nedeľa, 5. apríla 2015

Parafráza textu: Jazyk politrukov


Minule som šiel okolo hotela Carlton. Mali tam večierok, videl som tam ksichty privatizérov z 90. rokov, chlapcov z Karlovky a Petržalky, čo pomohli vytunelovať Slovensko. Dnes sú z nich „manažéri roka“. Chvíľu som postál, dal si chlebíček, dva, vypočul si príbehy o úspechu i temné hrozby a šiel som ďalej.

Straší ich kosák a kladivo, „komunistická hrozba“, znárodnenie – v ich majetníckej predstavivosti je to hrozba z vesmíru, ktorá zničí Zem, komunistická obluda živiaca sa malými deťmi, zombíci ovládaní túžbou po ich zázračnom kľúči k úspechu. Uvedomil som si, že slovník sa vôbec nezmenil.

Nemám v úmysle obhajovať krviprelievanie, nemám to v povahe, nikdy som po ňom netúžil, nestrieľal som, nechodil v maskáčoch, odsudzujem akékoľvek vraždenie, no démonizovať ľudí, ktorí sa bránili vykorisťovaniu so zbraňou v ruke, mi je proti srsti.

Komunisti nie sú Sauronova armáda ani spolok nostalgikov, sú to ľudia, ktorí chcú svet bez vykorisťovania a vojen. Ku komunistom sa hlásili a hlásia umelci, vynálezci, hrdinovia, pracujúci, čestní ľudia po celom svete.

Komunisti boli medzi francúzskymi, talianskymi, juhoslovanskými, českými, slovenskými partizánmi, deportovanými Španielmi z protifrankistického odboja.

Prekáža mi ak sa o ľuďoch, ktorým vďačíme za mnohé sociálne výdobytky, za porážku fašizmu, aj keď urobili aj množstvo chýb, hovorí ako o červenom more.

Strach je silný pán. Roky je napájaný démonickými opismi z úst antikomunistov, ktorí sú pri moci už veky. Neverím, že ozbrojený odpor je jediný spôsob, akým zastaviť vykorisťovanie človeka človekom, krajiny krajinou. Ozbrojený boj nastupuje vtedy, keď fašizmus kapitalizmu prekročí medze, keď zlyhávajú iné spôsoby obrany, etika a vedomie vlastnej smrteľnosti.

No hovoriť o komunizme jazykom McCarthyho inkvizítorov, zastrašovať predstavami, že Rytmus bude raz nosiť pioniersku šatku a Adela Banášová bude uvádzať festival politickej piesne, je veľmi sofistikovaná forma propagandy založená na infantilizácii voličov.

Komunisti nie sú postavami z Walking Dead, sú to ľudia, ktorí sú vašimi blízkymi, susedmi, spolužiakmi, kamarátmi, robia veľmi podobné veci ako vy a naozaj by sme o nich nemuseli, aspoň z úcty ku všetkým, ktorí pomáhali našim starým rodičom v boji proti nacizmu, vrieskať, že sa na nás rúti Nazgul. A robiť to pred neonacistickým obecenstvom, ktoré predtým, ako si našlo komunizmus, hovorilo to isté o židoch, hippies a študentoch filozofie.

Originál nájdete tu: Jazyk politrukov

4 komentáre:

  1. "Strach je silný pán." A na postmodernu jej vlastnými zbraňami! PT

    OdpovedaťOdstrániť
  2. ...antikomunisti dopomohli fasistom rozputat druhu svetovu vojnu - ich deti dnes robia to iste - pomahaju fasistom rozputavat tretiu svetovu vojnu - a su taki fanatici, ze to robia aj za cenu, ze to moze byt vojna, ktoru neprezije nik.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Idealisti, partizáni, komunisti, teroristi a sionisti

    Čo vedia mladí o komunizme a Slovenskom štáte?

    Mimochodom, tiež sa občas prechádzam okolo Carltonu a spomínam na časy korza v roku 1963-1968 za akože tvrdého komunizmu a porovnávam s dneškom.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. off topic otazocka.. neviete niekto z tu pritomnej komunity nahodou, kto je za tou novou stranou Jednota ? ze reku ci volit alebo je to len dalsi fake a ostat pri KSS, aj ked su personalne, marketingovo a programovo v dezolatnom stave...dik..P.

    OdpovedaťOdstrániť