štvrtok, 10. marca 2016

Vzbúrený rozum: Marxistická filozofia a moderná veda 3/4 (53)

ALAN WOODS, TED GRANT

Slovo eugenika vymyslel v roku 1883 Francis Galton, bratranec Charlesa Darwina. Túžba „vylepšiť“ ľudskú populáciu je často spriaznená s pseudovedeckými teóriami, ktoré predkladajú tí, ktorí chcú demonštrovať „nadradenosť“ konkrétnej skupiny - rasy, národa, spoločenskej triedy alebo pohlavia na základe krvi alebo „dobrého rodu“. Amerika, „krajina slobody“ zažila triumf hnutia eugeniky pri prijatí zákonov o povinnej sterilizácii „biologicky nekvalitných“.

EUGENIKA

Slovo eugenika vymyslel v roku 1883 Francis Galton, bratranec Charlesa Darwina. Túžba „vylepšiť“ ľudskú populáciu je často spriaznená s pseudovedeckými teóriami, ktoré predkladajú tí, ktorí chcú demonštrovať „nadradenosť“ konkrétnej skupiny - rasy, národa, spoločenskej triedy alebo pohlavia na základe krvi alebo „dobrého rodu“. Takýto spiatočnícky nezmysel, najiracionálnejšie a najodpornejšie predsudky zvyčajne získavajú falošnú „vedeckú“ interpretáciu, ktorá vytvára dojem intelektuálnej serióznosti. Amerika, „krajina slobody“ zažila triumf hnutia eugeniky pri prijatí zákonov o povinnej sterilizácii „biologicky nekvalitných“. Štát Indiana schválil prvý sterilizačný zákon v roku 1907. Sterilizácia sa mohla vykonať u tých, ktorých uznali za duševne chorých, imbecilných alebo hlúpych, na základe odporúčania radou odborníkov. Pred sedemdesiatimi rokmi John Scopes učil evolúciu pomocou knihy s názvom A Civic Biology od G.W. Huntera, ktorá obsahovala neslávne známy prípad Jukesovcov a Kallikakovcov. (Jukes a Kallikak sú mená dvoch vymyslených rodín, ktoré sa koncom 19. a začiatkom 20. storočia použivali ako príklad pri argumentácii, že antisociálne správanie a nízka inteligencia sú geneticky podmienené. Táto idea, že znaky, ktoré sa považujú sa spoločensky menejcenné, sa môžu geneticky prenášať, sa využívala v prospech eugeniky alebo pseudovedeckého šľachtenia ľudských bytostí. Rodina Jukesovcov predstavovala zdedené kriminálne tendencie a rodina Kallikakovcov zdedenú mentálnu retardáciu.) V kapitole Parazitizmus a náklady spoločnosti – opatrenia (Parasitism and Its Cost to Society—the Remedy) hovorí:

„Dnes existujú stovky takých rodín, aké opisujeme vyššie. Do všetkých kútov tejto krajiny šíria choroby, nemravnosť a kriminalitu. Náklady spoločnosti na takéto rodiny sú veľmi vysoké. Tak, ako niektoré živočíchy alebo rastliny začnú parazitovať na iných rastlinách alebo živočíchoch, začali tieto rodiny parazitovať na spoločnosti. Nielenže ostatným škodia úplatkárstvom, krádežami alebo šírením chorôb, ale v skutočnosti ich štát z verejných financií chráni a stará sa o ne. Chudobince a azylové domy existujú hlavne pre nich. Sú to skutoční paraziti.

Ak by títo ľudia boli nižšie živočíchy, pravdepodobne by sme ich vyvraždili, aby sa zabránilo ich šíreniu. Ľudskosť to však nedovolí, ale máme možnosti rozdeliť pohlavia do ústavov alebo na iné miesta a rôznymi spôsobmi brániť manželstvám a možnosti rozšírenia tak nízkej a degenerovanej rasy.“

Od 30-tych rokov 20.storočia prijalo sterilizačné zákony vyše 30 štátov Ameriky a zoznam, na ktorých sa vzťahovali, rozširovali o alkoholikov a drogovo závislých a dokonca aj slepých a hluchých. Kampaň dosiahla svoj vrchol v roku 1927, kedy Najvyšší súd, pomerom hlasov 8:1, potvrdil sterilizačný zákon štátu Virginia v prípade Bucková vs. Bell. Tento prípad sa týkal osemnásťročnej belošskej dievčiny menom Carrie Bucková, ktorá bol nedobrovoľne uväznená v Štátnej kolónii pre epileptikov a slabomyseľných a bola prvou osobou, ktorá mala byť sterilizovaná podľa zákona. Podľa Harryho Laughlina, riaditeľa Eugenického archívu (ktorý chcel odstrániť „najmenej hodnotnú jednu desatinu našej súčasnej populácie“), bola vybraná, pretože ona, jej dcéra a jej matka boli geneticky mentálne podpriemerné. Táto informácia vzišla hlavne zo Stanford-Binetovho IQ testu - ktorý sa neskôr ukázal ako úplne zlý. O.W. Holmes, sudca v prípade, uviedol: „tri generácie idiotov je dosť“. Carrienina sestra Doris bola tiež tajne sterilizovaná podľa toho istého zákona. Carrienine dieťa, Vivian, zomrela v roku 1932 na chorobu. Jej učitelia ju opísali ako „veľmi bystrú“.

Do januára 1935 sa v Spojených štátoch z eugenických dôvodov vykonalo okolo 20.000 nútených sterilizácií. Laughlin chcel, aby sa účinnosť rozšírila o „bezdomovcov, tulákov a žobrákov“ a veľmi vrúcne ho prijali v nacistickom Nemecku, kde Erbgesundheitsrecht viedol ku sterilizácii asi 375 tisícov, vrátane 4 tisíc nevidiacich a nepočujúcich. V USA bolo proti svojej vôli sterilizovaných celkovo 30 tisíc ľudí. Zatiaľ čo sa klasická eugenika zdiskreditovala, objavili sa nové verzie, ako je psychochirurgia. Hlása ideu, že chirurgický zákrok na mozgu môže zmierniť sociálne problémy, najmä násilie. Dvaja americkí psychochirurgovia, Vernon Mark a Frank Ervin, šli tak ďaleko, že tvrdia, že mestské nepokoje v USA sú spôsobené duševnými problémami (chorými amygdalami) a dajú sa vyliečiť operáciou mozgov niektorých vodcov giet. Výskum v tejto oblasti biológie financujú súdne orgány USA. Ako rozmýšľa časť „vedeckej“ komunity ukazuje odhalený list z roku 1971 medzi riaditeľom nápravného oddelenia Agentúry medziľudských vzťahov v Sacramento a riaditeľom nemocníc a polikliník lekárskeho centra Kalifornskej univerzity, ktorý hľadal vhodných kandidátov pre operáciu mozgu. Riaditeľ žiada o vhodných kandidátov z väzníc, „ktorí prejavili agresívne, deštruktívne správanie, pravdepodobne v dôsledku závažnej neurologickej choroby“, aby mohli vykonať „chirurgické a diagnostické postupy ... nájsť centrá v mozgu, ktoré mohli byť dávnejšie poškodené a ktoré by mohli slúžiť ako ložisko príhod násilného správania“, a chirurgicky ich odstrániť.

V odpovedi riaditeľ nemocníc a polikliník navrhuje kandidáta, ktorý „bol prevezený ... pre zvýšenú bojovnosť, vodcovské schopnosti a zreteľnú nenávisť k bielej spoločnosti ... bol identifikovaný ako jeden z niekoľkých vodcov pracovného štrajku v apríli 1971 ... Taktiež zjavnou v približne rovnakom čase bola záplava revolučného materiálu, ktoré čítal.“ Tieto bláznivé ideológie tvoria teoretické pozadie politickej reakcie. V roku 1980 Dr. K. Nelson, vtedajší riaditeľ Lynchburgskej nemocnice, kde bola Carrie Bucková sterilizovaná, zistil, že sa vykonalo viac ako 4000 operácií, posledná ešte v roku 1972. IQ testy používané v prípade Buckovej už boli dávno zdiskreditované. Tieto reakcionárske idey nútenej sterilizácie sa neobmedzujú len na „dobu temna“ v minulosti, ale sú nažive aj dnes, podporované pseudovedeckými teóriami, najmä v Amerike. Dokonca aj dnes sú sterilizačné zákony stále platné v zbierkach 22 amerických štátov.


KRIMINALITA A GENETIKA

Od začiatku roka 1970 sa podiel Američanov vo väzení viac ako strojnásobil. V Británii je počet ľudí za mrežami na rekordných úrovniach. Väznice sú tak preplnené, že väzňov držia v policajných celách. „Spojené kráľovstvo malo v roku 1991 vyšší podiel obyvateľstva vo väzení než akákoľvek iná krajina Rady Európy s výnimkou Maďarska,“ komentuje Financial Times (10.3.1994). Napriek tomu násilná trestná činnosti je v oboch krajinách stále vysoká.

Táto kríza je svedkom rozkvetu reakčných ideí, ktoré sa snažia spojiť kriminálne správanie s biologickými faktormi. „Ak znížime násilie, za každé znížené percento ušetríme krajine 1,2 miliardy dolárov,“ hovorí americký psychológ Adrian Raine. Následkom toho zvýšil US National Institute of Health (Národný inštitút zdravia USA) svoj rozpočet na výskum násilia na 58 miliónov dolárov. A v decembri 1994 Národná vedecká nadácia začala propagovať výzvy za 12 miliónov dolárov, päťročného výskumného konzorcia. „Podľa očakávaných výsledkov budeme môcť diagnostikovať veľa ľudí, ktorí sú biologicky, poruchou mozgu, náchylní k násiliu,“ tvrdí Stuart Yudofsky, vedúci katedry psychiatrie na Baylor College of Medicine v marci 1995 v časopise Scientific American.

V určitých kruhoch sa stalo módou všetko možné pripisovať genetickým alebo biologickým poruchám namiesto toho, aby uznali, že sociálne problémy vyplývajú zo sociálnych podmienok. Škola genetického determinizmu urobila rôzne reakčné závery, redukujúc všetky sociálne problémy na úroveň genetiky. Nie je to tak dávno, čo výskum mal odhaliť, že mnohí násilní zločinci majú extra chromozóm Y, ale novšie štúdie ukazujú, že súvis je irelevantný. Dnes, ako súvis medzi biológiou a násilím, priťahujú pozornosť dôkazy o nižšej aktivite vo frontálnej mozgovej kôre vrahov. Existuje návrh Federal Violence Initiative (Federálnej iniciatívy proti násiliu) identifikovať najmenej 100 tisíc detí z centra mesta, „ktoré by kvôli uvedeným biochemickým a genetickým defektom mohli byť v neskoršom živote náchylné k násiliu“.

Nebezpečenstvo fiktívneho výskumu vedúceho k vytvoreniu genetickej väzby ku rase a kriminálnemu alebo antisociálnemu správaniu je stále prítomné. Zo štatistiky, že v USA, kde černosi predstavujú 12,4% populácie, pričom tvoria 44,8% zatknutých pre násilnú trestnú činnosť možno vyvodiť falošné závery. V rovnakom článku v časopise Scientific American čítame: „Je dôvod byť znepokojený tým, že zdanlivo objektívne biologické štúdie, slepo ignorujúce spoločenské a kultúrne rozdiely, by mohli chybne posilniť rasové stereotypy.“ Kvôli tejto hrozbe rasové menšiny bojkotovali odoberanie vzoriek krvi a moču. Takže, podľa Rainea, „všetky biologické a genetické štúdie boli k dnešnému dňu vykonané na bielych.“

Raine pokračuje: „Predstavte si, že ste otec osemročného chlapca. Nastáva etická dilema:. Mohol by som vám povedať, ‚No, urobili sme množstvo meraní a môžeme predpovedať s presnosťou 80%, že váš syn bude do 20 rokov silne násilný. Ponúkame vám rad biologických, sociálnych a kognitívnych intervenčných programov, ktoré výrazne znížia šancu, že sa stane násilným páchateľom.

Čo by ste robíli? Dáte chlapca do týchto programov a budete riskovať, že získa stigmu násilného zločinca, aj keď je reálna možnosť, že je nevinný? Alebo poviete nie liečbe a dáte možnosť 80% šanci, že vaše dieťa, vyrastie, (a) zničí svoj život, (b) zničí vás život, (c) zničí životy svojich bratov a sestier, a čo je najdôležitejšie, (d) zničí životy nevinných obetí, ktoré utrpia pod jeho rukami?“

Po prvé, nie je vôbec možné predpovedať budúcu trestnú činnosti dieťaťa, nieto s presnosťou 80%. A za druhé, vina za trestný čin sa tu kladie na jednotlivca. Tento reakčný argument nedokáže vidieť zločin, násilie a ďalšie spoločenské neduhy, ako produkt spoločnosti, v ktorej žijeme. K masovej nezamestnanosti, bezdomovectvu, chudobe a degradácii života vedie spoločnosť založená na vykorisťovaní človeka človekom a maximalizácii zisku. Tieto sociálne podmienky, na druhej strane, plodia trestnú činnosti, násilie a brutalitu. To nemá nič do činenia s génmi alebo biológiou a súvisí s barbarstvom kapitalistickej spoločnosti.

Biologických deterministov využívajú na posilnenie reakčných spoločenských ideí. Za kriminalitu, chudobu, nezamestnanosť atď. nie je vinná spoločnosť ale jednotlivec, z dôvodu svojich génov alebo defektnej biológie. Odpoveďou je teda mozgová alebo genetická operácia. Iní na vysvetlenie ľudského násilia hľadajú abnormálne hladiny testosterónu alebo pomalšie údery srdca. Niektorí vedci poukazujú na nízke hladiny serotonínu, čo je chemická látka, ktorá v tele ovplyvňuje, okrem iného, fungovanie mozgu. Tak C.R. Jeffery napísal v časopise Journal of Criminal Justice Education: „Zvyšením úrovne serotonínu v mozgu, môžeme znížiť úroveň násilia.“ Takže pacientom na liečbu ich agresivity sa podávajú serotonínové podporné prostriedky ako antidepresíva Prozac. Faloš tohto názoru objasňuje fakt, že hladina tejto chemikálie môže stúpnuť alebo poklesnúť v rôznych častiach mozgu v rôznych časoch s rôznymi účinkami. Prostredie môže tiež ovplyvniť hladinu. Avšak tieto „fakty“ nesmú byť prekážkou alebo zabrániť týmto ľuďom v tom, aby nehoráznymi tvrdeniami posilňovali svoje reakčné názory.

Jeffery zastáva názor, že „veda nám musí povedať, ktorí jednotlivci budú alebo nebudú kriminálnikmi, ktorí jednotlivci budú alebo nebudú obeťami, a ktoré právne stratégie budú alebo nebudú fungovať“. Yudofsky posilňuje Jefferyho nadšenie svojím tvrdením: „Teraz sme na pokraji revolúcie v genetickej medicíne. Budúcnosťou je pochopiť genetiku agresívnych porúch a identifikovať tých, ktorí majú väčšie tendencie stať sa násilní.“ Domnieva sa, že by mali byť testované hyperaktívne deti, a ak to bude potrebné, podávať im beta-blokátory, antikonvulzíva alebo lítium. Yudofsky hovorí, že tieto látky budú „znižovať náklady“ a bude to obrovská „príležitosť pre farmaceutický priemysel“. Nie je ťažké vidieť, na ktorej strane je jeho chlieb natretý maslom.

„Existujú oblasti, v ktorých môžeme začať využívať biologické prístupy,“ argumentuje Fishbeinová. „Delikventa je potrebné individuálne posúdiť.“ Ďalej pokračuje a obhajuje povinnú liečbu zločinca, ale ak bude neúspešná, „mali by ich držať na neurčito“. Masters je presvedčený, že „teraz vieme dosť o sérotonergickom systéme, takže keď vidíme dieťa so zlými výsledkami v škole, mali by sme sa pozrieť na jeho hladinou serotonínu.“


RASIZMUS A GENETIKA

V senáte Spojených štátov v roku 1899 zaznelo, že „Boh počas tisíce rokov nepripravoval anglicky hovoriace a germánske národy len tak pre nič za nič, aby sám seba nečinne obdivoval... Urobil z nás znalcov vo vládnutí, aby sme mohli spravovať vládu medzi divochmi a senilnými ľuďmi.“

B. Shockley, spoluvynálezca tranzistora, argumentoval, že keďže černosi sú geneticky menej inteligentní ako belosi, nemali by mať rovnaké príležitosti. Taký istý názor mal aj známy psychológ Hans J. Eysenck. Ako zdroj a vysvetlenie všetkých spoločenských neduhov tu slúži ľudská povaha, čo sa odvodzuje z určitých skreslených podobností so spôsobom života iných živočíchov. Všeobecnejším tvrdením sociobiológie je, že rasizmus a nacionalizmus sú prirodzeným rozšírením tribalizmu (kmeňového videnia spoločnosti), ktorý je, na druhej strane, produktom „rodového výberu“. „Nacionalizmus a rasizmus,“ uvádza E.O. Wilson, „sú kultúrne živené výrastky tribalizmu prvého stupňa.“ Túto ideu dokonca navrhol Richard Dawkins: „Rasové předsudky lze z tohto pohledu chápat jako přehnané zobecnění přibuzensky selektované tendence hlásit se k jedincům, kteří se nám fyzicky podobají, a být zlý na jedince jiného vzhledu.“ (Dawkins, Sobecký gen, Mladá fronta, str.45)

Podľa otca sociobiológie E.O. Wilsona, „v spoločnostiach lovcov a zberačov muži lovia a ženy ostávajú doma. Táto silná dispozícia pretrváva vo väčšine poľnohospodárskych a priemyselných spoločností a z tohto samotného dôvodu sa zdá, že má genetický pôvod.“ Hovorí, že muži sú „prirodzene“ polygamní, zatiaľ čo ženy sú „prirodzene“ monogamné. Charakteristikou sociobiológie je prirovnanie ľudských sociálnych vzťahov ku svetu zvierat, ako ospravedlnenie pre mužskú dominanciu a triednu štruktúru. „Vplyv génov,“ hovorí Wilson, „je dosť silný na to, aby aj v tých najslobodnejších a najspravodlivejších budúcich spoločnostiach vyvolal značnú deľbu práce.“ Túto tému, zakladajúcu sa na svete zvierat, sa zoológ Desmond Morris snaží popularizovať.

Nedávne pokusy dokázať, že inteligencia sa dedí, sa sústredili okolo testovania IQ. Kniha The Bell Curve (Zvonová krivka) od Charlesa Murraya vygrcala starý argument, že genetika vysvetľuje rozdiel medzi priemerným IQ amerických belochov a černochov. Základné argumenty tejto knihy boli už niekoľkokrát zničené. Podľa psychiatra Petera Breggina je to pokus „vzkriesiť kingkongovský obraz Afro-Američania ako násilného a hlúpeho“. (The Guardian, 13. marca 1995). Ale najviac zdrvujúci dôkaz proti teóriám genetického determinizmu pochádza z nedávnej knihy s názvom The History and Geography of Human Genes (História a zemepis ľudských génov) populačných genetikov Lucu Cavalli-Sforzu, Paola Menozziho a Alberta Piazzu. Kniha je pozoruhodnou syntézou viac ako 50 rokov výskumu v oblasti populačnej genetiky. Je to dodnes najviac smerodatné vysvetlenie, ako sa ľudia líšia na úrovni svojich chromozómov. Rozhodný záver knihy je, že akonáhle vylúčime gény pre povrchové znaky, ako je zafarbenie a postava, sú si ľudské „rasy“ pod kožou navzájom nápadne podobné. Oveľa väčšie sú odchýlky medzi jednotlivcami, než odchýlky medzi skupinami. Podľa časopisu Time: „V skutočnosti je rôznorodosť medzi jednotlivcami tak obrovská, že celá koncepcia rás nemá na genetickej úrovni zmysel. Autori hovoria, že neexistuje ‚žiaden vedecký základ’ pre teórie, ktoré vychvaľujú genetickú nadradenosť akejkoľvek populácie nad inou.“ (16 január 1995.)

V recenzii knihy Time uvádza: „Aj napriek ťažkostiam urobili vedci niektoré mýty otriasajúce objavy. Jeden z nich vyskočí hneď z obálky knihy: na farebnej mape genetickej rôznorodosti sveta je Afrika na jednom konci spektra a Austrália na druhom. Keďže austrálski domorodci a subsaharskí Afričania majú podobné povrchové znaky ako je farba kože a tvar tela, všeobecne sa predpokladalo, že sú blízki príbuzní. Ale ich gény rozprávajú iný príbeh. Zo všetkých ľudí sú Austrálčania najviac vzdialení od Afričanov a najviac sa podobajú svojim susedom z juhovýchodnej Ázie.“ Recenzia dochádza k záveru: „Čo oko vidí ako rasové rozdiely medzi, napríklad, Európanmi a Afričanmi, je hlavne adaptácia na podnebie, ako sa ľudia sťahovali z jedného kontinentu na druhý.“ Kniha tiež potvrdzuje, že kolískou ľudstva, a preto východiskovým bodom prvotnej ľudskej migrácie bola Afrika, čím demonštruje, že ako prvé oddelenie na ľudskom rodokmeni, prebehlo oddelenie sa od africkej vetvy.

Využívanie biologických a genetických teórií na ospravedlnenie reakčnej politiky nie je nový jav, aj keď v poslednom desaťročí dostalo druhý dych všeobecnou tendenciou západných vlád zaútočiť na vymoženosti sociálneho štátu a všetky ostatné sociálne výdobytky robotníckej triedy. Zákon trhu – t.j. zákon džungle - je opäť v móde. To samozrejme zahŕňa univerzity, kde je stále dosť ľudí ochotných plávať s prevažujúcim prúdom, ktorý ich kariérnej vyhliadke neurobí vôbec žiadnu škodu.

Existuje veľa poctivých akademikov, ktorí pristupujú k svojmu predmetu nezaujatým spôsobom, ale bolo by naozaj naivné sa domnievať, že ak má osoba reťazec písmen pred alebo za svojim menom, robí to z neho imúnneho voči tlakom spoločnosti, v ktorej žije, či už si to uvedomuje alebo nie. V roku 1949 N. Pastore urobil štúdiu o názoroch dvadsiatich štyroch psychológov, biológov a sociológov na tzv. problém dedičnosť proti prostrediu (nature-nurture problem). Z dvanástich „liberálov alebo radikálov“, jedenásť odpovedalo, že prostredie je dôležitejšie ako dedičnosť a jeden naopak. V konzervatívnom tábore bol výsledok presne opačný - jedenásť za dedičnosť a len jeden za prostredie! Dobzhansky označil tento výsledok za „znepokojujúci“. Podľa nás sa dal predpokladať.

Roger Scruton vyvádza sociálne poučenie: „Bioekonomika hovorí, že vládne programy, ktoré nútia jednotlivcov, aby boli menej konkurencieschopní a menej sebeckí ako sú geneticky naprogramovaní, sú predurčené na neúspech.“ To sa dokonale hodí znovuobjaveniu sa genetického determinizmu v Amerike a jeho dôkazu, že černosi sú horší ako belosi a robotnícka trieda je nižšie než stredná a vyššie triedy. Vedecká opora týchto klamov sa využíva na vytvorenie aury tzv. úctyhodnosti a „objektivity“.



1 komentár:

  1. Slovensko nemá ľavicovú tradíciu. Ani nie 1 percento ľavice oproti 99 percentám pravice, to je niečo, čo mi hlava nebere. Chýba tu nejaká normálna ľavicová strana.

    OdpovedaťOdstrániť