utorok, 5. januára 2016

- 2016 -

OLIVER STONE | TheOliverStone

Kým vojny po celom svete pokračujú aj v roku 2016, zdá sa, že sud s pušným prachom bude „Syrak“ (Sýria a Irak) a nie Ukrajina. Jedného dňa, možno už neskoro, si my ako krajina uvedomíme, že niektorí z našich „priateľov“ sú našimi „nepriateľmi“ a niektorí z našich „nepriateľov“ sú v skutočnosti našimi spojencami. Ale kým nasledujeme politiku Saudskej Arábie a jej sunnitských spojencov, budeme plytvať našou životnou energiou pri vytváraní stále väčšieho chaosu.

V nebezpečnom volebnom cykle, pokračujú republikáni aj demokrati v hlasných prejavoch – o svaloch, moci a jej výkone. Ale od čias Vietnamu, je rovnako jasné, že sa bojíme položiť nohu na cudzie územie v podstatnom rozsahu (500 tisíc odišlo do Vietnamu), keďže obete vyvolávajú odpor voličov, ktorí uprednostňujú imperiálne používanie proxy (zástupných) armád a skrytú/mäkkú silu.

Ale kým Rusko pokračuje v udržiavaní a zdokonaľovaní jeho nukleárneho arzenálu (za asi pätinu našich nákladov), tí, ktorí naozaj rozmýšľajú musia chápať, že ich nemôžeme prinútiť k podvoleniu sa tam, kde sa to týka ich národných záujmov, t.j., východná Ukrajina, ich hranice s Európou, terorizmus proti Rusku, atď. Bez tohto nukleárneho arzenálu, niet pochýb že by Rusko už dávno vydalo Edwarda Snowdena do Spojených štátov.

Pretrpiac si dve čečenské vojny, masovú popravu školákov v Beslane, útok v moskovskom divadle, atď., a s najväčšou moslimskou populáciou v Európe, je terorizmus pre Rusko veľkou témou. O koľko bližšie je „Syrak“ k ich hraniciam ako našim? Rusko veľmi dobre vie, že USA podporovali niekoľko teroristických skupín proti nemu, počínajúc mudžahedínmi v Afganistane v 80. rokoch a že dnes podporujeme Turecko a Saudskú Arábiu a ich proxy jednotky, zahŕňajúc ISIS ako aj niekoľko ďalších organizácií. Pridajte čečenských žoldnierov v niekoľkých krajinách, fašistické skupiny na Ukrajine, ako aj pravicové skupiny s podporou NATO v Poľsku, pobaltských krajinách, atď. Kým pokračujeme v hre na starú mamu červenej čiapočky v kostýme vlka, veľké médiá odmietajú priznať, že my sme ten veľký zlý vlk v tomto prípade – „kto ja?“ Ako odpoveď, Rusko, napriek sankciám proti nemu a urputnej propagande, naplo svaly len na úroveň z roku 1941. Sú pripravení na najhoršie. Toto je také nebezpečné. Prečo?

Dole je päť odkazov na vynikajúce analýzy ukazujúce detaily stratégie USA, ktoré nám umožňujú pochopiť strašidelné stávky USA/EÚ/NATO proti Rusku/Iránu/Sýrii, dosahujúce vrchol v gigantickom súboji o energetické zdroje – Blízky východ v 21. Storočí pripomína Balkán v 1914; to by mohlo prerásť ako Ponziho schéma do vojny, ktorá nakoniec pohltí celý svet.

Najlabilnejšou tehličkou v tomto besnení je ten prekliaty cirkus amerických volieb v 2016. Emócie sa vzbudzujú veľmi ľahko, hovoria sa hlúpe veci o našich slabostiach a sile, ktorým voliči veria. Naše médiá nám ani neposkytli možnosť nahliadnuť do toho, aký je naozaj postoj Ruska, hoci Putin to niekoľko krát povedal. Stále nástojíme na tom, že je to návrat ruského impéria z čias studenej vojny – čo Putin opakovane odmietol, povediac, že to nefungovalo VTEDY a nefunguje to ani TERAZ. Oľutoval chybu komunizmu. A zatiaľ sa zdá, že nerozumieme a nevieme byť empatický so skutočným rozmerom teroristického ohrozenia Ruska.

Nemali by sme zabúdať, že v časoch možnej totálnej vojny, keď väčšina ľudí zabudla ako vyzerá skutočná vojna, že to nie je Rusko, EÚ, Blízky východ, či Ukrajina, ktorí môžu najviac stratiť. Je to USA – my. Väčšina z nás by prišla o život, a určite by sme prišli o hospodárstvo a všeobecne o spôsob života, ktorý nás rozmaznával od druhej svetovej vojny. Stále sa čudujem PREČO tlačíme na „zmeny režimu“ a nadvládu nad inými krajinami? Nikdy toho nenecháme, zdá sa. Niet konca tomuto zombie hladu po stále väčšej kontrole. Nič sa nezmenilo v našom systéme nenávisti voči akémukoľvek odporu od Filipín na začiatku 20. storočia.

Ale som naivný, ak si myslím, že akokoľvek hrozné sa stali naše reči a propaganda, že vojensko-priemyselný komplex v našej krajine nie je tak ŠIALENÝ, aby rozbehol skutočnú vojnu – ak sme to my, kto môže najviac stratiť?

Pamätajme na nezmyselnú prvú svetovú vojnu. Budeme sa jedného dňa znovu pýtať tú istú otázku o „Syraku“? Ako sa to začalo? Prečo?

Na záver, modlím sa za to, aby sa ukázalo, že sa mýlim rovnako ako pri Ukrajine na konci 2014 a že budeme stále komunikovať o takomto čase aj na budúci rok. Dúfajme v to... Dúfajme, že zdravý rozum zvíťazí v 2016.

Pepe Escobar, “You Want War? Russia is Ready for War,” Counterpunch.

Pepe Escobar, “NATO’s got a brand-new (Syrian) bag,” RT.

Mike Whitney, “Putin Throws Down the Gauntlet,” Counterpunch.

Robert Parry, “A Blind Eye Toward Turkey’s Crimes,” Consortium News.

Ira Chernus, “Six Mistakes on the Road to Permanent War,” TomDispatch.

zdroj: facebook.com/TheOliverStone

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára