pondelok, 13. júla 2015

Stúpajúce rozhorčenie zo zrady Syrizy

EVEL EKONOMAKIS | wsws.org

List z Grécka

Nasledujúci list bol zaslaný redakcii World Socialist Web Site od Evela Ekonomakisa, čitateľa z Atén v Grécku.

"Už viac nepôjdem voliť, poje*te sa!"

"Všetci sme chytení v špinavom objatí, v orgiách v kanáli!"

"Vraveli sme: revolúcia, človeče, spáľte tie prekliate mosty a nepozerajte sa späť... ale ovca ostane ovcou a stane sa hlavným chodom na stole každého dravca."

Takéto boli komentáre z úst a pier mnohých dobrých ľudí v Aténach po nehanebnej kapitulácii Syrizy minulý piatok na zasadnutí Euroskupiny v Bruseli. Tunajší hnev je žeravo červený. Na rozdiel od pohľadov zvonku, väčšina tunajších ľudí si uvedomuje, že tí, ktorí hlasovali 25. januára pre Tsiprasovu "Koalíciu radikálnej ľavice", neboli naivní. Ako včera napísal jeden komentátor: "Nie, iba dúfali, že Syriza by možno mohla potrestať pravicových kolaborantov, ktorí nás roky plienili."

Konsenzus medzi tunajšími ľavičiarmi je vyjadrený s ironickým úsmevom na perách: Syriza má tú istú mentalitu ako predošlé buržoázne vlády. Takto je to v kocke: "Ty nič nepovieš, ja nič nepoviem". Alebo: "Ja ťa podržím teraz, a tak ty ma podržíš neskôr, keď budeš hore."

Tak rýchlo a tak znenazdajky! Syriza prekonala svetový rekord v politickom obrate, keď otočila jej predvolebné sľuby, že pošle vykonávateľov Trojky zbaliť si veci a postará sa o krvácajúci národ, národ trpiaci nevýslovným utrpením a nespravodlivosťou, krajinu 7000 samovrážd v rekordnom čase - a urobí koniec so škrtmi hneď 26. januára, deň po voľbách, ako sľúbili.

Ale "obrat" nevystihuje rozsah toho, do čoho Syriza upadla... za menej než pár týždňov. Skôr si môžeme požičať výraz zo sveta mäkkýšov, ulitníkov presnejšie. Takto môj priateľ odpísal Tsiprasa: "Používa metódu ako slimák - líže, líže a ťahá sa dopredu." Iný napísal: "S toľkým šu*aním a cmúľaním sa v parlamente by zástupcov malo byť 69 - nie 300 naničhodníkov" (v parlamente majú 300 kresiel).

Medzi miernejšími vyjadreniami na adresu Varoufakisa a Tsiprasa bol tento: "Satan bol anjel; v skutočnosti bol popredným anjelom. A ak sa z anjela stane diabol, tak mi z toho vyplýva, že aj náboženstvo priznáva, že nikto nie je dokonalý."

Iný ľavičiar napísal: "Syriza, strana, ktorá tvrdí, že neverí v skorumpované spôsoby buržoázie by mala zrušiť imunitu, ktorú si členovia parlamentu užívajú. Je celkom dosť poslancov, obzvlášť v stredo-pravej strane Nová demokracia, ktorí by mali byť za mrežami za zločiny, ktoré spáchali proti gréckym ľuďom."

O tunajších nacistoch: všetci vedia, kto útočil a zabíjal ľudí. Ale takto to chodí v prehnitom "ľavicovom" kráľovstve "Syrizalande". Iba krajne pravicová vláda Novej demokracie s bývalým premiérom Antonisom Samarasom bola schopná uväzniť fanatických rasistov (pre ich vlastné dôvody, samozrejme) a iba "ľavicová" vláda Alexisa Tsiprasa ich označí za nevinných (opäť pre svoje vlastné dôvody).

Komentáre uverejnené novinárom Nikosom Boyopoulosom, členom KKE (Komunistická strana Grécka), boli obzvlášť trefné. Na rozdiel od mnohých z vedenia najstaršej politickej strany v Grécku, tento človek nie je ani spomalený, ani sebastredný, ani konzervatívny, ani... ale veď chápete. Nie je to ten váš typický stalinista. Boyopoulos položil prsty na klávesnicu a odpálil parádne výbušný a obzvlášť bystrý článok nazvaný: "Varoufakis... v Brestlitovsku".

V tomto článku sa Boyopoulos prihovára všetkým tým podporovateľom Syrizy, ktorí odmietajú pripustiť, že ich strana ich podviedla. Prihováral sa všetkým tým nešťastníkom, ktorí sa snažia samých seba presvedčiť, že existuje paralela medzi podpisom ministra financií Varoufakisa v Bruseli minulý piatok a podpisom vlády boľševikov pod dohodu v Brestlitovsku, 3. marca 1918.

Boyoopoulos zosmiešňuje paralely, ktoré robia mnohí "ľavicoví" experti medzi takzvaným "taktickým" ťahom v ústrety "partnerom", ktorý Syriza urobila a Leninom, ktorý súhlasil s Brestlitovským mierom, ktorý poslúžil jeho stratégii. "To myslíte vážne?" pýta sa. "Pokiaľ vieme, Lenin bol komunista, nie priateľ mäkkej sociálnej demokracie, alebo podporovateľ umiernenej keynesiánskej politiky." "Boľševici," pokračuje, "videli sociálnu revolúciu s... jasným zámerom prekonať všetky sociálne väzby starého režimu" a nie jednoducho prekrstiť tieto väzby s "inštitúciami" (Trojkou). "Napríklad," pokračoval, "keď mladý sovietsky štát podpísal dohodu, Lenin nehovoril o "priateľoch", "partneroch" a "spojencoch". Lenin predstúpil pred ľudí a odkazoval na "imperialistov" a "zlodejov". Nehovoril o "víťazstve", či "triumfe", alebo "úspešných rokovaniach", ako to robili Tsipras a Varoufakis. Lenin hovoril jasne o vydieraní. Podpísal Brestlitovskú dohodu len z jedného dôvodu: ak by tak neurobil, imperiálna nemecká armáda by zadusila mladú sovietsku vládu už v kolíske. Podpisom toho potupného kusu papiera Lenin udržal plameň revolúcie nažive.

Čo konkrétne zachránila a ochránila Brestlitovská zmluva? Jednoducho, ako Boyopoulos vypichol: množstvo extrémne dôležitých dekrétov, začínajúc dekrétom o mieri a pôde, podpísaný deň potom, ako Trotského červené gardy zaútočili na Zimný palác v Petrohrade a dostali ho pod kontrolu spod Kerenského síl 26. októbra. Prvý dekrét vytrhol Rusko z imperiálnej hry a prvej svetovej vojny. Inými slovami, Lenin - na rozdiel od Varoufakisa - nepodpísal žiaden dokument, ktorý by naďalej uznával Rusko ako člena "spoločného európskeho domu" spolu s imperialistami. Lenin nepoložil pero na žiaden papier, ktorým by dal vnútornú politiku Ruska pod "dohľad", či "kontrolu" imperialistov. Podobne dekrét o pôde zrušil vlastníctvo pôdy ruskými pomeščikmi, alebo šľachticmi, ktorí nejakú vlastnili, vrátane pôdy vo vlastníctve kráľovskej rodiny a cirkvi. Boyopoulos je dôrazný a ide k veci: "Lenin... nikdy nepodpísal žiaden papier, ktorý by dával zelenú privatizácii. V kontraste k tomu, Alexis Tsipras schválil pokračujúcu prítomnosť spoločnosti Cosco v prístave Pireus - obrovského čínskeho dopravného koncernu."

Čo nasledovalo po týchto dvoch dekrétoch bol rad ďalších silných zákonov o práci, znárodnení bánk, znárodnení obchodnej flotily a anulovaní všetkých vnútorných i vonkajších pôžičiek.

Toto sú záležitosti, ktoré ochránil Brestlitovký mier! Lenin, Trotsky a boľševici sa odmietli vzdať imperialistom. Domácim a zahraničným zlodejom, lupičom a úžerníkom povedali, aby sa spakovali. Teraz je rad na gréckom ľude, aby zobral veci do vlastných rúk a zbavil sa Syrizy. Iba potom, ako sa toto podarí, môžeme riešiť vonkajšieho nepriateľa. Ale nemôžeme to urobiť sami.

Evel Ekonomakis
25. február 2015

zdroj: wsws.org

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára