streda, 22. apríla 2015

Čestní podnikatelia by chceli socializmus

XEBICHE | Nezávislí

Nepozerajte televízor, nepočúvajte rádio, vypnite internet, odsťahujte sa do lesa a nakoniec aj tam ku vám každý týždeň doľahne zvesť o novej kauze, ktorá hýbe spoločnosťou. Nehľadajme konšpirácie, nie je ústredná komisia, ktorá vyberá témy. Nemusí byť. Médiá a ľudia, ktorí v nich pracujú prešli, dostatočným sitom a tréningom, že už majú nos na to, čo zaujme, za čo sa platí, čo je v súlade s generálnou líniou.

A tak aj teraz sledujeme ďalší diel z nekonečného seriálu, ktorý predčí Búrlivé víno i Divoké kone. Slovenský rozhlas denne hlási stav vodných tokov. Aktuálny stav na Váhu je 15%. 15% bola čiastka, ktorú mali dostať malí veritelia Váhostavu potom, ako začala jeho reštrukturalizácia. Dotknutí malí živnostníci sa zomkli a rozhorčení bojujú za svojich 100%. Rozhorčenie je na mieste. Opozícia kričí : „Chyťte zlodeja!“ Smer kričí: „Chyťte zlodeja!“ Opozícia kričí: „Zlodeji sú v Smere!“ Smer kričí: „Zlodeji sú v opozícii!“ Ľudia kričia: „Choďte všetci... kade ľahšie!“ A kapitalizmus ide ďalej.

Otázka teda je, či je možné pochytať všetkých tých zlodejov zľava i sprava. Či sa nejedná o systémovú chybu. Respektíve, či práve tá „chyba“ nie je princípom kapitalizmu. Že vyhrávať v konkurenčnom boji sa dá len na úkor menších a slabších. A slabší ste aj vtedy, keď máte svoju česť.

Slabší sú aj zamestnanci, ktorí doplácajú na zmarený biznis, nedostanú zaplatené, alebo sú prepustení na ulicu. Sto prepustených tu, dvesto tam. Nedokážu sa natoľko zomknúť, aby hájili svoje práva tak, ako to urobili v tomto prípade malí veritelia Váhostavu.

Ich osud je nakoniec však v našich rukách. Darmo, riziko podnikania na seba podnikatelia berú iba dovtedy, kým im ide karta. V prípade, že pod klobúčikom chýba gulička, obrátia sa na nás, aby sme im stávku preplatili. Prinajhoršom to celé zavesia na klinec. Alebo ak majú šťastie, sú to oni, ktorí sa na Bahamách smejú nad správami v novinách, ktoré im patria. Väčší pes žerie. V kapitalizme je to tak.

Okrádame sa navzájom. Silnejší okráda slabšieho. Šikovnejší prežije, menej šikovný zomrie. To je princíp. Je otázkou času, kedy sa to môže bytostne dotknúť kohokoľvek z nás. A potom môže byť neskoro obracať sa na druhých so žiadosťou o pomoc, ak sme dovtedy budovali spoločnosť, ktorá je založená na individualizme, na súťaži a cynizme.

Ak niekto naozaj myslí vážne svoje reči o čestnom podnikaní hnanom neskonalou túžbou vytvárať hodnoty, nie hromadením bohatstva na úkor druhých, potom mu neostáva iné len socializmus. Tam sú podmienky na hromadenie bohatstva a moci obmedzené tým, že výrobné prostriedky sú v spoločných rukách. Čestný podnikateľ môže zveľaďovať podnik i náš svet bez toho, aby mu hrozilo, že mu niekto nevyplatí pohľadávky, že ostane po uši zadlžený, na ulici, či bude nútený vykorisťovať svojich zamestnancov. Politici nebudú hercami v telenovele a ľudia nebudú musieť denno-denne riešiť, ako prežiť v konkurenčnom boji v džungli voľného trhu, kde je každý sám za seba a jeho cena je vyčísliteľná. Ale sú takí?

7 komentárov:

  1. ...urcite ano, ale si netrufnu, takze nie.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. kazdy poctivy clovek ktoremu neni lahostajny osud ostatnych ludi a zazil socializmus vie ze lepsie sa nevymyslelo.Osobne desat rokov pracujem v zahranici a viem to porovnat.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. presne lepsie lepsie ako socializmuz pre celok zatial este nebolo

      Odstrániť
  3. Vidím že anonymita vyhráva aj u vás v redakcii :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. hovori Anonymny ;)

      Odstrániť
    2. Nehovorí, ale chváli :-)

      Odstrániť
  4. Ešte raz chválim, že redakcia prešla do anonymity :-)

    OdpovedaťOdstrániť