streda, 29. apríla 2015

Romantický imperializmus


Pekné frázy na obranu imperiálnych záujmov

Každý, kto obhajuje Rusko ako krajinu pevných zásad a ukáznených hodnôt ešte v niečo verí. Verí v lepší svet, ktorí iní vidia v Číne ako holisticky orientovanej civilizácii, kde je ekonomický rast prepojený s všeobecným blahobytom. Alebo dúfajú v duchovnú obrodu a spoločenskú harmóniu, často pripisované Indii, kam upierajú svoj zrak. Napriek odlišnostiam majú ich nádeje čosi spoločné. Nevychádzajú totiž ani tak z idealizovanej krajiny, ako zo samotnej formy, ktorá im dala vyvstať. Táto nádej je nádejou Európy, ku ktorej sa však obracajú chrbtom.

Romantickí orientalisti nemuseli žiť oficiálne schvaľovanú sociálnu nerovnosť Indie, pretože si naplno užívali výdobytky dostupného zdravotníctva, eliminovanej negramotnosti a sociálnu mobilitu. Nežili v kastovnom zriadení, ktorého najbiednejší členovia sú odsúdení na celoživotné zbieranie odpadkov a výkalov z ulíc. Našinci totiž (ešte stále) nemusia niesť bremeno svojho rodu či statusu po celý život tak, ako v Indii.

Nemuseli sa ani podieľať na korporativistickej utópii čínskeho strihu, kde zastupiteľské organizácie pracujúcich vyberá priamo štát, ktorý im predpisuje, akú agendu majú presadzovať. Kde nie je ani tak hrdosťou žiť pre firmu, ako v nej nezomrieť. Kde proletariát do úmoru drie 60 hodín týždenne, niekedy aj 18 dní v kuse, a ktorého osud má pre západného konzumenta menší význam než logo obľúbenej firmy.

Európania kritizujúci skorumpované pomery svojej krajiny, znechutení pretlakom americkej produkcie, týmto svojim správaním dokazujú vernosť slobode slova, zhromažďovania a odporu. Neuvedomujú si, že v Rusku sa protestné hlasy voči Putinovej politike potýkajú s brutálnymi zásahmi polície, a to aj napriek tomu, že opozícia je politicky i početne tak široká, že sa im zavše už nezmestí do väzníc.

Imperializmus sa nevzťahuje len na Spojené štáty, či zápas o ropu. Imperializmus sú preteky otrokárov rôznych národností o sféry vplyvu, suroviny, trhy, či nasýtenie vlastnej vojensko-priemyselnej mašinérie. Je to zúfalý pokus stagnujúceho monopolistického kapitalizmu vymaniť sa zo slepej uličky súkromného vlastníctva a národných štátov zväzujúcich dostupné výrobné kapacity. Je to snaha udržať moc mocných namiesto uvoľnenia ľudského a technologického potenciálu pre všetkých.

Preto je naivným sebaklamom, že zisk nie je hlavným motivátorom ruskej verchušky. Jej nepriateľom nie je silný štát, pretože jeho vojenský potenciál, od armády cez flotilu po vzdušné sily, aktívne využívajú na sebaprezentáciu a ochranu vlastných záujmov na medzinárodnej úrovni. Štátny aparát ochotne bráni Putinovu, Orbánovu či Ficovu mafiu, ktorá si žije svoj komunizmus, zatiaľ čo nám ostatným prenecháva boj človeka proti človeku.

Ako napísal Lenin, v situácii kedy proti sebe stoja jednotlivé imperializmy je jedno, kto zaútoči alebo vyhlási vojnu ako prvý. Je totiž jednoduché vyhlásiť nepriateľa za agresora, zahrať sa na obeť a pustiť sa do obrannej vojny. Takto ospravedlnili nacisti vlastný útok na Poľsko, či prezentovali zabratie Sudetov ako humanitárny zásah. Najdôležitejšie totiž je to, aké záujmové skupiny vedú vojnu a čo ňou chcú záchraniť. 

Na legitimizáciu svojich záujmov používa Rusko antifašistickú rétoriku, avšak antisemitské útoky na Kryme pochádzali od proruských provokatérov. Prípadne vyťahuje duchov minulosti z Veľkej vlasteneckej vojny, ako neodškriepiteľne najväčšej obety, akú položil ruský národ. No ak si naozaj vážime katastrofálne tragické úmrtia, nemožno zabúdať na traumu z Holodomoru, ktorú si nesú Ukrajinci.

Za posledné dva roky sme si okrem vyrojenia sa nekritických názorov voči Rusku mohli všimnúť aj polarizáciu ľavice: na jednej strane na výlučnú kritiku imperializmu USA, na druhej len kritiku imperializmu ruského. Odhaľovať ruské imperialistické záujmy však neznamená, že sa vzdáme kritiky USA a ich najkrvavejšej výbojnej politiky. Rusku to treba natierať zľava a nie sa púšťať do hysterickej a pokryteckej obhajoby NATO.

2 komentáre:

  1. ...ale tu ide o to, ze Rusko je vyhlasovane za komunisticke a preto velmi nebezpecne pre cely svet - na tom je doraz a nie na tom, ze aj Rusko je kapitalisticke a preto rovnako zle, ako USA...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ide o to, že to tak nie je. PT

      Odstrániť