pondelok, 1. júna 2015

Čínsky premiér ukončil návštevu štyroch juhoamerických krajín

ALEXANDER FANGMANN | Wsws

Krok smerom k zvyšovaniu investícií v Latinskej Amerike je čiastočne motivovaný spomalením realitného boomu v Číne. Rovnako však aj závažnými náznakmi, že čínske akciové trhy sa nachádzajú uprostred obrovskej špekulatívne bubliny, ktorá môže kedykoľvek prasknúť.

Premiér Li Kche-čchiang, hlavný predstaviteľ čínskej vlády, ukončil v utorok svoju prvú cestu do Južnej Ameriky, pričom sa od 18. do 26. mája zastavil v Brazílii, Peru, Čile, Kolumbii. V každej krajine Li oznámil celý rad obchodných a investičných dohôd, všetko s cieľom zvýšiť Čínsku účasť v tejto oblasti. Daný región sa rýchlo stáva miestom možného vzplanutia konfliktu so Spojenými štátmi, ktoré boli nahradené Čínou v pozícii najlepšieho obchodného partnera pre radu krajín Juhoamerického kontinentu.

V Brazílii, ktorá je už teraz najlepším hospodárskym partnerom Číny v Latinskej Amerike, s bilaterálnym obchodom vo výške až 86 miliárd dolárov za rok 2014, Li oznámil balík investícií a obchodných zmlúv vo výške asi 50 miliárd dolárov. Súčasťou dohody je nákup 22 komerčných prúdových lietadiel značky Embraer a štyroch rudu prepravujúcich lodí Vale. Ďalších 7 miliárd dolárov bude vložených do financovania spoločnosti Petrobras, ťažko zadlženej štátnej ropnej spoločnosti. Táto sa pokúša spamätať po korupčnom škandále, ktorý viedol k strate minimálne 1,9 miliardy dolárov v aktívach. Čínska banka ICBC tiež oznámila, že poskytne ďalších 50 miliárd dolárov pre financovanie v oblasti infraštruktúry vrátane ciest, železníc a rozvodných sietí.

Brazília, Čína a Peru tiež súhlasili s účasťou na vypracovaní štúdie skúmajúcej možnosti vybudovania 3500 kilometrov dlhej železnice. Dráha tejto železnice by sa tiahla od brazílskeho Atlantického pobrežia k Pacifickému pobrežiu v južnom Peru. Takto koncipovaná železničná trať by umožnila oslobodiť brazílsky vývoz od závislosti na Panamskom prieplave a zároveň by Číne otvorila možnosti využiť prepravu prostredníctvom prekladacích prístavov. Okrem tohto oznámenia, podpísal Li v Peru vyhlásenie, v ktorom sa obidve krajiny zaväzujú prehĺbiť vzájomnú spoluprácu v mnohých oblastiach a tiež vo väčšej miere využívať dohodu o voľnom obchode, podpísanú v roku 2010.

V Čile Li a prezident Michelle Bachelet podpísal sériu dohôd, vrátane dohody o menových swapoch vo výške 3,5 miliardy dolárov. To bude pod vedením China Construction Bank viesť k vytvoreniu prvej zúčtovacej banky v Južnej Amerike. Táto banka bude predstavovať útok na aktuálnu pozíciu amerického dolára, ako „de facto“ medzinárodnej rezervnej meny.

Pri návšteve Kolumbie Li diskutoval o možnostiach vytvorenia dohody o voľnom obchode s prezidentom Juan Manuelom Santosom, jedným z najbližších spojencov Washingtonu v regióne. Spolu analyzovali plán rozvoja prístavu Buenaventura, kde je sústredená väčšina obchodu medzi oboma krajinami. Taktiež diskutovali o možnostiach investícií do výrobného sektoru.

Uvedené štyri krajiny sú už teraz najväčšími obchodnými partnermi Číny, pričom vytvárajú 57 percent celkového obchodu Číny s Latinskou Amerikou. Obchod medzi Latinskou Amerikou a Čínou za posledných 15 rokov výrazne vzrástol. Odhad za rok 2013 hovorí o výške na 270 miliárd dolárov, v porovnaní s len 12 miliardami dolárov v roku 2000. Veľká časť tohto obchodu spočíva vo vývoze surovín, vrátane ropy, z Latinskej Ameriky a dovoze Čínskeho spotrebného tovaru.

Avšak čínska ekonomika sa spomaľuje. Medzinárodný menový fond predpokladá pre tento rok rast na úrovni 6,8 percenta, čo je prepad z hodnoty 7,4 percenta za rok 2014 a ešte dramatickejší pád z priemeru 10 percent pred rokom 2010. Tento prepad je zapríčinený všeobecným spomalením veľkých kapitalistických ekonomík. Tieto znížili dopyt po čínskych komoditách a spotrebnom tovare, čo sa prejavilo v 19,9 percentom poklese Čínskeho dovozu. Tento fakt sa zároveň prejavil v nižšom dopyte po surovinách z Latinskej Ameriky, ktorý tiež bol zasiahnutý klesajúcim dopytom zo strany USA a Európy.

Obchodné dohody ohlásené premiérom Li majú za cieľ rozvoj dopytu po komplexnejších a kapitálovo náročnejších výrobkoch. To sa má docieliť prostredníctvom programu rozvoja infraštruktúry a modernizácie priemyslu. Kroky premiéra Li nadväzujú na oznámenie čínskeho prezidenta Xi Jinpinga, ktorý v januári predstavil zámer investovať v priebehu nasledujúcich 10 rokov v regióne prostredníctvom čínskych spoločností 250 miliárd dolárov, pričom už doterajšie investície dosiahli hodnotu takmer 100 miliárd dolárov.

Krok smerom k zvyšovaniu investícií v Latinskej Amerike je čiastočne motivovaný spomalením realitného boomu v Číne. Rovnako však aj závažnými náznakmi, že čínske akciové trhy sa nachádzajú uprostred obrovskej špekulatívne bubliny, ktorá môže kedykoľvek prasknúť. Shenzhen Composite Index, zložený prevažne z technologických spoločností, sa za uplynulý rok takmer strojnásobil a financovanie prostredníctvom podielových trhov sa zvýšilo o faktor päť. Tým sa stáva zrejmé, že voľné peniaze, natlačené bankami po celom svete v reakcii na hospodársku krízu 2008-2009, slúžia iba na parazitovanie a špekulácie.

Orientovanie Číny na Latinskú Ameriku je výraznou súčasťou odpovede na stratégiu USA, nazvanú „Pivot to Asia“. Avšak, USA ekonomicky značne poklesli od doby, kedy dominovali krajinám na juhu. Celý Juhoamerický kontinent vtedy pohŕdavo označovali ako „náš zadný dvorček“. Preto sú USA nanajvýš znepokojené vniknutím Číny do regiónu, ktorý tak dlho považovali za vlastnú doménu. Zároveň USA zaujímajú stále agresívnejší postoj, čím zvyšujú pravdepodobnosť vojenského konfliktu v tejto oblasti.

Zdroj: Wsws

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára