štvrtok, 26. novembra 2015

Spoločnosť (v) bezmocnosti

DOMINIKA DINUŠOVÁ | Nezávislí

Aké romantické, prejsť sa dnes Parížom s mužmi odetými v maskáčoch a ozdobenými samopalmi. Žeby bol práve vojak novodobou podobou francúzskeho gavaliera, filozofa v meste alebo prototypom toho vychýreného zvodného Francúza, čo láme ženské srdcia? Toto je ten Paríž? Mesto lásky? Zaľúbených milencov? Mesto slobody, rovnosti a bratstva? A čoby len Paríž. Aj Brusel, možno Londýn či Berlín, o pár dní azda i Bratislava... Bude určite čarovné vychutnať si varené víno na vianočných trhoch s hlavňami samopalov v tesnej blízkosti. Takto sa predsa „chránime“. Otázkou zostáva len, pred kým? Pred kým nás títo vojaci korzujúci po námestiach chránia? - No predsa pred nimi! To ONI nás ohrozujú! MY a ONI! Príkladné protipóly z učebnice o fašizme.

Pokým pád budov WTC v New Yorku spustil v roku 2001 obmedzenia slobôd a práv občanov USA, keď sa stal zámienkou pre prijatie tzv. Patriot Act, parížske novembrové útoky požehnali tomu istému procesu v Európe. Stačí „byť podozrivý“, bez dôvodu, bez súdu a podloženého obvinenia sa hockto môže z hodiny na hodinu ocitnúť za mrežami. Ale davy volajú : „ Je to pre našu ochranu! Pre našu ochranu proti teroristom!“ Kto je ale terorista? Kto je ním dnes a kto ním bude zajtra? Nie je vari terorizmus terminus technicus používaný na označenie akéhokoľvek odporu voči súčasnému režimu? Pretože pod týmto pojmom a za opatrení, ktoré prijala aj naša vláda, sa teroristom môže stať každý z nás. Stačí byť podozrivý. Zlodejom je tak každý, kto vchádza do obchodu s veľkou taškou, samovražedným atentátnikom ten, kto vyznáva islam a vrahom ten, kto má v držbe zbraň. Vojaci v našich mestách neprispievajú k pocitu bezpečnosti, práve naopak, pripomínajú vojnové zločiny, čo na nás doliehajú ako tiene vlastnej bytnosti. V neposlednom rade rozsievajú strach. Udržujú ho v našom povedomí aj vtedy, keď práve nepozeráme televíziu alebo nečítame dennú tlač.

O koľkých teroristických organizáciách sme sa už od roku 2001 dozvedeli – Al-Káida, Hamas, Hizballáh, Islamský štát... zostrelené lietadlá, zhabaný arzenál zbraní, výbuchy bômb, dobyté územia, samovražedné atentáty... Jedna aj druhá strana si meria sily kdesi v púšťach, na ruinách niekdajších miest, v zdevastovanej krajine, ktorej ani len nepoznáme meno. Napodiv ich nič nespája. Majú odlišné kultúry, vyznávajú odlišné náboženstvá, hovoria vzájomne cudzími jazykmi. Napodiv ich nič nespája, iba ak že sú ľuďmi a že strieľajú z rovnakých zbraní. Zbraní vyrobených v tých istých továrňach pre ten istý účel. Zúfalci bijúci sa do pŕs za boha, za národ, za „slobodu“. Je jedno, čo ich ženie a poháňa, dôležité je, že zbrane sa predávajú, že zbrojársky priemysel prekvitá a prináša zisky. Môže sa zdať naivné myslieť si, že tak mohutná organizácia ako tzv. Islamský štát vyrástla na zelenej lúke. Je dobre vybavená, vlastní prostriedky propagandy, arzenál moderných zbraní. Odkiaľ berie kapitál na takéto fungovanie? Kto má na jej činnosti záujem? Kto má záujem na uskutočňovaní a podnecovaní vojen? Kto z nich má naozaj prospech?

Vojna produkuje zisk. Či už zbrojením alebo investíciami, ktoré sa črtajú v budúcnosti. Potom bude totiž treba znova stavať, budovať a investovať. Znova sa bude akumulovať kapitál a vojna sa trebárs presunie inde. Je jedno kam. Je jedno, kde sa bojuje, či na Ukrajine, v Sýrii, možno sa zajtra bojiskom stane Ázia, štáty v Afrike, či Európa. Dôležité je, že boj bude zarábať. Úbožiaci chytajúci sa zbraní či na jednej alebo druhej strane, bijúci sa za predhadzované ideály, ktoré im servírujú ako zvyšky jedla psom sú len protagonistami v špinavej hre, ktorá priebežne mení svoje názvy, aby zmiatla divákov, ktorí nespozorovali, že sa stali hercami. A takto to pôjde dookola, kým bude naša spoločnosť bezmocne považovať za svoju maximu zisk.

Podporte na: vybrali.sme

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára