pondelok, 23. februára 2015

Slovanská vzájomnosť a americká kultúra

MARTIN K. | Nezávislí
Aj keď sme znechutení západným konzumom, na Rusko by sme sa mali pozrieť triezvym pohľadom

Ešte niekedy dávno, pred veľkým zamatovým oslobodením, sme lačno a žiadostivo nakúkali poza hranice k naším západným susedom. Všetko tam bolo hodné obdivu, akosi krajšie zabalené, o poznanie profesionálnejšie vypracované, poznateľne lahodnejšie a chrumkavejšie. Oči sa nám otvárali a srdcia pišťali závisťou po pravých rifliach, japonských videorekordéroch a všetkých hmotných dobrách, ktoré Západ ako nositeľ slobody ponúkal. Radosť a nádej naplňovala mysle mnohých Slovákov, ktorí od prevratu očakávali uvoľnenie a zvýšenie demokratickosti politického života, čo malo akosi automaticky pozdvihovať životnú úroveň. Očakávania sa premenili v sklamania, nádej v nepríjemnú istotu, že životnú úroveň našich západných susedov možno dosiahnuť len emigráciou. Už sme odhalili nízku výpovednú hodnotu lákavého pozlátka a jeho skazený obsah, plagáty propagujúce americké filmy už nie sú vzrušujúcim lákadlom, ale otravným koloritom zastávok. Západ sa nám už prejedol. Dnes už neveríme slobode, ktorej výhradným nositeľom mal byť trh. Vieme, že táto sloboda bola len pláštikom prekrývajúcim ekonomické záujmy Západného bloku. Stabilný a stále silnejší pokles životnej úrovne nám všetko to, na čo pri svojich nízkych príjmoch nemáme robí neskutočne hnusným a odpudivým. Táto bolesť, ktorá pochádza z konfliktu medzi našou každodennou prácou a nízkou mzdou a cudzím bohatstvom vytvoreným kradnutím vytvára špecifickú psychickú situáciu.

Zrazu už kritizujeme povrchnosť a žiada sa nám tradičných hodnôt. Čo tam po veľkých autách, keď na zadných sedačkách nesedia veselo džavotajúce sú deti? Načo veľké domy, keď steny, ako bezoký denník nášho každodenného trápenia, nezaznamenávajú radostné a hrejivé stretnutia rozvetvených rodín? Prečo túžiť po hmotnom bohatstve, keď naše vnútro vďaka tomuto nezdravému a prepiatemu usilovaniu prichádza o empatiu, zmysel pre krásu a duchovno?

Veru, tradície sú v móde a to zisťujú viacerí. Aj taký liberál a donedávna prozápadne orientovaní konzervatívec ako je Václav Klaus zrazu znechutene ohŕňa nosom nad stratou hodnôt a pošliapaním statusu rodiny(1). Už mu zrazu na srdci neležia individuálne ľudské práva, ale vyšší záujem národa a vlasti. Len škoda, že si tieto myšlienky pripustil až potom, ako ostražito dohliadal nad systematickým rozkrádaním republiky, ktoré akoby náhodou má vplyv na zamestnanie, znižovanie životnej úrovne a teda aj rozpad rodín. Veru, je jednoduchšie zasadzovať sa za tradičné hodnoty na rôznych konferenciách, rozzlostiť sa nad poklesom morálky a rozpínavosťou sexuálnych minorít a potom pokojne odísť do útulného zámočku v Dejvicích(2), ako zabezpečiť zníženie korupcie(3). Z rozmerných barokových okien je istotne úchvatným zážitkom sledovať nadýchané divadlo metamorfóz oblakov, takže je veľmi pohodlné prehliadnuť mátohy neschopných nezamestnaných darebákov, ktorí sa jednoducho málo snažia a preto si nevedia nájsť prácu. Tu, prechádzajúc sa voľne v rozľahlých palotách sa dumajúca hlava bývalého prezidenta trýzni nad stratou hodnôt a prepadom do plytkého konzumu(4). Keby len ešte mohol zasiahnuť do verejného života, istotne by nám pripravil ďalšiu šokovú terapiu. Tá trhová nevyšla, ale tá hodnotová by vyšla určite.

A tu už zrazu pozeráme znovu na Východ. Ten Východ, čo predtým utláčal a odťahoval nás od zaslúženej prosperity, zrazu drží pochodeň a neomylne ukazuje smerom k pevnej a zomknutej rodine, hrdosti na dedovizeň a slovanskej vzájomnosti. Už sa nám veru netreba pretvarovať, že nám záleží na integrácii do vyspelého sveta. Skúsili sme, pohoršilo sa nám, zbytočne sa ďalej namáhať, veď lepšie nám už zo Západom nebude. Načo sa ďalej hrať na západniarov a parádiť sa podľa najnovšej módy, postačí aj staršia košeľa, hlavne že sa pod ňou je hruď s vrúcnym srdcom. Zisťujeme, že nám netreba preberať inonárodné občianske zvyklosti a práva, veď slovanská pospolitosť má dosť životaschopnosti bez cudzích rozumov. Preto každý nezdar Západu je vlastne príčinou pre radosť, lebo približuje moment vzájomného bratského porozumenia všetkého Slovanstva a naplňovania jeho svetodejinnej úlohy, ktorá mu bola už dávno predpovedaná.

Takéto a podobné neproblematické chápanie pomalého kolapsu Západnej civilizácie je vlastné nemálo občanom Slovenska. Stačí údajne pretrpieť posledné mŕtvolné kŕče Európskeho spoločenstva a potom sa rozhodne postaviť k vychádzajúcej hviezde Východu čelom a skapínajúcej Európe chrbtom. Ešte predtým, ako tak (znovu) plný nádeje a očakávania urobíme, mohli by sme sa pozrieť na Ruskom triezvym pohľadom. Podstatné je, aby sme ošiaľ po Západnej slobode naivne nevymenili za omámenie a túžbu po tradíciách pevne zakorenených na Východe. Lebo, ak sloboda podnikania a voľný trh zakrývali mocenské záujmy jednej mocnosti, rovnako dobre môže slovanská vzájomnosť, príklon k tradíciám a rodine, či pohŕdanie konzumom skryť záujmy geopolitického protivníka Západu. Nemali by sme byť takí naivní a veriť v mocenskými záujmami neskalenú dobrú vôľu ktorejkoľvek geopolitickej sily, obzvlášť ak sa jedná o hráčov z najvyšších kruhov.


(1) http://www.parlamentnilisty.cz/politika/vlada/Totalne-odvazany-Klaus-hovoril-o-volnem-sexu-hrube-a-agresivne-vynadal-Dukovi-i-biskupum-kvuli-gayum-a-nehezky-mluvil-o-USA-pitome-pravici-a-silenstvi-362319
(2) http://cs.wikipedia.org/wiki/Hanspaulka_%28z%C3%A1me%C4%8Dek%29
(3) http://zpravy.idnes.cz/klaus-korupce-v-politice-sme-dg5-/domaci.aspx?c=A120328_114335_domaci_jnd
(4) http://www.klaus.cz/clanky/3655

3 komentáre:

  1. Dovolím si nesúhlasiť s autorom článku.
    Prečo?
    Áno sú tu geopolitické sily ( prinajmenšom dve ) , no zásadný rozdiel je práve v tých hodnotách a to aké hodnoty, ktorá geopolitická sila vyznáva.
    A to je determinujúci faktor pre nás Slovanov.
    Taktiež mám pocit, že autor článku pozerá na RF zdoby spred 20 rokov.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Rusko miluje oligarchov. Oligarchia má také vysoké dane ako bežní učitelia a lekári (13%), pričom ak obchodujú na burze, tak si dokážu uliať ešte viac (len 6-7%). Západní superboháči (ako Depardieu) takéto "ruské hodnoty" milujú tiež. Vlastne im je jedno kde, hlavne, že si ulejú pár miliónov na úkor obyčajných ľudí, ktorých kultúra (vzdelanie, bývanie, mzdy, prostredie) upadá.

      Iba ľudia zmätení a znechutení kapitalizmom sa nechajú sa vodiť za nos rozprávkami o bohatierovi z východu. Popritom Rusko ničí akadémiu vied a naväzuje výskum na politické vplyvy. Zorganizovať protest alebo štrajk je tam takmer nemožné, ľuďom hrozí zatknutie, bitka alebo strata zamestnania. Časť obchodných elít je prepojených so štátom, podobne ako v USA.

      USA sú hegemónom globálneho kapitalizmu, no nestačí byť proti USA.
      Obe možnosti sú horšie a štvanie jedných proti druhým len napomáha udržaniu zlej sociálnej situácie na oboch stranách.

      Odstrániť