piatok, 20. februára 2015

Kto koho vydiera? Všetko je to o nátlaku

MARK WEISBROT | Huffington post
Schäuble vie veľmi dobre, že to nie sú „trhy“ kto rozhodne o tom, koľko kapitálu potečie do gréckeho bankového systému ak sa nepodarí obnoviť program Troiky, ktorý vyprší 28. februára. Vie, že je na krokoch Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá rozhodne o tom, ako budú reagovať banky. Jeho očividná hrozba sa podobá gangsterovi, ktorý vydiera majiteľa obchodu, a pritom sa tvári že nevie, kto je zodpovedný za vandalizmus, ktorý postihuje podniky, ktoré nezaplatia luze.

Na obálke časopisu The Economist zo 6. februára je soška milétskej Venuše mieriacej revolverom, s titulkom „No tak, Angela, rob čo ti vravím“. V prevrátenom svete vydavateľa ohrozuje Grécko Európu, alebo prinajmenšom Nemecko. Naozaj?

V pondelok 16. februára európski predstavitelia „dali Aténam ultimátum: pristaňte na dohodu do piatku, aby sa mohlo pokračovať v ozdravnom programe alebo riskujte odoprenie financií, ktoré krajina potrebuje, aby sa vyhla defaultu,“ píše The New York Times.

Potom tu je Wolfgang Schäuble, nemecký minister financií a vytrvalý podporovateľ nepodarenej politiky škrtov, ktorá Grécku priniesla šesť rokov hospodárskeho poklesu. 11. februára podľa Financial Times „zlovestne naznačil, že koncom mesiaca by si grécky plán vzdania sa záchranného balíčka mohol privodiť tvrdú odozvu finančných trhov.“

„Nebol by som si istý tým, ako by sa s tým bez nejakého programu vysporiadali finančné trhy – no možno to on (grécky premiér Alexis Tsipras) vie lepšie.“

Schäuble vie veľmi dobre, že to nie sú „trhy“ kto rozhodne o tom, koľko kapitálu potečie do gréckeho bankového systému ak sa nepodarí obnoviť program Troiky, ktorý vyprší 28. februára. Vie, že je na krokoch Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá rozhodne o tom, ako budú reagovať banky. Jeho očividná hrozba sa podobá gangsterovi, ktorý vydiera majiteľa obchodu, a pritom sa tvári že nevie, kto je zodpovedný za vandalizmus, ktorý postihuje podniky, ktoré nezaplatia luze.

A nie sú to len platby, ktorými vydiera Grécko, ale tiež záväzok transformovať grécku ekonomiku v niečo, čo voliči nikdy nechceli. Medzi „reformami“, na ktorých Schäuble trvá, sú opatrenia, ktoré ďalej oslabia vyjednávaciu moc pracujúcich. Tie zahŕňajú ústup od celopriemyselného kolektívneho vyjednávania až po negociácie na úrovni firiem, čo by zjednodušilo kolektívne prepúšťanie a legalizovalo výluky práce [obmedzenie alebo prerušenie výplaty miezd] (momentálne v Grécku nelegálne).

Zdá sa, že to mnohým pozorovateľom nedochádza, no celé sa to týka toho, že európski predstavitelia používajú donucovacie prostriedky na dosiahnutie politických, ako aj ekonomických cieľov. To je dôvod, prečo sa títo ľudia neuspokojili so spoľahnutím sa na svoju obrovskú vyjednávaciu moc a hrozby ekonomických presunov, ktoré by nasledovali po Gréckom opustení eura. Namiesto toho boli proaktívni: ECB 4. februára vyhlásila, že už viac nebude prijímať grécke vládne dlhopisy ako záruku. Šlo o cielenú snahu zničiť grécke finančné trhy a zvýšiť tok kapitálu, aby bola Syriza donútená ku kapitulácii tak rýchlo, ako je to len možné.

Podľa všetkého jestvujú v Troike podstatné rozdiely. Podľa tlačových správ spochybňoval prezident Európskej komisie Jean-Claude Juncker postoj nemeckej kancelárky Angely Merkelovej v otázke úsporných opatrení.

Stručne povedané, Syriza, ktorá sa rozhodla ostať v eurozóne, nemala veľa možností než sa pokúsiť zmeniť svoj boj na boj európsky, aby si tak vynútila zmeny v politike celej eurozóny. Vzhľadom na to, že úsporné opatrenia zlyhali nielen v Grécku, ale takmer v celej eurozóne, je to možné – a v súčasnosti ide o jednu z najväčších obáv európskych predstaviteľov.

Ich ďalšou obavou samozrejme je, že Grécko bude nútené euro opustiť. Zvykne sa uvádzať, že by to mohlo spôsobiť nejaký druh európskeho finančného kolapsu, no to sa nezdá byť pravdepodobné. Oveľa pravdepodobnejšie je, že sa Grécko po počiatočnej finančnej kríze zotaví omnoho rýchlejšie ako jeho susedia a ostatní budú chcieť odísť tiež.

To je ďalší dôvod prečo je nátlak tak dôležitým prvkom. Ak chcete byť účinný, musí ísť nátlak za súčasnú krízu a predstavovať hrozbu chaosu ešte aj po (v súčasnosti stále nepravdepodobnom) odchode Grécka z eura. (Mafia neohrozuje len vás, ale aj vašu rodinu potom, ako budete mŕtvy.) To bolo súčasťou hrozieb voči Argentíne v rokoch 2001 a 2002 ešte aj po jej defaulte a devalvácii. Zdieľaným názorom, ktorý sa objavoval fakticky vo všetkých hlavných médiách, bolo, že problémy Argentíny boli len začiatkom a že utrpenie ešte len príde. Ako sa ukázalo, Argentínu zastihla vážna finančná kríza a recesia iba na dobu troch mesiacov. Po tom, ako bola oslobodená od úsporných opatrení MMF začala s veľkým oživením, v ktorom počas najbližších šiestich rokov narástlo HDP o 63 percent.

Grécko by malo mimo eurozónu omnoho lepšiu pozíciu pre ekonomické oživenie než akú mala Argentína po devalvácii a defaulte. Argentíne sa nedostalo žiadnej vonkajšej pomoci; naopak, multilaterálne inštitúcie vyčerpali z ekonomiky peniaze v roku 2002. Grécko možno nebude potrebovať žiadnu vonkajšiu pomoc, keďže má prebytok bežného účtu. A ak by potrebovalo, podľa tlačových správ mu Rusko (s 380 miliardami dolárov rezerv) a Čína (s 3,9 biliónmi dolárov rezerv) ponúkli pomoc. Množstvo peňazí, ktoré by si Grécko mohlo potrebovať požičať by pre Čínu bolo zanedbateľné a veľmi malé pre Rusko.

Takže nátlak Európy by sa dostal do hry aj v prípade odchodu. Európski predstavitelia by sa mohli pokúsiť zablokovať obchodné úvery (to bola ďalšia hrozba pre Argentínu) alebo inak zablokovať grécky finančný systém. Mohli by sa pokúsiť tlačiť na Čínu a iné krajiny, aby im neposkytovali úvery. No je nepravdepodobné, že by uspeli v izolácii Grécka, a nie je jasné, či by sa im v Európe dostalo politickej podpory pre tento typ pomstychtivosti.

Nateraz sa nezdá, že by nátlak pôsobil na Grékov zastrašujúco. Minister financií Yanis Varoufakis v pondelok jasne povedal, že neprijímajú ultimáta. Tsiprasova popularita dosahuje 75 percent, vrátane 42 percent tých, ktorí v januárových voľbách volili vtedajšiu vládnucu stranu. Je to víťazstvo demokracie pre Grécko, a Európu.


Zdroj: The Huffington Post

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára