Auschwitz dejiskom prinajmenšom jedného z celkovo šiestich úmrtí počas holokaustu. Jediným táborom s porovnateľnými číslami bola Treblinka na severovýchode Poľska, kde sa predpokladá, že zomrelo okolo 850 000 ľudí.

Tretí tábor, Auschwitz III, taktiež zvaný Monowitz, bol otvorený v októbri 1942. Bol prevažne používaný ako základňa pre väznených robotníkov pracujúcich pre nemeckú chemickú továreň IG Farben. Podľa pamiatkového múzea Auschwitz-Birkenau sa odhaduje, že tu zomrelo okolo 10 000 pracujúcich. Keď boli vyhlásení za neschoppných práce bola väčšina zavraždená fenolovou injekciou do srdca.

SS začali evakuovať tábor v polovici januára 1945. Okolo 60 000 väzňov bolo nútených pochodovať 30 míľ na západ, kde mohli nastupovať na vlaky do iných koncentračných táborov. Americké múzeum na pamiatku holokaustu odhaduje, že počas cesty zomrelo 15 000 ľudí, s tým, že nacisti zabili každého, kto zaostával.

Predpokladá sa, že v Auschwitzi slúžilo viac ako 7000 nacistov, no len niekoľko stoviek z nich bolo stíhaných za zločiny tam spáchané. Hľadanie spravodlivosti neprestalo, keďže nemeckí predstavitelia spravodlivosti v roku 2013 vyhlásili, že prežilo 30 predstaviteľov Auschwitzu, ktorí by mali čeliť stíhaniu.

Zdroj: The Guardian

1 komentár:

  1. staci raz vidiet, ako 100x pocut..navsteva tohto sanatória bude silnym zazitkom aj o dalsich 70r..P.

    OdpovedaťOdstrániť