streda, 13. mája 2015

Víťazstvo nad fašizmom, ale nie vojnou

MARTIN K. | Nezávislí

O čom naše mienkotvorné a ináč nanajvýš vyvážené médiá budú neoblomne mlčať je narastajúci mediálny tlak na začatie vojny. Ten je prítomný najmä v geopoliticky rozhodujúcich štátoch, ale aj u nás nájdeme prvých odvážnych priekopníkov.

Tieto dni sme prostredníctvom zápalistého úsilia slovenských žurnalistov presviedčaní o mnohých skutočnostiach. Hlavným bodom programu bude pravdepodobne jednotne vnucované presvedčenie o „Výmene okupantov“. Za daným pomenovaním sa skrýva celkom povrchné zovšeobecnenie o výmene fašistického teroru za komunistický. Teda, desivé Hitlerove plány nemeckej svetovlády boli vystriedané rovnocenne hrozivými cieľmi celosvetovej revolúcie Stalina. Akosi sa však zabúda (celkom náhodou?) na túžbu Hitlera vykántriť všetky iné rasy. Tento bod sa doteraz nepodarilo, na škodu neofašistov, nájsť ani v jednom zo smrteľných rozsudkov podpísaných Stalinom. Ďalej nás slovenská žurnalistika zahrnie sociologickými analýzami údajne tragicky nechápavých Putinových obdivovateľov. Na reči isto prídu aj fanatickí predstavitelia radikálnej ľavice, vraj pripravení zaraz nás obrať o ľudské práva. (Záťah na radikálnu ľavicu sa v susedných Čechách už odohral (http://solidarita.socsol.cz/2015/ruzne/vyjadreni-solidarity-k-antiautoritarskemu-hnuti; http://www.blisty.cz/art/77326.html)

O čom naše mienkotvorné a ináč nanajvýš vyvážené médiá budú neoblomne mlčať je narastajúci mediálny tlak na začatie vojny. Ten je prítomný najmä v geopoliticky rozhodujúcich štátoch, ale aj u nás nájdeme prvých odvážnych priekopníkov.

Pozrime sa na Nemecko. Prednedávnom sa vo veľmi vplyvom periodiku Die Welt vysokopostavený predstaviteľ národnej bezpečnosti Hans Rühle pýta, prečo politici odmietli uránové projektily pre nemecký tank Leopard 2 (http://www.welt.de/politik/deutschland/article140100414/Warum-die-Politik-dem-Leo-Urangeschosse-verweigerte.html). Údajne iba s touto muníciou bude nemecká armáda schopná obstáť ruským T80, T90 a novému tanku Armata. Aj keď je autor spomínaného článku spokojný so zvýšením bojaschopných tankov nemeckej armády z počtu 225 na 325, trvá na čo najrýchlejšom vybavení projektilmi plnenými ochudobneným uránom. Áno, práve ten typ munície, vďaka ktorému sa osloboditeľské sily USA postarali v Iraku o zvýšený výskyt vrodených porúch, rakoviny, leukémie a detskej mortality (http://www.independent.co.uk/news/world/middle-east/toxic-legacy-of-us-assault-on-fallujah-worse-than-hiroshima-2034065.html).

V predposlednom, šestnástom čísle novín nemeckej Bundeswehr aktuell je opisovaná tanková bitka nemeckých, českých a rakúskych jednotiek proti jednotnému nepriateľovi (www.bundeswehr.de/resource/resource/MzEzNTM4MmUzMzMyMmUzMTM1MzMyZTM2MzIzMDMwMzAzMDMwMzAzMDY5Mzg3YTZkNjU3NTYyNmYyMDIwMjAyMDIw/16_Gesamtausgabe_b.pdf). Z geopolitických pnutí je viac než zrejmé, kto by tým nepriateľom nakoniec bol. Ale nemecká verejnosť je už dlhodobo pripravovaná na vojnovú konfrontáciu. Aj keď, žiaľ chýbajú peniaze na sociálnu oblasť, ináč šetrný Wolfgang Schäuble prisľúbil pridelenie prostriedkov na armádu. Prvým krokom tým správnym smerom je schválenie nákupu 168 bojových helikoptér za 8.7 miliardy Eur (http://www.thelocal.de/20150217/ministry-under-fire-for-85bn-helicopter-order; http://www.c4defence.com/en/germany-buys-168-helicopters-cost-8-7-billion-euros/; detaily: http://www.wsws.org/en/articles/2015/03/06/germ-m06.html). Aby nebolo možné rinčanie zbraní a zastrašovanie označiť ako niekedy nemecký militarizmus, vytvára ministerstvo obrany novú agresívnu vojenskú doktrínu (http://www.wsws.org/en/articles/2015/02/19/germ-f19.html). Tá ktorá bude bezpochyby korešpondovať s cieľmi nadácie Stiftung Wissenschaft und Politik (Nemecký inštitút pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti), ktorá v dokumente: „New Power, New Responsibility“ (Nová sila, Nová zodpovednosť) (www.swp-berlin.org/fileadmin/contents/products/projekt_papiere/GermanForeignSecurityPolicy_SWP_GMF_2013.pdf) volá po silnejšom vstupe Nemecka na mocenskú scénu. Pre aké ciele? Pre ciele každého impéria, pre expanziu, ovládanie a podmaňovanie ďalších území. Aby Nemci načisto zabudli na svoju fašistickú históriu, je im v tom aktívne napomáhané historikmi a novinármi. Nedávno Spiegel Online uverejnil rozhovor s legendárnym žurnalistom Wolfom Schneiderom, pod provokatívnym názvom: „Lieber Hitler als die Rote Armee“ (Lepšie Hitler, ako Červená armáda) (http://www.spiegel.de/kultur/gesellschaft/wolf-schneider-interview-ueber-autobiografie-a-1030521.html).

Ale ani skapínajúci hegemón nezaostáva. Ten sa neúnavne od víťazstva v druhej svetovej vojne úspešne halí do zástavy osloboditeľa a nositeľa demokracie, aj keď dnes mu to okrem dobre platených zamestnancov pravicových mienkotvorných inštitúcií asi nikto neverí. Zato politické elity jeho verných spojencov ho nasledujú do veľmi pochybného manévru namiereného proti najväčšej mocnosti, Číne. Napríklad USA vynaložia v najbližších 10 rokoch 355 miliárd dolárov na obnovu svojho nukleárneho arzenálu (http://thebulletin.org/modernizing-nuclear-arsenals-whether-and-how7881). K agresii voči Číne volá aj Peter Hathcher, editor Sydney Morning Herald, vo svojom článku: „World reluctant to point finger at China’s encroachment on strategic islands“ (Svet sa zdráha ukázať na čínske zasahovanie do strategických ostrovov)(http://www.smh.com.au/comment/world-reluctant-to-point-finger-at-chinas-encroachment-on-strategic-islands-20150504-ggtv12.html). V danom článku obviňuje autor Čínu z vytrvalej expanzie a odmietania obáv či protestov okolitých štátov. Ale tento článok je len echom úsilia Koncilu zahraničných vzťahov (vďaka konšpiračným teóriám známy Council of Foreign Relations), žiadajúceho v článku: „Revising US Grand Strategy Toward China“ (Prehodnotenie americkej veľkej stratégie voči Číne) razantnejšie zastúpenie v Južnom a Východnom Čínskom mori (http://www.cfr.org/china/revising-us-grand-strategy-toward-china/p36371). Amerika vyjadrila svoj zámer koncentrovať 60% svojej námornej a vzdušnej sily v Indo-pacifickej oblasti do roku 2020. Už v roku 2012 tajomník ministerstva obrany USA Leon Panetta na konferencii v Singapure hovoril o záväzku USA posilniť svoju prítomnosť v danej oblasti (http://www.nytimes.com/2012/06/02/world/asia/leon-panetta-outlines-new-weaponry-for-pacific.html?_r=0; http://www.defense.gov/transcripts/transcript.aspx?transcriptid=5049). Aj strategickí spojenci poctivo zbroja. V roku 2014 plných 48% zbrojnej výroby putovalo do Ázie a Pacifickej oblasti. Napríklad tento mesiac Pentagon spustil nové kolo spoločných manévrov pod názvom „Operácia Balikatan“. Spolu s filipínskymi silami je celkový počet vojakov 12 000. Počas cvičení filipínski velitelia vyslovili provokatívne vyhlásenia a hrozby proti Číne. Manévre sú zamerané na zlepšenie bojovej taktiky pri útoku na pobrežné opevnenia. Takýmito pevnosťami disponuje samozrejme Čína na Spratlyho ostrovoch.

Spomínaný Peter Hatcher v tom istom periodiku dňa 4. marca uverejnil článok s názvom: „IS, Russia, China: all fascist states“ (Islamský štát, Rusko, Čína: všetko fašistické štáty) (http://www.smh.com.au/comment/is-russia-china-all-fascist-states-20150302-13szrz.html). Všetky tri štáty sú autoritatívne, vysoko centralizované, pričom národ je hodnotovo nadradený nad jedinca. Taktiež nacionalizmus a šovinizmus je v nich podporovaný pocitom národnej krivdy. Teda sú nepriateľom slobody. Otázkou ostáva, prečo USA predali v roku 2014 zbrane v hodnote 80 miliárd dolárov Saudskej Arábii (http://circanews.com/news/saudi-arabia-military-purchases). Teda štátu s takmer feudálnym mocenským zriadením, v ktorom je trestné neverectvo a kritika náboženstva, kde je súčasťou práva verejné bičovanie a kameňovanie. Demokracia sa jednoducho nehodí všade. Kde elita poslúcha, vystačí si hegemón aj s fašizmom (bývalé Chile), kde sa však ukazuje samostatnosť a sledovanie vlastných záujmov, už USA zrazu ležia na srdci osudy jednotlivcov a ich ľudských práv.

Dalo by sa pokračovať ďalej. Napríklad snahou Japonskej mocenskej elity prepísať Ústavu, aby tak mohli byť navýšené výdaje na zbrojenie (http://sputniknews.com/military/20150428/1021453454.html). Či spoločnými manévrami japonských a amerických jednotiek (http://www.nytimes.com/2015/04/28/world/asia/japan-and-us-set-new-rules-for-military-cooperation.html), čo je samozrejme výrazom americkej podpory Tokia v spore o ostrovy, ktoré Japonci nazývajú Senkaku a Číňania Diaoyu. Podobne ako nemeckí pravicoví akademickí pracovníci sa snažia relativizovať zločiny nacizmu, aj japonská vláda pracuje na potlačení historického vedomia o japonských vojnových zločinoch. Japonskými historikmi bola vedená bitka o pojem „comfort women“ (žena pre pohodlie), ktorým sa označovali sexuálne otrokyne pre japonských vojakov (http://www.japantimes.co.jp/news/2015/03/18/national/history/japanese-historians-seek-revision-of-u-s-textbook-over-comfort-women-depiction/#.VUxv25Ny0to). A primátor Tokia popiera historickú pravdu o masakre v Nankingu (http://www.hurriyetdailynews.com/tokyo-governor-backs-nanjing-massacre-denial.aspx?pageID=238&nID=14555&NewsCatID=356).

Jednoducho, náš slovenský žurnalistický ostrovček bude zádumčivo hľadieť do jamky, ktorú si sám vyhĺbil v piesku a prstom ukazovať na drobný vlnky na špinavej mláčke vody, aby nemusel hovoriť o celosvetovom eskalovaní úsilia rozpútať vojnu. Dozvieme sa toho veľmi veľa o ohrození demokracie, ale ani slovo o jej potlačovaní, keď sa to hodí USA. Budeme informovaní o tom, aké sú tie správne postoje k demokracii a slobode a poučení a v ktorých štátoch demokracia žalostne chýba. Tým nám elity naznačia, kde práve potrebujú expandovať, aby mohli rozmnožiť svoj neprávom nahanobený majetok. To všetko nám povedia neúplatní novinári z Denníka N (namiesto "Nezávislí" by sa skôr hodil názov Napojení na kapitál). Ale nikto nepovie ani slovo o mieri, spolupráci pracujúcej triedy a prekonaní kapitalizmu. Také slová zaznejú len z pár drobných úst, čo možno poľahky zakryť mocnou rukou peňazí...

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára