pondelok, 7. decembra 2015

Pravicový "antikapitalizmus": neonacistická kritika globalizácie v Nemecku 1/3

RAPHAEL SCHLEMBACH | Academia.edu

V roku 2007 oznámila neonacionalistická NPD konanie šiestich prvomájových akcií. V spolupráci s Autonómnymi nacionalistami zneli vybrané heslá pre demonštrácie dosť radikálne: „Spoločne proti kapitalizmu! Poď von na 1. máj!“, „Budúcnosť, nie globalizácia“, „Slobodní ľudia, nie voľné trhy“, alebo „Práca pre milióny nie zisky pre milionárov“. V posledných desaťročiach otvorene hlásaný rasizmus miestami takmer úplne mizne z hesiel na transparentoch a letákoch. Jeho miesto zaujímajú hesla o degradácii morálky, za prácu a sociálnu rovnosť a za hodnoty pre ľud (Volk) a národ. Nedeje sa to iba v Nemecku.

Príspevok na konferencii Alternatívne budúcnosti a ľudové protesty konanej na Metropolitnej univerzite v Manchesteri, 2008

 
SOCIÁLNA OTÁZKA

Erózia európskeho modelu sociálneho štátu nie je témou len pre ľavicové politické strany a sociálne hnutia. Stále častejšie si pre svoje vlastné politické ciele začínajú „sociálne otázky“ prisvojovať neonacisti. Keďže veľkú voličskú základňu tvoria pracujúce a nižšie stredné triedy, extrémne pravicové strany našli dosť dôvodov, prečo byť proti útokom na keynesiánsku sociálnu politiku a proti náporu neoliberálnej globalizácie. Reformy sociálneho štátu vrátane škrtov penzií a dávok v nezamestnanosti nahnevali pravicových voličov na celom kontinente. Politické strany blízke extrémnej pravici alebo neonacistom sa snažia tieto nálady využiť. Globalizáciu zobrazujú ako eróziu národno-kultúrnych hodnôt a ako útok na úspechy európskeho modelu sociálneho štátu. Ekonomika nevnímajú ako samostatnú jednotku, ale má slúžiť národu.

Neonacizmus ani zďaleka nepredstavuje homogénnu ideológiu. Medzi jednotlivými skupinami, stranami či jednotlivcami existuje mnoho rozdielnych názorov. Rozpory tiež existujú medzi rôznymi národnými organizáciami a hnutiami. Nasledujúci krátky prehľad nemeckej neonacistickej ideológie tak v žiadnom prípade nezobrazuje v plnom rozsahu rôzne pozície. Namiesto toho sa zameriava na tie ideologické prejavy, ktoré sú namierené proti globalizácii a kapitalizmu ako takému. Aj tu by sa mohlo rozlišovať medzi antiglobalizačnou kritikou (vyjadrenou predovšetkým organizáciami a politickými stranami, ktoré sa snažia, aby ich ľudia brali ako slušné, demokratické a blízke ľuďom) a antikapitalistickou kritikou (ktorú vyjadruje radikálnejšie spektrum rôznych neonacistických hnutí), pretože ich zástancovia niekedy stoja navzájom proti sebe (pozri napríklad Siedem 2005). Na druhej strane, nedávna spolupráca medzi politickými stranami a hnutiami viedla k istému významnému prekrývaniu ich úsilia (pozri Rensmann 2006).

V zavedených krajne pravicových a nacionalistických stranách a organizáciách stále častejšie nachádzame argumenty proti globalizácii. Dá sa to vysvetliť zmenou vo vedení týchto skupín. Od roku 1970 neonacisti takmer úplne nahradili vo vedení skupín staré nacistické kádre. Je to určite tak v prípade najvýznamnejšej nemeckej krajne pravicovej strany Národná demokratická strana (NPD). Až do roku 1990 sa vedenie NPD skladalo prevažne z tých, ktorí mali priamu skúsenosť s národným socializmom počas Tretej ríše a ktorí pokračovali v straníckom programe historického revizionizmu a popierania holokaustu. Odvtedy boli prevažne nahradení mladšími, často militantnejšími členmi strany. Nové vedenie sa v roku 1990 dištancovalo od bývalého a otvorilo stranu členom ilegálnych neonacistických skupín a priaznivcom militantného, ale neorganizovaného hnutia skinheads. Tento krok znamenal, že NPD opätovne získala politickú pozornosť a dosiahla nárast členstva. Od tej doby je strana v popredí pravicových snáh predstaviť sa ako bojovníci za sociálne otázky. Dnes v sebe spája rolu slušnej a demokratickej politickej strany a rolu organizátorky hnutia. Samu seba chápe, že vedie naraz „boj o ulice“ a „boj o parlamenty“ (pozri Grumke a Klaerner 2006: 34). Vo svojom straníckom programe NPD výslovne hovorí o globalizácii a kapitalizme: „NPD rozhodne odmieta internacionalizáciu národných ekonomík, ktorú systematicky presadzuje kapitalistický ekonomický poriadok [...] NPD tiež odmieta globalizáciu nemeckej ekonomiky, pretože priamo vedie k masovej nezamestnanosti“. Namiesto toho strana obhajuje „rôznorodú a vyváženú sociálnu ekonomiku“, teda „geograficky orientovaný (raumorientiert) ekonomický poriadok“. (citované v Pfahl-Traughber 2004: 107).

Nová rétorika NPD pritiahla militantné neonacistické hnutia. Národný socializmus začali chápať ako opozíciu voči tomu, čo označujú ako globálny kapitalizmus. V neonacistickom zmysle predstavuje globálny kapitalizmus útok globálnej finančnej elity proti národným pracujúcim triedam. Neonacistická ideológia sa neobmedzuje iba na požiadavku o väčšie intervencie národného štátu a o pracovné príležitostí pre národné robotnícke triedy. Naopak rozširuje svoju analýzu a solidaritu o „všeobecné právo“ na sebaurčenie "ľudu" a "národov" vo svete, čo ide ruka v ruke s vyhladením Židov po celom svete. V Nemecku a niektorých ďalších európskych krajinách môžeme byť svedkami vzniku samozvaných „národno-revolučných“ hnutí, ktoré napomáhajú tomu, aby si neonacistická scéna znovu začala všímať „sociálno-revolučnú“ politiku (pozri napríklad Anonym 2001). Nemeckí militantní neonacisti sa často organizujú v tzv. Freie Kameradschaften (Slobodné kamarátstva). A najmä tu je možné najzreteľnejšie nájsť „antikapitalistické“ sebauvedomenie. Spätne sa dá vysledovať do ľavého krídla Hitlerovej NSDAP a najmä k ideám Gregora a Otto Strasserovcov a vodcu SA Ernsta Röhma. Z „národno-revolučného“ pohľadu títo ľudia tvorili súčasť revolučného, antikapitalistického krídla vo vnútri NSDAP, ktorého cieľom bolo nahradiť triednu spoločnosť socialistickým a národným (či ľudovým - völkisch) ekonomickým systémom (pozri napr Skrypietz 1994 ).

Dobrým príkladom obnoveného záujmu krajnej pravice o sociálne otázky je mobilizácia na 1.máj alebo Sviatok práce. Čo ľavica chápe ako deň medzinárodnej solidarity pracujúcej triedy všetkých krajín je pre pravicu akciou solidarity s národnou robotníckou triedou. Neonacisti a krajne pravicové skupiny slávia „svoj“ Sviatok práce zdôrazňujúc sociálne témy. V roku 2007 oznámila NPD konanie šiestich prvomájových akcií (Langehein 2007a). V spolupráci s Autonómnymi nacionalistami zneli vybrané heslá pre demonštrácie dosť radikálne: „Spoločne proti kapitalizmu! Poď von na 1. máj!“, „Budúcnosť, nie globalizácia“, „Slobodní ľudia, nie voľné trhy“, alebo „Práca pre milióny nie zisky pre milionárov“. V posledných desaťročiach otvorene hlásaný rasizmus miestami takmer úplne mizne z hesiel na transparentoch a letákoch. Jeho miesto zaujímajú hesla o degradácii morálky, za prácu a sociálnu rovnosť a za hodnoty pre ľud (Volk) a národ. Nedeje sa to iba výnimočne v Nemecku. Napríklad vo Francúzsku Front National mobilizoval na svoj tradičný pochod na 9. mája s pripomienkou na „všetky úmrtia, ktoré spôsobili Yankeeovia imperialistickými vojnám po celom svete počas 50 rokov“ (Agir 2007: 3).

V Nemecku mali na jar 2007 niektoré z neonacistických podujatí explicitný cieľ -mobilizáciu proti summitu G8 v Heiligendamme, ktorý sa konal v tom istom roku. Pravicoví „antikapitalisti“ vyhlásili tento summit za jeden z hlavných politických cieľov. 2. júna samozvaný „národný odpor“ proti G8 mal v pláne pochod severonemeckým mestom Schwerin. Očakávala sa účasť 1500 neonacistov. Zásluhou odporu ľavicových anti-G8 demonštrantov a antifašistov sa nekonal. Rôzne skupiny Antifa sa zmobilizovali proti pochodu neonacistov a donútili políciu, aby demonštráciu zakázala. Avšak stovky členov NPD a priaznivcov mali demonštrácie v rade menších severonemeckých miest. Najvýznamnejší z pochodov v ten deň viedol cez historickú Brandenburskú bránu v Berlíne, na ktorom sa zúčastnilo niekoľko malých skupiniek členov NPD so straníckymi vlajkami, ktorí sa zoskupili na schodoch budovy nemeckého parlamentu na protest proti globalizácii a za „sociálnu spravodlivosť – dnes“. Inde pochodovali neonacisti s transparentom znejúcim „globalizácia je genocída“ a vyjadrovali svoj nesúhlas so summitom G8 a financovaním a záujmom kapitálu. V jednom meste zorganizovali mladí aktivisti NPD pouličné divadlo (vykresľujúc chamtivých Američanov, ktorí rozdávajú krvou postriekané dolárové bankovky) a tak vyjadrovali svoj nesúhlas s politikou G8.

Mesiac po summite v Heiligendamme demonštrovali spoločne „národní revolucionári“ a NPD vo Frankfurte, „meste bánk a burzy cenných papierov, medzinárodného vysokého finančníctva a ‘globálnych hráčov‘“ a vyjadrovali svoju „antikapitalistickú“ politiku (NPD Hessen 2007). Frankfurt, ako vyhlasovali v anglickom preklade ich výzvy, je „ideálne miesto pre takúto demonštráciu“ (idem.):

„Na burze cenných papierov sa zarábajú miliardové zisky a len niekoľko sto metrov neďaleko zomierajú na ulici Nemci bez domova. Mnoho ľudí vo Frankfurte žije zo sociálnych dávok [sic], ale ako si môžu nájsť prácu, keď je trh práce zaplavený nízko platenými pracujúcimi?

Proti asociálnemu systému ekonomiky ‘voľného‘ trhu kladieme princíp [sic] národného hospodárstva, ktorý neslúži ziskom milionárov, ale pre bohatstvo [sic] a splnenie požiadaviek našich ľudí. (tamtiež).“

Tak niekoľko stoviek neonacistov, chránení tisíckami policajtov pred antifašistickými demonštrantami, pochodovalo Frankfurtom s heslom „Prácu, nie dividendy“. Na takýchto akciách zobrazujú "kapitalizmus" ako nepriateľa, a to nepriateľa celého "národa". Kapitalizmus popisujú ako ziskuchtivý a kočovný, ktorý sa prejavuje v „bankách, burzách a špekulatívnych fondoch“ (Zukunft statt Globalisierung 2007). Z nanucovania svetového trhu na všetky národné ekonomiky a spoločnosti obviňujú politické konšpirácie a finančných kapitalistov. „Antikapitalistická“ kampaň „Budúcnosť nie globalizácia“ hovorí:

„Aj keď vládnuci politici a zástupcovia veľkých peňazí vám povedia opak, kapitalizmus a globalizácia vedie k masám porazených a len malej skupinke víťazov. Porazený bude celý národ [sic] a víťazi budú špekulanti, bossovia korporácií, bankári a skorumpovaní politici.

Jedinou účinnou socialistickou zbraňou proti medzinárodnému kapitálu je práve opačný princíp, princíp vlastenectva - pozostávajúci, prameniaci a prepojený s vlasťou a ľudom. Vlastenectvo bojuje proti kapitalistickej degradácii ľudských bytostí svojou vlastnou ideou spoločenského poriadku: národnou pospolitosťou (Volksgemeinschaft).“ (tamtiež).

Témy globalizácie, kapitalizmu a sociálnej spravodlivosti sa stále viac stávajú dôležitými témami pre krajne pravicové sociálne hnutia a strany. To ich nepochybne prenáša na ideologické teritórium, ktoré predtým zastrešovala ľavica. Isté však je, že by to malo mať vplyv na ľavicový diskurz, a najmä v „antiglobalizačnom“ hnutí.

(pokračovanie nabudúce)




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára