utorok, 30. júna 2015

James Bond

MARCEL LACKO | Nezávislí

Zmeny v charaktere agenta ako odraz spoločenskej klímy

Na strane 109 záporný hrdina prvého románu Iana Fleminga s Jamesom Bondom Casino Royale, Rus prezývaný le Chiffre, začína mučiť Bonda na genitáliách. Je to senzačné. Celú pasáž som sa smial. Záchrana v poslednom okamihu je opísaná výborne, keď už pre nič iné, tak preto, že pokračuje v trende zobrazovať Bonda ako niekoho, kto nemá v skutočnosti pod kontrolou, ani vo svojej moci situácie, v ktorých sa nachádza. Je jasne cítiť, že práve teraz a na tomto mieste je Bond omylný a slabý. Zvyšných sedemdesiat strán sa už tomuto okamihu nevyrovná, hoci Bondova obava, či ešte bude niekedy schopný milostného aktu, a že práve to je jeden z dôvodov prečo prenasleduje dievča, je trochu zábavná.

Takáto teda bola vôbec prvá tvár slávneho agenta 007, ale vo filmoch ich vystriedal ešte omnoho viac.

James Bond je celkovo zvláštne beztriedna postava, napriek jeho zakódovanému aristokratickému správaniu, najmä v jeho inkarnácii, ktorú stvárnil Roger Moore. Vo filme Casino Royale Bond a Vesper Lyndová cestujú vysokorýchlostným vlakom do Čiernej Hory (nové miesto pre kasíno). Po jedle si tí dvaja vymieňajú hodnotenia charakterov. Po tom, čo sa Bond pokúsi o skôr banálnu analýzu úzkostlivej, nádhernej-ale-bystrej ženskosti, Lyndová obráti útok: Bond je sirota, produkt verejnej školy a vzdelania na Oxforde (kde nikdy „nezapadal“). Lyndová sa potom opýta aká bola jahňacina; „grilovaná“ hovorí Bond. „Človek s ňou cíti.“ Bond môže byť v rozpakoch z ľahkosti s akou Lyndová bola schopná „ugrilovať“ jeho osobnosť, ale jej opis vyjadruje aký dislokovaný je v oblasti sociálnej štruktúry: je to outsider, „zle prispôsobený“, stav, ktorý v podstate vytvára jeho mobilitu ako tajného agenta. Bondova popularita môže byť sčasti vysvetlená ako odraz ambicióznej, ekonomicky mobilnej, na spotrebu orientovanej imperatívy Britskej strednej triedy v šesťdesiatych a nasledujúcich rokoch – doby fenoménu Bondoviek.

Spomínam si, keď som sa dočítal, že Timothy Dalton stvárnil jednu z jeho verzií a pripúšťam, že som si robil určité nádeje – je v ňom niečo kruté, čo Bondovi chýbalo od čias Seana Conneryho. Okrem toho bol Dalton školený v Shakespearovskom divadle, takže som mohol dúfať, že prinesie istú vážnosť, ktorou prispel Patrick Stewart do tej hlúpej sci-fi série (ako sa len volala).

Ale scenáre pre tých pár filmov neboli dobré, producenti nikdy naozaj nestáli za Daltonom ako Bondom, a – to najhoršie zo všetkého – Dalton sa nikdy nerozhodol stotožniť s postavou. Po prvej Daltonovej Bondovke sa jeho postoj zmenil na ironický odstup – ktorý svojím spôsobom fungoval u vyčerpaného Rogera Moorea, keďže Moore videl Bonda ako muža s ironickou perspektívou o sebe a svojej práci, ale nemôže sa osvedčiť, keď herec oddeľuje seba od postavy.

James Bond je vôbec jediná dejinná kontinuita v komerčnom filme, ktorá začína v skorých šesťdesiatych rokoch, trvá až do súčasnosti a môžeme premýšľať o Bondových filmoch a jeho titulných hudobných skladbách ako o záložkách vo vlastných životoch. (Moonraker možno vskutku je najhoršou z Bondoviek, ale stále si presne dokážem spomenúť ako som si požičal DVD z požičovne, sledoval film doma – sám – a čo sa práve dialo v mojom živote, keď som vyhodil peniaze na túto absurditu. Ale bol to hrozný film, pretože... nuž, to sa stáva, keď sa miešajú žánre, a obzvlášť, ak sa mixujú so sci-fi).

Musím priznať, že Bondov film Quantum of Solace ma dosť sklamal – a to som ho videl včera znovu na Blu-ray. Je to asi aj preto, že Casino Royale bol tak dobrý: najlepšia Bondovka, o tom niet pochýb od čias ranného Conneryho, neprítomnosť rôznych šikovných vecičiek a dômyselných prístrojov (až na defibrilátor v aute značky Aston Martin) a dokonca sa objavili aj naozajstné pocity v príbehu a ukázal ich aj samotný Bond. Quantum of Solace bol príliš divoký, nezmyselne frenetický od prvého záberu, ako keby sa rozhodli, že musia prekonať filmy o agentovi Bourneovi množstvom strihov a prudkosťou automobilových naháňačiek. Nikdy nespomalil natoľko, aby dovolil Danielovi Craigovi robiť to, čo dokázal najlepšie v Casino Royale – t.j. klamať o tom, že nič necíti, pričom úplne jasne emócie mal.

Keby som mal možnosť reštartovať sériu nanovo ako sa o to pokúsili v Casino Royale (ale to, že ponechali Denchovú ako „M“ v tomto prípade úplne narušilo kontinuitu), natočil by som film čierno bielo (ako sa na začiatku Casino Royale zdalo, že to tak bude) a zasadil ho do 1950tych rokov so Studenou vojnou na vrchole. Fajčenie, reklamné umiestnenie produktov, autá, alkohol, ženy – to všetko by zapadalo do tej doby.

Problém s Jamesom Bondom je, že je mimo svojej doby, ale filmy teraz majú rozpočet a špeciálne efekty, aby to vykompenzovali. (Predstavme si dobre napísanú Bondovku s dôrazom na dobové detaily ako napríklad v seriáli Šialenci (Mad Men).

Tie najlepšie z filmov o Bondovi – Goldfinger, Srdečné pozdravy z Ruska (From Russia With Love), pasáže z Len pre tvoje oči (For Your Eyes Only), pasáže z V tajnej službe Jej veličenstva (On Her Majesty's Secret Service) s Georgeom Lazenbym!, nové Casino Royale stoja naozaj za to.

Daniel Craig je neobyčajne správna voľba na nového, naozaj nemilosrdného, hlboko rozporuplného Bonda – ten istý typ muža, ktorý chladnokrvne strelil osobu od chrbta tri krát (scéna bola dlhé roky vystrihnutá pre vysielanie v televízii) ako to urobil Sean Connery v pôvodnom Dr. No (a ktorý vyzeral akoby si to užíval) a pokiaľ producenti vycítia kde urobili chyby v Quantum of Solace a vrátia sa späť k väčšiemu realizmu Casino Royale, tak by ešte stále mohla zostať stará séria nažive.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára