streda, 4. marca 2015

Zádrhely prezentácii TED

MARTIN ROBBINS | New Statesman
V kulte TED je všetko úžasné a inšpiratívne, a nápady nemajú byť spochybňované

Dlho som sa bavil na slogane TEDu, tvorcov všadeprítomných TED talks. Sloganom TEDu je: „Nápady, ktoré stoja za šírenie.“ TED má podľa všetkého nejaké nápady a my by sme ich mali šíriť. Aké nápady? Nápady, ktoré pre nás TED vo svojej nekonečnej múdrosti vybral, myšlienky, ktoré sú preto pravdivé a dobré a správne. Čo by sme mali s týmito nápadmi robiť? Mali by sme ich šíriť –šikovné prezentácie charizmatických tvárí zachytených vo vysokom rozlíšení- a mali by sme predávať tento odkaz na všetky strany. Ak vám to ešte nepripadá povedomé, skúste zameniť slovo „TED“ slovom „Boh“. „Nápady, ktoré stoja za šírenie" zneje skôr ako slogan Svedkov Jehovových.

Chytajú sa predstáv, plížia okolo našich zaujatých nervových obvodov a do zákutí a štrbín myslí zasievajú malé semiačka, ako výtrusy malých plesní na vlhké okenné rámy. V najtemnejšej hodinke jednej z bezpočetných nocí sledovania som sa prebudil presvedčený o tom, že solárne poháňaný držiak na poháre skoncuje s dlhom krajín Tretieho sveta, no nevedel som veľmi prečo.

Začal som s prezentáciou Roba Legata, a po šestnástich minútach neskôr som si bol vedomý troch vecí: jeho reč bola úžasná, nepamätám si z nej žiaden obsah, pričom práve sledujem zvláštne umelú standing ovation – čírou náhodou sa kamera zameriava na prvých vstávajúcich členov publika; potom ich nasleduje zvyšok publika, hnaných skupinovým inštinktom nasledovať svojich rovesníkov. Standing ovation sa pochopiteľne objavuje častejšie pri homogénnom publiku, a niet lepšieho davu než spoločenské elity, ktoré investovali tisíce dolárov pre možnosť slniť sa v teplej žiare intelektuálnej aury niekoho iného.

Jednou z častých výčitok TEDu je, že je elitársky, aj keď mnoho z tunajších rečníkov je tým typom ľudí, ktorých môžete nájsť medzi miestnymi „nadávačmi pri pive“. Géniom TEDu je, že vezme schopných, no obyčajných rečníkov, aby predniesli svoje staré prezentácie, ktoré predstavili už mnohokrát predtým niekde inde, a navlečie ich do produkcie, pri ktorej máte pocit, že sledujete Kennedyho ohlasovať začiatok pretekov v ceste na mesiac.

Videám sa nedávajú hviezdičkové hodnotenia; namiesto toho ich máte ohodnotiť vybraním slov: „spadla mi z toho sánka“, „presvedčivé“, „odvážne“, „fascinujúce“, „krásne“ a podobne nudné adjektíva. Kamery číhajú pod zrakom rečníkov a zameriavajú sa na ich ostré črty, ktoré sú voči tmavému pozadiu zvýraznené reflektormi, ako pri sochách gréckych bohov vo vitríne múzea. Dav sa chová ako jednoliata a nápomocná entita; smeje sa, keď sa má smiať, výska, keď má výskať, omdlieva, keď má omdlievať. Citáty sú zdôrazňované a vyberané tak, akoby niesli nejakú hlbokú pravdu: „Nič také ako hlúpy užívateľ neexistuje,“ vraví Timothy Prestero, dizajnér, ktorý zrejme nečítal komentáre užívateľov v rubrike Voľné komentáre. Alebo tie články. Nie sú tu žiadne otázky: v kulte TED je všetko úžasné a inšpiratívne, a nápady nemajú byť spochybňované. Položenie zmysluplnej otázky by v tomto prostredí bolo považované za hodenie hovna do niekoho tváre.

Vďaka najnenáročnejšiemu publiku prechádza mnoho nepresností a chýb bez povšimnutia. Reč Terryho Moorea o algebra bola plná nepodložených tvrdení o španielskom jazyku a histórii. Pokrytie vedeckých tém je prinajlepšom povrchné, niekedy vyložene zavádzajúce. Neslávny výrok Felise Wolfe-Simonovej, že baktérie by do svojej DNA mohli poňať arzén, viedol k veľkému odporu vedeckej komunity, po ktorej sa odmietla baviť s kritikmi a povedala: „Každý výstup bude musieť byť ohodnotený tak, ako to bolo aj pri našej prezentácii, a prejsť hlasovaním, aby bola celá diskusia správne moderovaná.“ Nedlho nato sa prihlásila na úplne inú, nehodnotenú prezentáciu TEDu. „Nápady, ktoré stoja za šírenie“ ... akurát, že v tomto prípade tie nápady neprežili hodnotiaci proces.

Napokon, celý fenomén TEDu dáva zmysel len vtedy, keď si uvedomíte, že je to všetko o publiku. Prezentácie TED sú určené na to, aby pri nich mali ľudia zo seba dobrý pocit; polichotili im a dali im pocit, že majú vedomosti a prehľad; dali im dojem, že sú súčasťou vybranej skupiny, ktorá robí zo sveta lepšie miesto pre život. Ľudia sem prichádzajú z dosť podobného dôvodu, z akého vstupujú do klubov ako je Menza: dáva im to príležitosť označiť sa za súčasť intelektuálnej elity. To, že je tu inteligencia výberová, a potrebujete byť bohatý s dobrými konexiami, aby ste sa dostali na konferencie a vyberané večierky, ktoré ich sprevádzajú, tomu dodáva neodolateľné čaro. Slogan TEDu by nemal byť „Nápady, ktoré stoja za šírenie“, malo by to byť „Ego, za ktoré si stojí priplatiť“.

(Krátené)

Zdroj: New Statesman

1 komentár:

  1. marián vitkovič4. marca 2015, 23:00

    fajn článok , ... TED je " v pohode " - v podstate to znamená : " Targetize - Emulgate - Debilize " and once more again till complete lobotomia ... tí čo to organizujú na Slovensku s takými zábavnými opicami ako " usmievaj sa na svet - to je inovácia ! " - Jakub Ptačin - trulénko and comp. to dokonca robia " zadarmo " , akurát si voľačo " vyvaria " cez ten " zaplať a zožer koľko akože vládzeš - ale zasa nie doslovne, budeš vyzerať jak trapko ... " - catering .

    Inak neviem načo to ešte furt niekto organizuje - šak mi na Slovensku máme " TED " od governmentu cez parlament, celú " intelektuálnu frontu " až po

    " tradičné rodiny " etc. v podstate nepretržite .... úprimne, v cca 1990 som si nikdy nepomyslel že sa dožijem stavu sveta v porovnaní s ktorým aj Perry Farell and comp. vyzerá ako A. Einstein , but " who cares ? " :

    http://youtu.be/jrwjiO1MCVs

    OdpovedaťOdstrániť