utorok, 29. septembra 2015

Grécko počas obdobia vlády Syrizy 2/3

KAPITANNAKIS SPYROS | Nezávislí

Ako sa verejnosti prezentovalo, kým rokovania s „Trojkou“ vyzerali, že sa konečne blížia k akceptovateľnému kompromisu, 25.júna dostala vláda neprijateľný text - návrh dohovoru - v podobe ultimáta: buď s ním súhlasí a dá ho do parlamentu na schválenie alebo bude nasledovať zastavenie každej pomoci a krach. Vtedy sa Tsipras obrátil na občanov vyhlásenim referenda na 5.júl.
Referendum a následný vývoj

Ako sa verejnosti prezentovalo, kým rokovania s „Trojkou“ vyzerali, že sa konečne blížia k akceptovateľnému kompromisu, 25.júna dostala vláda neprijateľný text - návrh dohovoru - v podobe ultimáta: buď s ním súhlasí a dá ho do parlamentu na schválenie alebo bude nasledovať zastavenie každej pomoci a krach. Vtedy sa Tsipras obrátil na občanov vyhlásenim referenda na 5.júl. Otázka bola či „súhlasite s textom - návrhom veriteľov“. Tsipras vyhlasoval, že v žiadnom prípade neide o rozluku s EU, ale len o posilnenie pozície vlády pri rokovaniach.

Je pravda, že v referendách sa obyčajne kladú otázky jasne, pochopitelné aj negramotnými babkami, otázky, ktoré sa netýkajú fiškalnych otázok. V tomto prípade išlo o odborný, ekonomický text týkajúci sa viacero fiškálnych otázok. (Takto argumentovala opozícia, snažiaca sa znehodnotiť referendum). Lenže skutočná, no nevysloviteľná otázka referenda v podstate bola: „Povieš 'áno' alebo 'nie' ultimátu?“ alebo „Dôveruješ vláde a súhlasíš bojovať s EU, ak sa nedá ináč?“

Výsledok referenda bol dojímavý: v podmienkach ekonomického teroru (zatvorené banky a „katastrofológia“ masmédií) 61,31% hlasovalo za „nie“ a len 38,69% hlasovalo za „áno“.

- Hlasovať „nie“ vyzývali Syriza, Nezávisli Gréci, Zlatý úsvit, „Antarsya“ a menšie ľavicové zoskupenia.
- Hlasovať „áno“ vyzývali „Nová demokracia“,“Pasok“,“Potami (Rieka)“, menšie konzervatívne zoskupenia, bývalí politici a podnikatelia a... grécka odborová konfederácia. (táto konkrétne navrhovala, aby sa referendum nekonalo, že môže viesť k vyostreniu situácie a spochybniť európsku pozíciu krajiny)
- Komunistická strana vytlačila a rozdávala svoje neplatné volebné lístky, ktoré zneli: „nie návrhu EU-MMF-ECB, nie návrhu vlády – za oslobodenie sa od EU s ľudom pri moci"... Neplatne hlasy získali ~5%...

Deň po referende:
- Min.financii Varufakis podal demisiu. Vyčítali mu, že bol arogantný a vyzývavý a že kvôli nemu nemohli byť rokovania dovtedy úspešné...
Viacerí tvrdia, že bol chorobný egoista.
Neskôr sa odhalilo, že spolu s dvoma americkými profesormi riadil tajnú malopočetnú skupinu, ktorá pripravovala prechod k drachme v prípade zlýhania rokovaní...
- Tsipras zvolal stretnutie hláv opozičných parlamentných strán, aby sa dohodli na jednotnej národnej línii... (zrejme keď mal podporu 62% mohol viesť takéto stretnutie z lepšej pozície)

Týždeň po referende bola vláda prinútená „s nožom na krku“ prijať dohovor, ktorý bol len čiastočne lepší ako ten, predložený 25.6. Podľa svedectva ministra obrany, „partneri“ pohrozili vláde všeobecným bankrotom, úplným krátením vkladov občanov a vyhodením krajiny z eurozóny.

Vláda 15.7. predložila dohovor na schválenie parlamentu, kde Tsipras vystúpil sebakriticky. Povedal, že sa počas vyjednávaní robili aj chyby, že predložená zmluva zďaleka nie je tá, ktorú by on chcel dosiahnuť, ale že vo viacerých bodoch je lepšia ako pôvodne predložený návrh. (Napr. že ide o trojročný rámec s vysokým financovaním - 86 miliard – kým pôvodný návrh mal 6-mesačný rámec s ovela nižším financovaním) Predstavil svoje rozhodnutie ako nevyhnutný manéver, aby sa vyhol katastrofe a že vláda sa bude snažiť zjemniť krutosti dohovoru komplementárnymi opatreniami v prospech slabších.

Dohovor (tzv. memorandum No3 - text má 86 strán) predstavuje, podobne ako aj predchádzajúce dohovory, otvorené zasahovanie zahraničných štruktúr do vnútorných záležitostí krajiny a v podstate stratu jej zvrchovanosti. Sú tam direktívy o tom, čo a ako sa bude privatizovať, ako sa bude určovať vedenie bánk a organizácií, ako sa budú transformovať daňové úrady, ako sa stanoví DPH, aké budú dôchodky atď. atď.

Poslanci tzv. Ľavicovej platformy Syrizy (cca 25 poslancov) hlasovali proti dohovoru. Zároveň tvrdili, že napriek negatívnemu hlasovaniu naďalej podporujú vládu. Neznelo to veľmi presvedčivo...

20.augusta podala vláda demisiu a vyhlásenim volieb sa obracia na občanov, aby sa vyjadrili, či jej naďalej dôverujú alebo nie.

Len čo Tsipras vyhlásil voľby, poslanci „ľavicovej platformy“ sa oddelili od Syrizy a sformovali nový volebný útvar, „Ľudovú jednotu“, ktorá otvorene podporuje vystúpenie z Eurozóny a zavedenie národnej meny. Mnoho členov Syrizy (vraj cca 25%) prešlo do „Ľudovej jednoty“.

Podľa posledných informácií, stretnutia „Ľudovej jednoty“ a „Antarsye“ o spoločnom postupe do volieb neviedli k úspechu. Teda vo voľbách budú 3 rozdielne útvary „nekompromisnej“ ľavice: komunistická strana, Antarsya a Ľudová jednota. A na druhej strane bude len jeden útvar „nekompromisnej“ pravice: „Zlatý úsvit“.

Uvidíme ako budú občania hlasovať...


Obraz Syrizy („Koalícia radikálnej ľavice“)

Jadro Syrizy pochádza z volebnej spolupráce komunistickej strany a „gréckej ľavice“ (eurokomunistov) v roku 1989 pod názvom „Koalícia ľavice a pokroku“. Po štiepeni KSG v roku 1991 sa táto „Koalícia“ zmenila na samostatný politický subjekt pod názvom „Koalícia ľavice, hnutí a ekológie". Niekedy v r.2003 zmenila názov na „Koalíciu radikálnej ľavice“ a začala spolupracovať s menšími ľavicovými politickými skupinami, ako napr. A/Synecheia (ktorá neskôr zmenila názov na KOE - „Komunistická organizácia Grécka“). (internetova stránka Syrizy po anglicky: http://www.syriza.gr/page/international.html#.Vd2zt30-2ig)

V celom tom období pred rokom 2012 bola volebná sila Syrizy priemerne cca 4%. Mali slabé zastúpenie v odboroch, na demonštráciach „nevynikali“ nejakými veľkými, či aktívnymi blokmi. Vačšiu aktivitu asi rozvíjali v rôznych zastupiteľských orgánoch a v miestnych iniciatívach občanov. Značnú časť jej členskej základne (ak nie tú najväčšiu) tvoria ľudia s vysokoškolským vzdelaním. Určite nemala masovú členskú základňu.

V roku 2012 získala 26,89% (keď vo svojej kampani vyjadrovala vôľu vládnuť a nie byť opozíciou) a v roku 2015 získala 36,34% a zostavila vládu. Opozícia ju kritizovala, že je to zlepenec rôznorodých ľavičiarskych skupín a že preto nemôže vládnuť, že sa nedokáže sama so sebou dohodnúť.

Rýchly úspech nastoľuje otázky.
Dá sa predpokladať, že Syrizu si vybrala časť gréckej a zahraničnej elity, ako alternatívnu budúcu vládu. Pred voľbami v roku 2012 sa totiž na uliciach a v autobusoch objavovali obrovské bilboardy Syrizy. Syriza získala rozhlasovú stanicu a ešte jedny noviny. To všetko zrejme vyžaduje silné financovanie. Iná možnosť je, že keď už Syriza bola vládnou alternatívou, vstúpili do nej aj „šikovní“ predstavitelia druhých, protivných či gangsterských elít...

To všetko sú len domnienky radového občana, ktorý nežije v kuloároch a nemá prístup ku skutočným informaciám o vývoji vecí. V budúcnosti sa možno dozvieme alebo podľa výsledkov zistíme, čo sa skutočne odohralo a kto hral akú rolu, v Grécku a v Európe.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára