nedeľa, 8. marca 2015

K tradícii MDŽ

DOMINIKA DINUŠOVÁ | Nezávislí

Napriek deklarovanej slobode a rovnosti, ženy v EÚ zarábajú priemerne o 16,4 percenta menej, v SR je dokonca rozdiel v príjmoch 21,5 percenta.

Pri príležitosti MDŽ dostávajú ženy kvety a blahopriania. Ak by sa chcel ktosi inšpirovať vhodným vinšom, na internete nájde množstvo podnetných a výpovedných veršov typu : „Dnes je sviatok všetkých žien, prajeme im šťastie len, prajeme im krásu k tomu, nech sú ozdobou každého domu.“ MDŽ sa v súčasnosti stal ďalším sviatkom sv. Valentína alebo dňom, kedy prejavujeme úctu k matkám. Miesto jeho revolučného charakteru s jasným spoločenským významom je častejšie príležitosťou ďalšej reprodukcie sociálnych rodových stereotypov. Jeho spoločenský rozmer býva buď zastieraný, zneužívaný na politické kampane, dezinterpretovaný alebo dnes azda najčastejšie vysmievaný. Oslavy MDŽ vyčarujú mnohým každoročne na tvári úškrn. „Socialistický prežitok“ - tak býva hodnotený tento stále nie veľmi pohodlný sviatok, kedy si v skutočnosti okrem historických udalostí, ktoré iniciovali vznik tradície Medzinárodného dňa žien, pripomíname tiež aktuálne rodové nerovnosti.

Prvý sviatok MDŽ sa na našom území konal v roku 1921. Vznikol však o viac než desaťročie skôr. Iniciatíva oslavovať každoročne MDŽ sa objavila na Medzinárodnej ženskej konferencii v roku 1910 v Kodani. Ako dátum tohto sviatku bol určený 8. marec, deň, kedy v roku 1908 štrajkovalo 40 tisíc new yorských krajčírok z textilných tovární. Prvými cieľmi, ktoré si ženy vytýčili bolo získanie volebného práva, stanovenie osemhodinového pracovného času (miesto desaťhodinového) a zlepšenie špeciálneho zákonodarstva. Spomienka na historické udalosti je výrazom úcty k sociálnym bojom po tisícročia trvajúceho útlaku žien, no zároveň v neposlednom rade vyzýva k reflexii niektorých aspektov súdobej spoločnosti, ktorá sa pasuje hodnotami slobody a demokracie.

Môže sa zdať, že požiadavky žien, ktoré si pred viac ako storočím vytýčili boli splnené. Dnes už majú ženy v našich zemepisných šírkach volebné právo (treba však dodať, že nešlo a nejde o samozrejmosť. Nehovoriac o násilných represívnych opatreniach zo strany vlád voči sufražetkám, o väznení, mučení a psychickom týraní v krajinách, ktoré sa pasujú do úlohy učiteľov slobody a demokracie, zostáva faktom, že vo Švajčiarsku získali ženy volebné práva až v roku 1971, v Lichtenštajnsku v roku 1984, v niektorých moslimských krajinách im toto právo dodnes nebolo priznané), môžu voliť a byť volené, pracovný čas bol rovnako upravený a zákony sa zdajú byť rodovo neutrálne. Možno práve preto, že mnohí tomuto zdaniu uverili, sa dnes smejú potrebe v súvislosti so sviatkom MDŽ otvárať diskusie o emancipácii žien. Na druhej strane sú tu predstavitelia politických strán, ktorí sa k sviatku hlásia, iniciujú jeho masové oslavy, no v praktickej rovine realizujú politiku kultúrnych a ekonomických rodových asymetrií. Jeden deň odovzdávajú kvety ženám, ďalší deň večerajú s farármi a podporujú konzervatívne snahy upevnenia vzťahov tradičnej rodiny.

Napriek deklarovanej slobode a rovnosti, ženy v EÚ zarábajú priemerne o 16,4 percenta menej, v SR je dokonca rozdiel v príjmoch 21,5 percenta. Najnižšie mzdy sú zaznamenané v oblastiach, v ktorých dominujú práve ženy. Tento nepomer pramení z kultúrnej politiky nerovnosti, keďže práve odvetvia, ktoré boli tradične prisudzované „ženskej prirodzenosti“ sú ekonomicky slabo ohodnotené. Ekonomická nerovnosť implikuje zároveň i sociálne zneuznanie. Opatrovateľstvo, učiteľstvo, starostlivosť o chorých alebo o deti sú atribútmi „ženy“, ktorú napriek deklarovanej úcte súčasný spoločensko-ekonomický systém len minimálne finančne ohodnotí. Tým vytvára okrem iného tiež priestor pre ekonomickú závislosť žien od mužov. Tá je umocnená rozhodnutím „stať sa matkou“. Definovanie obdobia zodpovednosti a starostlivosti o dieťa ako „materská dovolenka“ čiastočne legitimuje systém vyplácať ženám almužny, z ktorých žiadna matka s dieťaťom nie je schopná prežiť. Argument, že i popri čerpaní príspevkov existuje možnosť pracovať, je pokryteckým vyhlásením cynikov, pretože vďaka nízkemu príjmu, ktorý je ešte nižší v prípade starostlivosti o dieťa v chorobe kumulovanej prítomnosťou detí v kolektíve, nie je omnoho ľahšie materiálne vykryť potreby matky i dieťaťa. Nízke finančné ohodnotenie a materstvo nemá za následok len momentálnu závislosť od ďalších osôb, ale je dlhotrvajúcou situáciou, ktorá sa premieta i neskôr vo výpočte penzií. Na jednej strane sa vybudovalo zdanie slobodnej ženy, ktorá už nie je uväznená v domácnosti, na strane druhej však platená práca žien požíva podradné postavenie ako v ekonomickom ohodnotení, tak v sociálnej rovine, pretože ako poukazuje G.A. Cohen, práve „finančné zdroje sú v modernej spoločnosti materiálnou podmienkou rovnosti a praktického uplatnenia slobody.“ Nemožno byť slobodnou politicky, keď ekonomicky je žena stále otrokyňou. Je však možné zbaviť sa otroctva v rámci spoločensko-ekonomických vzťahov, ktoré generujú vykorisťovanie v neposlednom rade stelesnené patriarchálnym usporiadaním spoločnosti?

Azda nie náhodou bola prvá spomienka na protesty robotníčok new yorskej továrne organizovaná Socialistickou stranou Ameriky (28.2. 1909). Medzinárodná ženská konferencia, ktorá v roku 1910 sviatok ustanovila, predchádzala zjazdu Druhej socialistickej internacionály. Po vzore amerických socialistov následne nemecká socialistka Luise Zeitz podporená Clarou Zetkin navrhla nemeckej vláde výročie ´Medzinárodného dňa žien´. V roku 1911 ženy pochodujúce viedenskou Ringstrasse niesli transparenty uctievajúce martýrov Parížskej komúny. V počiatkoch vzniku MDŽ a formulovania konkrétnych požiadaviek žien možno pozorovať úzke prepojenie, ba identifikáciu so socialistickým programom. Vystúpenie proti útlaku pracujúcich žien v továrňach spolu s ďalšími formami útlaku žien v kapitalistickej spoločnosti sa tak formovalo v duchu nevyhnutnosti nastolenia nových spoločensko-ekonomických vzťahov.

V súvislosti s rodovými asymetriami súčasnosti by sme mohli hovoriť o globálnych reťazcoch „opatrovateľstva“, ktorej obeťami sú najmä ženy tretieho sveta, a ktorý je jedným z aspektov súdobej imperialistickej politiky, o postavení žien v moslimských krajinách a ďalších krajinách tretieho sveta, o obchode s „bielym mäsom“, pornografii a sexizme v kultúre, o úlohe ženy v tradičnej rodine, o klerikalizácii v našej krajine, ktorá umocňuje podradné postavenie žien v spoločnosti či o sociokultúrnych vzorcoch vnímania žien... Darovaný kvet je istotne prejavom úcty a vďaky nie len konkrétnej žene, ale všetkým ženám, ktoré v ťažkých podmienkach bojovali za svoje práva. Tento deň však nie je len príležitosťou obdarovať druhého, je predovšetkým priestorom otvorenia diskusií o znevýhodnenom postavení ženy v našej spoločnosti, o jej objektivizácii a útlaku, na konci ktorých stojí otázka, či je možné dosiahnuť požiadavky emancipácie žien v rámci súčasných kapitalistických spoločensko-ekonomických vzťahov.

1 komentár:

  1. Čítal som to už nedeľu. Vďaka za opäť výborný článok a predstavenie témy v kontexte! PT

    OdpovedaťOdstrániť