piatok, 2. septembra 2016

Slavoj Žižek: Filozofi sa doteraz rôznymi spôsobmi snažili zmeniť svet; ide však o to: interpretovať ho!

SLAVOJ ŽIŽEK | mariborchan.si

Výňatok z Revolúcia pred bránami: Žižek k Leninovi: Spisy z 1917 (Revolution at the Gates: Žižek on Lenin: The 1917 Writings, p. 170)

Jeden je v pokušení obrátiť 11. tézu od Marxa: prvou úlohou je dnes práve nepodľahnúť pokušeniu konať, bezprostredne zasahovať a meniť veci (čo následne nevyhnutne vedie do slepej uličky vysiľujúcej nemožnosti: „Čo môžeme urobiť proti globálnemu kapitálu?“), ale spochybňovať hranice prevládajúcej ideológie. V skratke, náš historický moment je stále ten Adornov:

Na otázku: „Čo by sme mali robiť?“, môžem zväčša úprimne odpovedať len: „Ja neviem.“. Môžem sa len pokúšať dôsledne analyzovať, čo je dané. Tu sa na mňa ľudia osopia: Ak kritizujete, mali by ste aj povedať, čo by sa malo urobiť lepšie. Podľa môjho názoru je toto nepochybne buržoázny predsudok. Mnohokrát v dejinách sa stalo, že samotné diela, ktoré sledovali čisto teoretické ciele transformovali vedomie a následne aj sociálnu realitu. (1)

Ak dnes budeme nasledovať výzvy k činu, tento čin nebude prebiehať v prázdnom priestore – bude to čin v rámci hraníc prevládajúcej ideológie: tí, ktorí „chcú naozaj niečo urobiť, aby ľuďom pomohli“ sa angažujú v (bezpochyby úctyhodných) projektoch ako Lekári bez hraníc, Greenpeace, feministických a antirasistických kampaniach, ktoré sú nielen tolerované, ale i podporované médiami, dokonca, aj keď očividne zasahujú ekonomické oblasti (napríklad, odsudzujú a bojkotujú spoločnosti, ktoré nerešpektujú ekologické limity, či využívajú detskú prácu) – sú tolerované a podporované do tej miery, kým sa nedostanú príliš blízko istému limitu. (2)

Takýto druh aktivity poskytuje výborný príklad interpasivity (3): konania nie v záujme niečo dosiahnuť, ale v záujme predísť inému, aby sa skutočne realizovalo, skutočne zmenilo. Všetko to frenetické, humanitárne, politicky korektné, atď., snaženie sa, pasuje do schémy: „Pokračujme v neustálom menení niečoho tak, aby globálne ostalo všetko ako je!“

Poznámky:

1. Theodor W. Adorno, Ver­mis­chte Schriften I, Frank­furt: Suhrkamp Ver­lag 1997, p. 404.

2. Ďalej, boj proti eurocentrickému rasizmu často generuje rasizmus vlastný. Shepard Krech’s The Ecological Indian: Myth and History (New York: Norton 1999) presvedčivo ukazuje ako mýtus o Indiánoch žijúcich v neporušenej rovnováhe s prírodou, namiesto toho, aby jej dominovali a menili ju, je najväčším rasistickým mýtom, v zásade redukujúcom Indiánov na bytosti, ktoré, tak ako zvieratá, nezanechali na svojom území žiadne stopy, kým „agresívni“ ľudia zo západu ho kultivovali. Tento pohľad stiera kľúčový fakt: že ochrana a zachovanie prírodných zdrojov sú rozhodne západné koncepty, cudzie v základnom prístupe Indiánov všeobecne.

3. pozri kapitolu 3 z Slavoj Žižek, The Plague of Fantasies, Lon­don and New York: Verso 1997

zdroj: mariborchan.si

1 komentár: