nedeľa, 8. februára 2015

Prestaňte tlačiť na Syrizu. Nemôžeme si dovoliť ďalší zlý obrat v Európe

SONY KAPOOR | The Guardian

Grécko malo odviesť pozornosť od krízy eurozóny, no politický priestor sa teraz zmenšil na úroveň, kedy je ťažké predložiť rozumnú hospodársku politiku

Po tom, ako Syriza vyhrala Grécke voľby na platforme odmietnutia škrtov uvalených Troikou, sa eurozóna dostala na ďalšie rázcestie. Dúfajme, že sa opäť nevyberie zlým smerom.

Tlačenie na Syrizu a ďalšie ponižovanie Grécka, čo je očividne stratégiou Nemecka a iných mocností v EÚ, by mohlo byť ďalším stebielkom, ktoré napokon zlomí eurozóne väz. Väčšina Nemcov je proti akýmkoľvek ústupkom Grécku, dokonca aj napriek tomu, že podpora Alexisa Tsiprasa v Grécku po jeho zvolení a boji za zníženie dlhu narástla. Politický priestor v eurozóne sa zmenšil do bodu, kedy už nemusí byť možné zaviesť rozumnú ekonomickú politiku. Aké zlé rozhodnutia sme vykonali? Ako si tentokrát môžeme vybrať rozumne?

Po vypuknutí krízy trvali lídri EÚ na národných riešeniach toho, čo v podstate bol európsky problém: krehkosť mnohých celoeurópskych bánk. To potom zvýšilo konečný účet, pretože krajiny odmietli zaťať zuby a oneskorene priznali, že ich banky boli na mizine.

A keď sa aj samotní lídri dostali doma pod paľbu kritiky za záchranu bánk peniazmi daňových poplatníkov, odvrátenie pozornosti na fiškálne problémy Grécka bolo darom z nebies. Veľa severoeurópanov podporovalo naratív o „lenivých Grékoch“, ktorí boli „fiškálne rozhadzovační“.

I keď mnohí uznávali neudržateľnosť Gréckeho dlhu, intenzívny lobbing nemeckých a francúzskych bánk vlastniacich veľké množstvo Gréckych dlhopisov znamenal vetovanie tak potrebnej reštrukturalizácie dlhu. Podmienkou finančnej pomoci Grécku bolo nanútenie zle navrhnutého programu. Šlo v podstate o záchranu európskych bánk na úkor gréckych občanov a európskych daňových poplatníkov.

Čo je horšie, naratív o „lenivých Grékoch“ a „fiškálnej kríze“ propagovaný Nemeckom a inštitúciami EÚ vytlačil z pozornosti realitu neliečenej bankovej krízy.

Írsku, ktoré sa neuvážene zaručilo za platobnú neschopnosť svojich bánk, bolo ECB zakázané preniesť straty na držiteľov dlhopisov bánk. Súkromný dlh sa stal verejným a banková kríza sa stala fiškálnou. Aj keď najväčším problémom v krajinách ako Španielsko bola neschopnosť vyliečiť a reštrukturalizovať banky, s viacerými sa zaobchádzalo akoby by boli fiškálne nezodpovedné a boli im predpísané úsporné opatrenia.

Ako postupovala neistota bánk a fiškálne škrty, ktoré viedli eurozónu do hlbokej krízy, naratív o „fiškálnej kríze“ sa naplnil, pričom kvôli záchrane bánk a kolabujúcim HDP narástla miera dlhu k HDP. Problém ešte umocnila Angela Merkelová a Nicolas Sarkozy hroziaci vytlačiť Grécko z eurozóny, čo na oplátku primälo trhy spochybňovať životaschopnosť jednotnej meny a spustilo paniku, ktorá sa v Španielsku a Taliansku dostala na rekordnú úroveň.

A takto začala klesajúca špirála veľmi zle diagnostifikovaného a zámerne zle odkomunikovaného problému, a tragicky zle ponímaný prístup. Záchrana údajne lenivých južanov priživila anti-európske sentimenty veriteľských ekonomík ako Nemecko, ktoré chcelo v dlžníckych ekonomikách vidieť viac, nie menej úsporných opatrení. Utrpenie pod nadmernými úspornými opatreniami uvrhnutými Troikou naštartovalo vzostup strán proti škrtom ako je Syriza a Podémos.

I keď je zlyhávanie Grécka všeobecne uznávané, a to vrátane samotnej Syrizy, je čas priznať, že eurozóna v prípade Grécka a jeho obyvateľov taktiež zlyhala. Bez priznania svojej viny, že záchrana Grécka bola v skutočnosti záchranou európskych bánk a že bol tento program zle navrhnutý, si nemeckí a grécki občania nikdy nepozrú do očí. Zaslúžia si, aby im bola povedaná pravda.

Syriza je, viac ako ktokoľvek iný, úprimná o tom, čo sa pokazilo. Jej ďalšie pridusenie by len urýchlilo anti-európske sentimenty a bolo by posledným, potenciálne fatálnym, zlým obratom pre eurozónu. Zvoliť si múdro znamená kompromis bez ohľadu na krátkodobú politickú cenu.


Zdroj: The Guardian

1 komentár:

  1. https://www.youtube.com/watch?v=Qm5d7ei9C2Y
    Syriza je testom európskej demokracie, či zvolená vláda Grécka môže v EÚ
    splniť priania voličov a zastaviť prehlbujúcu sa krízu a utrpenie. Či sa podarí ísť smerom rekonštrukcie ekonomiky Grécka tak, ako to USA spravili v prípade Nemecka. Ak nie, je vhodnejšie opustiť Európu než prenechať sklamaných voličov ultrapravici. Podporia Krugman, Stiglitz a Wolf Grécko vo vyjednávaní?

    OdpovedaťOdstrániť