štvrtok 14. marca 2019

Bill Gates tvrdí, že chudoba klesá - nemôže sa mýliť viac

JASON HICKEL | The Guardian

Infografika prezentovaná Davoskou partičkou ukazuje vynútenú, globálnu proletarizáciu ako triumf neoliberalizmu.

Minulý týždeň, keď svetoví lídri a elity biznisu prišli do Davosu na Ekonomické fórum, Bill Gates zavesil na twitter infografiku pre svojich 46 miliónov sledovateľov, ktorá ukazovala, že svet je stále lepší a lepší. „Toto je jedna z mojich najobľúbenejších infografík,“ napísal. „Mnoho ľudí podceňuje to, ako veľmi sa zlepšila kvalita života za posledné dve storočia.“

Zo šiestich grafov – ktoré zostavil Max Roser z Our World in Data (Náš svet v dátach) – ten prvý pritiahol zatiaľ najviac pozornosti. Ukazuje, že podiel ľudí žijúcich v chudobe klesol z 94% v roku 1820 na len 10% dnes. Toto tvrdenie je jednoduché a presvedčivé. A nie je to len Gates, ktorý sa ho chytil. Tieto čísla boli vypichnuté v posledných rokoch všetkými, od Stevena Pinkera po Nicka Kristofa a mnohých ďalších z osadenstva Davosu, ako argument, že globálny dopad voľnotrhového kapitalizmu je dobrý pre všetkých. Pinker a Gates šli ešte ďalej hovoriac, že by sme sa nemali sťažovať na stúpajúcu nerovnosť, keď tie isté sily, ktoré generujú tak obrovské bohatsvo najbohatším, zároveň odstraňujú chudobu pred našimi očami.

Je to silný naratív. A je úplne chybný.

Tento graf má totiž viacero problémov. Po prvé, dáta o chudobe sa zbierajú iba od roku 1981. Obdobie pred tým je veľmi zahmlené, a ísť späť až do roku 1820 je nezmyslom. Roser vychádza z dát, ktoré neboli nikdy mienené na popísanie chudoby, ale skôr na meranie nerovnosti prerozdeľovania svetového HDP – a aj to len pre obmedzený počet krajín. Neexistuje žiaden výskum, ktorý by podporil tvrdenia o dlhodobej chudobe. Toto nie je veda; ale sociálne médiá.

Čo naozaj odkrývajú Roserove čísla je, že svet prešiel zo stavu, kedy väčšina ľudstva nepotrebovala peniaze vôbec, do stavu, kedy väčšina ľudstva zápasí o prežitie s extrémne malými sumami peňazí. Graf to prezentuje ako pokles chudoby, ale v skutočnosti to, čo sa udialo, bol proces vyvlastňovania, ktorý dotlačil ľudí do kapitalistického pracovného systému, počas hnutí skupovania v Európe a kolonizácie na globálnom juhu.

Pred kolonizáciou, väčšina ľudí žila v životaschopných ekonomikách, v ktorých mali prístup k prístupným zdrojom – pôde, vode, lesom, dobytku a robustnému systému zdieľania a reciprocity. Mali málo peňazí, ak vôbec nejaké, ale za to na nich neboli odkázaní, aby dobre žili – takže to nedáva veľmi veľký zmysel hovoriť, že boli chudobní. Tento spôsob života bol násilne zničený kolonizátormi, ktorí vyhnali ľudí z pôdy a nahnali ich do Európou vlastnených baní, fabrík a plantáží, kde dostávali mizerné mzdy za prácu, ktorú v prvom rade nikdy nechceli.

Inými slovami, Roserov graf ukazuje príbeh vynútenej proletarizácie. Vôbec nie je jasné, že toto znamená zlepšenie v ľudských životoch, keďže ako vieme, vo väčšine prípadoch nový príjem, ktorý ľudia zarobia, sa ani neblíži hodnote pôdy, či zdrojov, o ktoré prišli a ktoré samozrejme pripadli kolonizátorom. Gatesova obľúbená infografika zobrala násilie kolonizácie a zabalila ho do šťastného príbehu progresu.

Ale to nie je celé, čo tu nesedí. Trend, ktorý graf ukazuje je založený na hranici chudoby stanovenej na 1,90$ na deň, čo je ekvivalentom toho, čo ste si za 1,90$ mohli kúpiť v USA v roku 2011. Je to oplzlo málo podľa akýchkoľvek štandardov a máme dnes stohy dôkazov, že aj ľudia žijúci hneď nad touto hranicou trpia ohromnou mierou podvýživy a úmrtnosti. Zarábať 2$ na deň neznamená, že ste sa nejakým zázrakom dostali z extrémnej chudoby. Ani náhodou.

Znalci volajú po zmysluplnejšej hranici chudoby už roky. Väčšina sa zhoduje, že ľudia potrebujú minimálne okolo 7,40$ na deň, aby si zabezpečili základnú výživu a normálnu dĺžku dožitia, plus ako-takú šancu vidieť svoje dieťa dovŕšiť piaty rok života. A mnohí vzdelanci, vrátane harvardského ekonóma Lanta Pritchetta, trvajú na tom, že hranica chudoby musí byť stanovená ešte vyššie na 10$ až 15$ na deň.

Takže, čo sa stane, ak meriame globálnu chudobu na nižšej hranici realistického spektra – 7,40$ na deň, aby sme boli extra konzervatívni? Nuž, vidíme, že počet ľudí žijúcich pod touto hranicou sa dramaticky zvýšil, odkedy sa začalo meranie v roku 1981, dosahujúc približne 4,2 miliardy ľudí dnes. Zrazu sa ten šťastný obrázok z Davosu rozpadáva.

A čo viac, tých málo krokov vpred, ktoré sme spravili sa prakticky všetky udiali na jednom mieste: v Číne. Je teda falošné, od Gatesa, Pinkera a im podobných, keď tieto pokroky a víťazstvá pripisujú neoliberalizmu washingtonského konsenzu. Ak vyberieme z rovnice Čínu, čísla budú ešte horšie. Počas štyroch desaťročí od roku 1981, sa nielenže počet ľudí žijúcich v chudobe zvýšil, podiel ľudí žijúcich v chudobe ostal rovnaký - okolo 60%. Bolo by ťažké zveličovať utrpenie, ktoré predstavujú tieto čísla.

Toto je do oči bijúca obžaloba nášho globálneho ekonomického systému, ktorý zrádza obrovskú väčšinu ľudstva. Náš svet je bohatší ako kedykoľvek pred tým, ale prakticky všetko to bohatstvo je zhrabnuté malou elitou. Len 5% všetkých nových príjmov z globálneho rastu sa dostane k najchudobnejším 60% - hoci sú to oni, ktorí produkujú väčšinu potravín a tovarov, ktoré svet spotrebúva, otročiac v tých fabrikách, plantážach a baniach, do ktorých boli odsúdení pred 200 rokmi. Je to šialenstvo – a žiadne blufovanie miliardárov nebude stačiť, aby to ospravedlnili.

Dr. Jason Hickel je akademikom Londýnskej univerzity a členom Royal Society of Arts (Kráľovskej spoločnosti umenia). Jeho najnovšou knihou je Divide: A Brief Guide to Global Inequality and its Solutions

zdroj: theguardian.com

2 komentáre:

  1. ...vyborny clanok, ale zjavne nikoho nezaujima...": O(

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Veru dobrý článok. Ja vôbec nezdieľam optimizmus Gates, čo sa týka globálneho vývoja sveta a podmienok prežitia chudobných ľudí...

    OdpovedaťOdstrániť