utorok, 10. marca 2015

Prečo sa vzostup fašizmu stáva opäť témou

JOHN PILGER | johnpilger.com


Bezohľadné lži vojnových štváčov

Nedávne 70. výročie oslobodenia Auschwitzu bolo pripomienkou obrovského zločinu fašizmu, ktorého nacistická ikonografia spočíva v našom svedomí. Fašizmus ostal uchovaný v dejinách ako blikajúce zábery pochodujúcich čiernokošeliarov, ich hrozivých a jednoznačných zločinov. Avšak, v tých istých liberálnych spoločnostiach, ktorých vojny vedúce elity na nás naliehajú, aby sme nezabudli, sa potláča rastúce nebezpečenstvo moderného typu fašizmu; je to totiž ich fašizmus.

“Začať vojnovú agresiu...,” zaznelo z úst sudcov Norimberského tribunálu v roku 1946, “nie je len medzinárodným zločinom, je to najvyšším medzinárodným zločinom, odlišujúcim sa od iných vojnových zločinov v tom, že v sebe obsahuje celkovo nahromadené zlo.”

Ak by nacisti nenapadli Európu, Auschwitz a holokaust by sa neudiali. Ak by Spojené štáty a jeho satelity nezačali agresívnu vojnu v Iraku v roku 2003, takmer milión ľudí by dnes žilo; a Islamský štát, alebo ISIS, by nás nedržal v područí svojho barbarstva. Sú to potomkovia moderného fašizmu, odkojení na bombách, krviprelievaní a lžiach známych ako surreálne divadlo zvané Správy.

V roku 2011 spustilo NATO 9700 “útočných náletov” na Líbyu, z ktorých bola viac ako tretina namierená na civilné ciele. Boli použité uránové hlavice; mestá Misráta a Syrta boli kobercovo zbombardované. Červený kríž identifikoval masové hroby, a Unicef hlásil, že “väčšina (zabitých detí) malo menej ako desať rokov”.

“Vedeli sme... že ak by sme čakali ešte deň,” povedal prezident Obama, “Bengázi, mesto veľkosti Charlotte, by utrpelo masaker, ktorý by sa rozšíril po regióne a zanechal škvrny na svedomí sveta.” Šlo však o výmysel islamistických bojových zložiek, ktoré čelili porážke líbyjských vládnych síl. Povedali Reuters, že by došlo ku “skutočným jatkám, masakru, aký sme videli v Rwande”. Táto lživá správa z 11. marca 2011 bola prvou iskrou, ktorá priniesla peklo NATO, ktoré David Cameron nazval “humanitárnym zásahom”.

Mnohí “rebeli”, ktorí boli tajne zásobovaní a vytrénovaní britskou SAS, sa stali ISIS, ktorého posledné video ukazuje zoťatie 21 koptských kresťanských robotníkov, ktoré natočili v Syrte, meste zničenom v ich mene bombardérmi NATO.

Pre Obamu, Camerona a Hollandea bol skutočným zločinom Kaddáfího ekonomická nezávislosť Líbye a jeho ohlásený zámer zastaviť predaj najväčších ropných rezerv Afriky v amerických dolároch. Petrodolár je pilierom americkej imperiálnej moci. Kaddáfí prišiel s odvážnym plánom zaručiť sa za spoločnú africkú menu krytú zlatom, vytvoriť celoafrickú banku a podporovať hospodársku úniu medzi chudobnými krajinami s cennými zdrojmi. Či by sa to stalo alebo nestalo, samotná predstava bola pre USA neprijateľná, a tak pripravila “vstup” do Afriky a podplatila africké vlády vojenským “partnerstvom”.

Garikai Chengu napísal, že Obama, po útokoch NATO na podklade rezolúcie Bezpečnostnej rady, “skonfiškoval 30 miliárd dolárov z Líbyjskej centrálnej banky, ktoré Kaddáfi určil na vytvorenie Africkej centrálnej banky a africkej zlatom krytej meny”.

Spoločným menovateľom fašizmu, minulého a súčasného, je masové zabíjanie. Americká invázia do Vietnamu mala svoje “zóny otvorenej paľby”, “rátanie tiel” a “vedľajšie straty”. V provincii Quang Ngai, odkiaľ som podával správy, bolo Spojenými štátmi zabitých mnoho tisícov civilistov (“žlťáskov”); no pripomína sa iba jeden masaker v My Lai. V Laose a Kambodži vytvorilo najväčšie vzdušné bombardovanie obdobie teroru, po ktorom dnes ostali výjavy spojených bombových kráterov, ktoré zo vzduchu pripomínajú obrovské náhrdelníky. Bombardovanie dalo Kambodži ich vlastný ISIS, vedený Pol Potom.

Dnes najväčšia jednotlivá teroristická kampaň sveta priniesla popravu celých rodín, hostí na svadbách, pozostalých na pohreboch. Toto sú Obamove obete. Podľa New York Times si Obama vyberá zo “zoznamu cieľov” CIA, ktorý mu prezentujú každý utorok v zasadačke Bieleho domu. Potom, bez sebamenšieho právneho ospravedlnenia, rozhodne o tom, kto bude žiť a kto zomrie. Jeho popravnou zbraňou je raketa Hellfire, nesená bezpilotným lietadlom, známym ako dron; tie upečú svoje obete a ovenčia oblasť ich pozostatkami. Každý “zásah” je na vzdialenej obrazovke konzoly označený ako “rozpučenie”.

To, čo spája starý fašizmus s tým novým, je kult nadradenosti. “Verím v americkú výnimočnosť každou bunkou svojho bytia,” povedal Obama, čím pripomenul vyhlásenia nacionálneho fetišizmu z 1930-tych rokov. Ako poznamenal historik Alfred W. McCoy, bol to Hitlerov nadšenec, Carl Schmitt, kto povedal, “Suverénom je ten, kto rozhoduje o výnimke.” To vhodne zhŕňa amerikanizmus ako vládnucu ideológiu sveta. Fakt, že sa to nerozpoznáva ako predátorská ideológia je úspechom rovnako neuvedomelého vymývania mozgov.

Západnú kultúru poháňa zákerná, nevyslovená nafúkanosť, prezentovaná ako osvietenstvo na pochode. Vyrástol som na filmovej strave americkej slávy, z ktorej je takmer väčšina skreslená. Nemal som ani tušenie, že to bola Červená armáda kto zničil väčšinu nacistickej vojenskej mašinérie, a to za cenu 13 miliónov vojakov. Pre porovnanie, straty USA, vrátane Pacifiku, boli 400 000. Hollywood to obrátil.

Rozdielom dnes je, že diváci sú v kinách vyzývaní, aby zalamovali rukami nad “tragédiou” amerických psychopatov, ktorí musia na vzdialených miestach zabíjať ľudí – tak, ako ich musí zabíjať prezident sám. Herec a režisér Clint Eastwood, ktorý je stelesnením hollywoodskeho násilia, bol tohto roku nominovaný na Oscara za jeho film, Americký sniper, ktorý je o licensovanom vrahovi a bláznovi. Denník New York Times ho opísali ako “patriotický, prorodinný film, ktorý v otváracie dni prelomil všetky rekordy návštevnosti”.

O americkej podpore fašizmu nie sú žiadne hrdinské filmy. Počas druhej svetovej vojny šla Amerika (a Británia) do vojny proti Grékom, ktorí hrdinsky bojovali proti nacistom a vzdorovali vzostupu gréckeho fašizmu. V roku 1967 napomohla CIA k moci fašistickej vojenskej junte v Aténach – ako to spravila aj v Brazílii a väčšine Latinskej Ameriky. Nemcom a Východoeurópanom, ktorí sa spolčili s nacistickou agresiou a zločinmi voči ľudskosti, bolo v USA poskytnuté útočisko; s mnohými z nich sa jednalo v rukavičkách a ich schopnosti boli ocenené. Wernher von Braun bol “otcom” nacistickej hrôzostrašnej bomby V-2, ale aj amerického vesmírneho programu.

V 1990-tych rokoch, keď sa bývalé sovietske republiky, východná Európa a Balkánci stali vojenskými pobočkami NATO, bola nacistickým hnutiam v Ukrajine poskytnutá príležitosť. Bol rehabilitovaný ukrajinský fašizmus, ktorý je zodpovedný za smrť tisícok Židov, Poliakov a Rusov počas nacistickej invázie Sovietskeho zväzu, a jeho “nová vlna” bola vojenským aktérom uvítaná ako “nacionalisti”.

Táto tendencia dosiahla svoj vrchol v roku 2014, keď Obamova administratíva vyhodila 5 milárd dolárov na prevrat proti zvolenej vláde. Údernými jednotkami boli neonacisti, známi ako Pravý sektor a Svoboda. Medzi ich vodcami je Oleh Tjahnybok, ktorý vyzval na čistku “moskovsko-židovskej mafie” a “inej špiny”, vrátane gayov, feministiek a politickej ľavice.

Títo fašisti sú dnes súčasťou kyjevskej pučistickej vlády. Prvý podpredseda ukrajinského parlamentu, Andrij Parubij, líder vládnucej strany, je spoluzakladateľom Svobody. 14 februára Parubij oznámil, že letí do Washingtonu, aby nám “USA dali nám vysoko precízne, moderné zbrane”. Ak uspeje, bude to Ruskom vnímané ako vojenský akt.

Žiaden západný líder nehovoril o oživení fašizmu v srdci Európy – okrem Vladimíra Putina, ktorého ľud stratil 22 miliónov životov pri nacistickej invázii, ktorá sa prehnala susednou Ukrajinou. Na nedávnej mníchovskej konferencii sa Obamova zástupkyňa štátneho tajomníka pre európske a euroázijské záležitosti, Victoria Nulandová, vyhrážala európskym lídrom za ich nesúhlas s americkým ozbrojovaním kyjevského režimu. Nemeckého ministra obrany nazvala “ministrom defetizmu”. Bola to Nulandová, kto zosnoval puč v Kyjeve. Je manželkou Roberta D. Kagana, vedúcej “neokonzervatívnej” osobnosti a spoluzakladateľa extrémne pravicového Projektu pre nové americké storočie, a bola tiež zahraničnopolitickou poradkyňou Dicka Cheneyho.

Nulandovej puč sa nevydaril podľa plánu. NATO sa nepodarilo chopiť ruskej historickej, legitímnej, teplovodnej námornej základne na Kryme. Prevažne ruské obyvateľstvo Krymu -nezákonne pripojené k Ukrajine Nikitom Chruščovovom v 1954- hlasovalo prevažne za návrat k Rusku, tak ako to spravili v 1990-tych rokoch. Referendum bolo dobrovoľné, populárne a pod medzinárodným dohľadom. Žiadna invázia sa neudiala.

V rovnakom čase sa kyjevský režim vrhol na etnicko ruské obyvateľstvo na východe so zúrivosťou etnických čistiek. Nasadením neonacistických oddielov v štýle Waffen-SS zbombardovali a obliehali mestá a obce. Ako zbraň použili masové vyhladovanie, prerušenie elektriny, zmrazenie bankových účtov, zastavenie sociálnych služieb a dôchodkov. Viac ako milión utečencov utieklo za hranice do Ruska. V západných médiách sa stali neľuďmi unikajúcimi “násiliu” spôsobenému “Ruskou inváziou”. Veliteľ NATO, generál Breedlove -ktorého meno a skutky boli zrejme inšpirované postavou dr. Strangelovea z filmu Stanleyho Kubricka- vyhlásil, že sa “zhromaždilo” 40 000 ruských bojových jednotiek. V dobe forenzných satelitných dôkazov sám neponúkol ani jeden.

Títo rusky a dvojjazyčne hovoriaci ľudia Ukrajiny -tvoriaci tretinu obyvateľstva- dlho čakali na federáciu, ktorá by odrážala etnickú diverzitu krajiny a bola by ako autonómna, tak nezávislá od Mosky. Väčšina z nich nie je “separatistami”, ale občanmi, ktorí chcú vo svojom rodisku žiť bezpečne a sú proti uchopeniu moci v Kyjeve. Ich vzbura a vytvorenie autonómnych “štátov” sú reakciou na Kyjevské útoky na nich. Máločo z toho bolo vysvetlené západnému publiku.

2. mája 2014 bolo v Odese zaživa upálených 41 etnických Rusov v odborovom stredisku, čomu sa polícia iba prizerala. Vodca Pravého sektora Dmitrij Jaroš uvítal tento masaker ako “ďalší svetlý deň našej národnej histórie”. V amerických a britských médiách sa o tom informovalo ako o “temnej tragédii”, ku ktorej došlo v dôsledku “stretov” medzi “nacionalistami” (neonacistami) a “separatistami” (ľuďmi zbierajúcimi podpisy pod referendum o federálnej Ukrajine).

New York Times túto správu pochovali, pričom ju odmietli ako varovanie Ruskej propagandy o fašistických a antisemitských politikách nových klientov Washingtonu. Wall Street Journal obete zatratil - “Smrtiaci oheň na Ukrajine pravdepodobne spôsobili povstalci, tvrdí vláda”. Obama junte zagratuloval k jej “zdržanlivosti”.

Ak je možné vyprovokovať Putina k tomu, aby im šiel na pomoc, tak jeho na Západe vopred určená rola “vyvrheľa” ospravedlní lož, že Rusko zasahuje na Ukrajine. 29. januára vrchný veliteľ Ukrajiny, generál Viktor Muženko, takmer mimovoľne odmietol samotný základ amerických a európskych sankcií na Rusko, keď na spravodajskej konferencii dôrazne povedal: “Ukrajinská armáda nebojuje s regulérnymi jednotkami ruskej armády”. Boli tu “jednotliví občania”, ktorí boli členmi “ilegálnych ozbrojených skupín”, no nebolo žiadnej Ruskej invázie. To nebolo nič nové. Námestník ministra zahraničných vecí Kyjeva, Vadim Pristajko, vyzval na “vojnu v plnom rozsahu” s nukleárne ozbrojeným Ruskom.

21. februára predstavil americký senátor a republikán z Oklahomy, James Inhofe, zákon, ktorý kyjevskému režimu povolí americké zbrane. Vo svojej prezentácii v Senáte použil Inhofe fotografie, o ktorých tvrdí, že ide o Ruské jednotky vstupujúce na Ukrajinu, ktoré boli dávno odhalené ako falošné. Pripomínali falošné fotky Ronalda Reagana o sovietskom zariadení v Nikarague, a falošné dôkazy predložené OSN Colinom Powellom o zbraniach hromadného ničenia v Iraku.

Intenzita ohováračskej kampane voči Rusku a zobrazovanie jeho prezidenta ako pantomimického darebáka sa nevyrovná ničomu, čo som ako reportér zažil. Robert Parry, jeden z najuznávanejších amerických investigatívnych reportérov, ktorý odhalil škandál Irán-Contra, nedávno napísal, “Žiadna európska vláda, od Nemecka Adolfa Hitlera, nepovažovala za vhodné posielať nacistické úderné jednotky do vojny proti domácemu obyvateľstvu, no kyjevský režim tak urobil a urobil tak vedome. Avšak, naprieč západným mediálnym/politickým spektrom bola veľká snaha zakryť túto skutočnosť až do bodu ignorovania dobre známych faktov... Ak sa budete diviť, ako mohol svet vpadnúť do tretej svetovej vojny -tak, ako to bolo s prvou svetovou vojnou pred storočím-, stačí sa vám pozrieť na šialenstvo okolo Ukrajiny, ktoré sa voči faktom a rozumu ukázalo ako hluché.”

V 1946 žalobca Norimberského tribunálu nemeckým médiám povedal: “Použitie psychologických zbraní nacistickými konšpirátormi je dobre známe. Pred každou veľkou agresiou, s pár výnimkami založenými na účelnosti, spustili tlačovú kampaň zameranú na oslabenie svojich obetí a psychologickú prípravu nemeckého ľudu na útok... V propagandistickom systéme Hitlerovho štátu to bola denná tlač a rádio, ktoré boli najdôležitejšími zbraňami.”

2. februára Timothy Garton-Ash v Guardiane vskutku vyzval na začatie svetovej vojny. “Putin musí byť zastavený,” písalo sa v titulku. “A niekedy môžu zbrane zastaviť len zbrane.” Pripustil, že hrozba vojny môže “živiť Ruskú paranoju z obkľúčenia”; no to bolo v poriadku. Vymenoval vojenské vybavenie potrebné pre túto prácu a svojim čitateľom poradil, že “Amerika má najlepšiu zostavu”.

V roku 2003 oxfordský profesor Garton-Ash zopakoval propagandu, ktorá viedla k vraždeniu v Iraku. Saddám Husajn, napísal, “nahromadil, ako to zdokumentoval (Colin) Powell, veľké množstvo desivých chemických a biologických zbraní, a skrýva to, čo z nich ostalo. Stále sa pokúša o získanie tých nukleárnych.” Blaira pochvalne nazval “gladstonským, kresťansko-liberálnym intervencionistom”. V 2006 napísal, “Dnes čelíme najväčšiemu testu Západu po Iraku: Iránu.”

Tieto výpady -alebo, ako ich radšej nazýva Garton-Ash, “mučivé liberálne rozpory”- nie sú medzi transatlantickou, liberálnou elitou, ktorá uzavrela faustovskú dohodu, nezvyčajné. Vojnový zločinec Blair je ich strateným lídrom. The Guardian, v ktorom sa objavil článok Garton-Asha, zverejnil celostránkovú reklamu na americký bombardér Stealth. Na hrozivom obrázku monštra firmy Lockheed Martin boli slová: “F-35. SKVELÉ pre Britániu”. Táto americká “výbava”, ktorého predchodca zabíjal po celom svete, bude stáť britských daňových poplatníkov 1.3 miliardy libier. V súlade so svojim zadávateľom reklamy žiadal denník Guardian v úvodníku navýšenie vojenských výdavkov.

Opäť je tu vážny účel. Vládcovia sveta chcú Ukrajinu nielen ako vojenskú základňu; chcú jej ekonomiku. Nová ministerka financií Kyjeva, Natali Jarešková, je bývalou vysokou predstaviteľkou amerického ministerstva zahraničia, ktorá mala na starosti zámorské “investície”. Ukrýchlene jej bolo udelené ukrajinské občianstvo.

Chcú Ukrajinu pre jej výdatné zásoby zemného plynu; syn viceprezidenta Joea Bidena je v dozornej rade najväčšej ťažobnej spoločnosti ropy a zemného plynu Ukrajiny. Výrobcovia geneticky modifikovaných semien, spoločnosti ako neslávne Monsanto, chcú Ukrajinu pre je bohatú poľnohospodársku pôdu.

Predovšetkým chcú silného suseda Ukrajiny, Rusko. Chcú balkanizovať alebo rozkúskovať Rusko a využiť najväčší zdroj prírodného plynu na Zemi. Ako sa topia arktické ľady, chcú kontrolovať Arktický oceán a jeho energetické bohatstvá, a Ruskú dlhú pozemnú hranicu s Arktikom. Ich človekom v Moskve býval Boris Jeľcin, opilec, ktorý daroval ekonomiku svojej krajiny Západu. Jeho nasledovník, Putin, obnovil Rusko ako suverénnu krajinu; to je jeho zločin.

Zodpovednosť nás ostatných je jasná. Je to identifikovať a odhaliť bezohľadné lži vojnových štváčov a nikdy s nimi neuzatvárať dohody. Musíme oživiť veľké ľudové hnutia, ktoré priviedli krehkú civilizáciu k moderným imperiálnym štátom. Najdôležitejšie je zabrániť poddať sa: našimi mysľami, našou ľudskosťou, našou sebaúctou. Ak ostaneme ticho, víťazstvo nad nami je isté, a holokaust na obzore.

(Krátené)

Zdroj: johnpilger.com

2 komentáre:

  1. Literárky:
    „Breedlove ale není jediným zdrojem napětí. Evropané vidí i jiné překážky diplomatickému řešení konfliktu na východě Ukrajiny. První a nejvýznamnější mezi nimi je Victoria Nulandová, šéfka evropského odboru ministerstva zahraničí USA. Ona spolu s dalšími by ráda viděla, jak Washington dodává zbraně Ukrajině, a mají v tom podporu kongresových republikánů i vlivných demokratů. Opravdu, prezident USA Barack Obama vypadá takřka izolovaný. Pro nejbližší dobu podpořil diplomatické snahy Merkelové, ale neudělal takřka nic, aby utišil ty, kdo chtějí eskalovat napětí s Ruskem a dodávky zbraní Ukrajině. Zdroje ve Washingtonu tvrdí, že Breedlovova válečnická prohlášení jsou nejprve odsouhlasena Bílým domem a Pentagonem. Podle nich má generál roli „superjestřába“, který má za úkol navyšovat tlak na odměřenější transatlantické partnery Ameriky,“ shrnuje Der Spiegel. ...

    Evropa ve své většině nemá na změně režimu v Kremlu zájem, protože výsledek by nejspíš byl mnohem horší. „Putin není anděl, ale jestli chcete vidět ďábly, podívejte se na jeho pravděpodobné nástupce – ne na putinovce, mezi nimiž se nerýsuje nikdo alespoň trochu podobný originálu, ale na skutečné fašisty a ultranacionalisty, jimž otevřené nepřátelství Washingtonu hraje do karet. Přidejte k tomu fakt, že Rusko sice není tak mocné, jako kdysi SSSR, ale stále má jaderný arzenál, a máte před sebou obraz blížící se globální kalamity,“ upozorňuje třeba Justin Raimondo na Antiwar.com.

    Prohlubující se roztržka mezi Německem a dalšími evropskými státy na straně jedné a USA a několika jejich rozhodnými spojenci na straně druhé přitom vychází ze zkušenosti: Washingtonu příliš nezáleží na chaosu, který po jím prosazených „změnách režimu“ nastává; stačí se podívat na Afghánistán, Irák, Libyi či na válku v Sýrii a nynější situaci na Ukrajině. Jako by platil předpoklad, že čím hůře na tom – daleký – svět bude, tím výhodnější bude relativní postavení Spojených států. Některé z těchto konfliktů se přitom odehrály už za Obamova prezidentství a navzdory tomu, že Obama vždy podle shodného schématu zprvu vystupoval jako někdo, kdo není vojenskému řešení nakloněn.

    Přinejmenším někteří evropští politici se tomu destruktivnímu postupu začínají vzpírat, byť nejspíš jen hlavně proto, že Ukrajina je v Evropě a ne „někde“ na vzdáleném Blízkém východě. Jak k tomu podotýká americký politolog Daniel McAdams na portálu Ron Paul Institute, američtí politici mezitím „znovu lžou“. „Nulandová a její manžel Robert Kagan nás velhali do války v Iráku a vyšinutí činitelé typu generála Breedlova nás chtějí velhat do čehosi, co se může proměnit v jadernou světovou válku s Ruskem. A každý, kdo se jim a jejich lžím postaví, je okamžitě obviněn z toho, že ho „platí Kreml“. Nechají se Američané těmito neokonzervativci znovu obelhat, když je nyní v sázce tolik?“
    http://www.literarky.cz/tema/87-tema-na-tento-tyden/19449-der-spiegel-berlin-je-znepokojen-agresivitou-nato-

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Vynikajúci článok! To najlepšie, čo som čítal za posledné mesiace! Toto by si mal prečítať Karel Dolejší z Britských listov! Nie len stále opakovať ako Rusko anektovalo Krym! Skvelé! Radenie faktov a odhaľovanie súvislostí! Posielam ďalej známym so záujmom o geopolitiku! Ďakujem!

    OdpovedaťOdstrániť