štvrtok, 19. marca 2015

Ich vojny, náš mier


Tie isté osobnosti, podľa ktorých Biľak spáchal vlastizradu, keď pozval Varšavské vojská, dnes volajú po rozširovaní základní NATO, vyzbrojovaní Ukrajiny a vyostrovaní konfrontácií. Ktovie, či Peter Kalmus natrie ksichty na červeno aj Hríbovi a Kordovi za podlizovanie sa záujmom USA a teda vlastizradu...

Škoda len, že sa k hlasu bômb nemohol pridať aj pokrytecký milovník pravdy a lásky vo vojenskom strihu. Okrem starých známych pätolízačov politiky „s USA na večné veky a nikdy inak“ však pribudlo zopár mien z ľavicovej scény. Motivácie mal zrejme každý iné, no túžba zachovať mier medzi nimi nebude. Niekto sa tak možno uchádza o ďalší grant v Nadácii CIA, u ďalšieho šlo o pozostatok osobných antipatií, paranoju z Putinových brigádnikov na webe, alebo jednoducho ideovú dezorientáciu. Naša pravicová elita (Havel, Bútora, Schwarzenberg, Vondra) stojaca „na strane historickej pravdy“ sa o pozornosť usilovala už v roku 2009, vtedy však o to nebol taký záujem. Dnes ich prehnaná aktivita svedčí o tom, koľkí z nich ešte žijú v bipolárnom svete, ktorého myslenie poslúži legitimizácii vojenským zásahom a ďalšiemu prerozdeleniu sfér mocenského vplyvu.

Toto militaristické nastavenie je dôsledkom neokonzervatívnej koncepcie medzinárodných vzťahov, v ktorej sa politický idealizmus kombinuje s politickým realizmom do hybridu, kde sa fundamentálne záujmy USA prelínajú s morálnymi cieľmi. Hrubo povedané, ide o arogantnú predstavu, že ľubovoľné globálno-politické ciele najväčšieho hráča sú pre ostatných automaticky dobré. V praxi to znamená, že destabilizácia regiónu severnej Afriky, Blízkeho východu, alebo východnej Európy, Spojeným štátom nevadí, ba chaos môže ešte posilniť ich postavenie. K tomuto postoju sa vo svojom druhom inauguračnom prejave prihlásil už George W. Bush, keď povedal, že „vitálne záujmy Ameriky a najhlbšie presvedčenia tvoria jeden celok.“ Jeho ideovými predstaviteľmi boli William Kristol a Robert Kagan, zakladajúci neokonzervatívny think-tank Projekt pre nové americké storočie (PNAC), ktorým lobovali za inváziu do Iraku pod vykonštruovanou zámienkou zbraní hromadného ničenia. Pod iniciatívu sa podpísali aj Dick Cheney, Donald Rumsfeld, Paul Wolfowitz, ktorí neskôr slúžili v Bushovej administratíve. Po jeho rozpustení, pokračujú v Foreign Policy Institute, v mene ktorého obhajovali rozšírenie posíl v Afganistane a priamy vojenský zásah v Sýrii, kde sa však nepreukázalo použitie chemických zbraní vládou. Kagan a jeho manželka V. Nulandová z ministerstva zahraničných vecí dnes broja za dodanie zbraní na Ukrajinu Washingtonom.

I keď sú obchodné záujmy v dnešnom svete primárne, aplikácia tejto optiky v medzinárodných vzťahoch sa považuje za čosi nemiestne. Skúsme sa však na svet pozrieť cez imperialistické záujmy mocností, na rozdelenie sveta z pohľadu vlády monopolov a finančného kapitálu. Svoje imperialistické záujmy si tu hája ako USA, tak i Rusko a Čína. Ak si vezmeme nedávne udalosti na Ukrajine, tak ich eskalácia nielenže zabránila hospodárskemu prepojeniu krajiny s Ruskom, Bieloruskom a Kazachstanom, ale napomohla aj ruskej finančnej oligarchii privlastnením Krymu. Majdanský protest nabral rýchly spád potom, ako sa mierumilovný prevrat začal meniť a vyostrovať na nacionalistický a násilný. Prispela k tomu prítomnosť ostreľovačov na protestoch, kontroverzný jazykový zákon, zvrhnutie demokraticky zvoleného prezidenta, okupovanie budov fašistickými skupinami a neonacistické strany vo vláde. Napriek tomu, že Ukrajina potrebovala ľudovú revolúciu, ľud sa rozdelil a stal obeťou geopolitického boja o vplyv. Asi polovica obyvateľstva chce byť súčasťou EÚ, kým tá druhá má kultúrne i jazykovo bližšie k Rusku, pričom za ňu bolo rozhodnuté spôsobmi, ktoré (tak ako posledné voľby) nepovažuje za legitímne. Robert Parry poukázal na to, že občianska vojna, ktorá sa v dôsledku týchto turbulentných udalostí odohráva na hraniciach Ruska sa môže javiť ako dobrý nápad iba pre amerických neokonzervatívcov, ktorí sú známi svojou militantnou mentalitou riešenia konfliktov. Geopolitická situácia na Ukrajine je komplikovanejšia ako v prípade Iraku a provokácie môžu viesť od ďalšej destabilizácie až k jadrovej vojne...

Pri hodnotení súčasnej medzinárodnej situácie by sme mali zanechať delenie na Východ a Západ a všímať si to, čo majú obe strany spoločné. Profesor Alexander Buzgalin upozorňuje na zvláštny charakter ruského kapitalizmu, ktorý je akousi karikatúrou západného kapitalizmu, keďže zachováva podstatu systému, avšak prezentuje ich v zjednodušenejšej, otvorenejšej a krutejšej podobe. Štátny aparát je tu prepojený s topmenežmentom korporácií, čo vidíme aj v Spojených štátoch, napr. pri Goldman Sachs, no tieto vzťahy sú viditeľnejšie a systém uzavretejší. Štát stojí v opozícii voči súkromným záujmom len iluzórne. Po Jeľcinovej vláde pôsobí Putin ako predstaviteľ silného štátu, no to mu nebráni v presadzovaní pravicovej politiky. Za jeho vládnutia totiž narástol počet oligarchov, namiesto sociálnych služieb financoval políciu a tajné služby, takže došlo k rastu cien a sociálnych rozdielov. Rusko sa okrem toho prezentuje ako daňový raj (franc. hercovi Depardieuovi bolo udelené ruské občianstvo), kde oligarchia platí rovnako vysoké dane ako bežní učitelia či lekári (13%), pričom pri obchodovaní na burze to môže byť ešte menej (len 6-7%). Pri zorganizovaní protestu alebo štrajku hrozí ľuďom zatknutie, bitka alebo strata zamestnania.

Putin je teda -podobne ako Fico, či Obama- zdanlivou útechou po období neoliberálnych ekonomických a vojenských eskapád, vyvolávajúc zdanie zlepšenia situácie. Zmena, s ktorou prichádzajú je len strategická a vyberá si svoju daň. Preto si je dôležité uvedomiť, že obe možnosti sú horšie a štvanie Západu proti Východu len napomáha udržaniu zlej sociálnej situácie na oboch stranách. Udalosti zašli tak ďaleko, že nesmieme pristúpiť na hru na poslednú zámienku. Zo situácie narastajúcej davovej psychózy a vzájomnej nedôvery je len jedno východisko – principiálnosť. Rovnaký meter na všetkých, žiadna selektívna aplikácia medzinárodného práva a principiálne mierový postoj. Iba tak sa môžeme brániť chaosu a prežiť. Vo vojnách, ktoré nie sú naše.

Podporte na vybrali.sme

1 komentár:

  1. marián vitkovič19. marca 2015, 20:34

    Amen . ... akurát pár drobností :

    1. a kto že to podpísal z " ľavicovej scény " ?!? Mesík ? - nebláznite ... Havran ? - ktorý ? - " mladší , starší " ... - a ľavičiar ? možno tak " prostredný " nejaký ...
    no hocijako , na Slovensku a ani v čechách momentálne neexistuje žiadna akcieschopná politická ľavica v pravom slova zmysle .
    2. odkazy na preludy sl. Krempaskej, poprípade Weissenbachera , Lúčneho , Mihályho , Mesíka ... možno považovať i za urážku čitateľov .týždňa, Denníka N ... - a nie to ešte tohto portálu ...
    3. z toho zoznamu " v podstate celý život nic kloudného a na vlastní triko a účet nedelajících signatárú " vyberám/ omilosťujem len Menzela a Trančíka - ale zas - aj to za reálne veci už dosť " bradaté " - 30 - 40 rokov staré ...
    4. Putin nie je žiaden komunista/ reál. socialista , kadečo mu možno vyčítať , ... no po Jeľcinovi , Gajdarovi , čubajsovi , Nemcovovi či Gorbačovovi a celom tom ZOO ich amerických poradcov a ich blahodárnej aktivite , je to pre Rusko " Peter Veľký II. " - a to i bez ohľadu na vrcholy a dná cien ropy a plynu ... Realisticky vzaté - v jeho prípade , bojovať nejako masívne proti oligarchii s cieľom jej otvoreného odstránenia by viedlo k jedinej skutočnosti - k Putinovmu výraznému príspevku k zníženiu už tak v Rusku dosť krátkej strednej dlžky dožitia populácie ...
    5. na tom Bosákovom video - kompiláte " Ja som Vasil " tam jedno numero pri tej pamätnej demo- ručanici pred Biľakovou vilou v 1989 v čase 00:50 - 01: 00 kričí " ... to bolo spiknutie neschopných , intelektuálne menejcenných ľudí ... to úV , etc ... " . Nebol som tam v 1989 , ale ten hlas poznám , nepodstatné - podstatné je že ten trtko si vlastne zadefinoval sám dopredu najvýstižnejšiu charakteristiku celej doby 1989 - 2015 atd / ? / , bez ohľadu na to že celú tú šaškáreň " november 1989 " spráskali v pohode okrem muklov z šTB tí vobec nie intelektuálne menejcenní ktorí , sediac na Plánovacej komisii či Komisii pre vedeckotechnický rozvoj , etc, , po ministerstvách a PZO , presne vedeli čo sa reálne oplatí " preklopiť z všeľudového na súkromné vlastníctvo " a ako to čo najlacnejšie za doprovodu reformných žvástov zariadiť ... hlavné ponaučenie ? :

    V 1989 v interview pre /západo/nemecký Spiegel V. Biľak " držal líniu Gorbi- neGorbi " a klasicky prízvukoval " oceľ, betón, elektrifikácia " ... " a pivo" ked ho ten nemecký redaktor podpichol že " ... a čo počítače" , etc .... V 1936 Trockij tiež hrmel v opojení : " ... oceľ, cement, elektrifikácia ! " ... kde je potom , sakra , ten " f.cking but crucial difference " ?!? ... v " pive/ vodke " asi nie ...

    OdpovedaťOdstrániť